Reštitúcie

[Peter159]

Dobrý deň,

Prosím vás o odpovede na otázky týkajúce sa systematických zmien riešenia reštitúcií.

Z programového vyhlásenia vlády ohľadne reštitúcii:

Náhradný pozemok bude možný získať len v katastri, kde pôvodný nárok vznikol, a v ostatných prípadoch sa uskutoční finančné vyrovnanie .

Súhlasím s tým, že reštitučné nároky boli v minulom období zneužívane, preto súhlasím aby došlo k riešeniu, ktoré zabráni zneužívania, ale prečo práve toto riešenie?
Prečo sa nehľadajú iné riešenia ako ošetriť zneužívanie, ktoré by boli aj v prospech reštituentov. Pretože navrhované zmeny sú možno výhodné pre štát, ale nie pre reštituentov na ktorých boli spáchané krivdy v období rokov 1948 až 1990.

Väčšine reštituentov nie je možné vrátiť pôvodný pozemok, preto má nárok na primeranú náhradu buď v pozemkoch alebo peniazoch. Na základe pripravovaných zmien sa majú vydávať náhradné pozemky len v katastrálnom území, kde vznikol pôvodný nárok reštituenta, ak to nie je možné, potom príde k finančnému vysporiadaniu.

Týmto dôjde k situácii kde len veľmi málo prípadov z reštitučných nárokov bude vyriešená náhradným pozemkom, ak samozrejme čo nepredpokladám by novela brala do úvahy pôvodné katastrálne územia v čase keď došlo ku odobratiu pozemkov, lebo väčšina náhradných pozemkov je mimo katastrálnych území, kde mali reštituenti pôvodné pozemky. Z toho vyplýva, že väčšina reštitučných nárokov bude riešená finančnou náhradou.

Cena pozemkov pri náhradách, ak ide o náhradu v peniazoch sa určuje podľa vyhlášky č.205/1988 Zb., v znení vyhlášky 289/1990 Zb.. Ceny náhradných pozemkov sa preto budú pohybovať od 0,5 Sk do 12 Sk za m2.

Takéto ocenenie je v dnešnej dobe symbolické a len malá skupina reštituentov by v súčasnosti namiesto náhradného pozemku zobrala náhradu finančnú. Ocenenie na základe tejto vyhlášky je dobre na určenie hodnoty náhradného pozemku k pôvodnému pozemku ale nie na odstránenie krívd ku ktorým došlo voči vlastníkom v období rokov 1948 až 1990.

Čo hovorí Ústava.
Pred Ústavou si je každý občan a teda aj jeho nárok rovný.
Ak v minulosti pozemkový úrad dokázal vybaviť jednu žiadosť rýchlejšie a reštituent dostal náhradný pozemok aj mimo katastrálneho územia kde mal nárok prečo iný reštituent ktorého žiadosť bola vybavená neskôr by mal mať právo len na pozemok v pôvodnom katastrálnom území? Má byť postihovaný len preto, že úrady v jeho žiadosti konali alebo konajú pomaly?
Akým právom chce štát robiť rozdiel medzi reštituentmi?

Zákonom 139/2010 platným od 1.6.2010 sa stanovilo, že reštituent môže žiadať vydanie náhradného pozemku len v okrese, ktorého súčasťou je katastrálne územie, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok.

Prečo nezachovať toto ustanovenie? Reštituent, by mal mať nárok na získanie náhradného pozemku aspoň v okrese. Veď reštituent nemôže za to, že jeho pôvodné pozemky boli zastavané alebo sú určené k umiestneniu iných verejnoprospešných záujmov a Slovenský pozemkový fond už v danom katastri nevlastní žiadnu inú pôdu z ktorej by mohol byť uspokojený jeho nárok.

Rovnako sa stanovili oblasti kde je zakázané vydávať reštituentom pôdu. Ak je podozrenie, že napriek tejto skutočnosti dôjde k zneužívaniu tak prečo nerozšíriť oblasti v ktorých nebude možné vydávať reštituentom pôdu?

Prečo keď sa menia pravidla ohľadné vydávania pozemkov sa nezmenia pravidlá aj ohľadne oceňovania pozemkov? Lebo by to nebolo spravodlivé voči reštituentom čo už boli uspokojený nielen pozemkami v iných katastrálnych územiach? Bude to však potom spravodlivé aj voči reštituentom ktorý ešte nároky neboli ešte uspokojené?

Zhrnutie otázok na záver:
Prečo práve navrhované riešenie? Prečo sa nehľadá iné vhodné riešenie, ktoré by bolo akceptovateľné aj pre reštituentov?

Prečo nezachovať ustanovenie, že reštituent môže žiadať vydanie náhradného pozemku len v okrese, ktorého súčasťou je katastrálne územie, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok?

Prečo ak dochádza ku zneužívaniu a získavaniu pôdy v lukratívnych oblastiach, nerozšíriť oblasti v ktorých nebude možné vydávať reštituentom pôdu?

Akým právom chce štát robiť rozdiel medzi reštituentmi?

Ak v minulosti pozemkový úrad dokázal vybaviť jednu žiadosť rýchlejšie a reštituent dostal náhradný pozemok aj mimo katastrálneho územia kde mal nárok prečo iný reštituent ktorého žiadosť bola vybavená neskôr by mal mať právo len na pozemok v pôvodnom katastrálnom území? Má byť postihovaný len preto, že úrady v jeho žiadosti konali pomaly?

Prečo keď sa menia pravidla ohľadné vydávania pozemkov sa nezmenia pravidlá aj ohľadne oceňovania pozemkov?

S pozdravom

Peter Novy

[Odbor komunikácie MPSR]

Vláda SR schválila pripravovanú novelu s pripomienkami. Pre účinnosť každej právnej normy je potrebné jej schválenie NR SR a uverejnenie v Zbierke zákonov. Pri schvaľovacom procese nie sú vylúčené vecné zmeny. Sledujte závery NR SR a Z.z. Prípadné podnety máte možnosť smerovať na niektorého poslanca NR SR. Pokiaľ ide o dôvody navrhovanej novely, tieto je možné vyhľadať na webe. Stránka Národnej rady SR, Ministerstvo pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja sa s nimi stotožňuje.


S pozdravom



Mgr. Peter Farkas
poverený riadením
sekcie legislatívy