Družstevné podielnicke listy 4

[Jozefína]

Vážený pán minister,

ste v poradí tretím ministrom pôdohospodárstva z Ľudovej strany HZDS.

Exminister Jureňa poznal problematiku DPL a chcel vypracovať ich analýzu. Musel odísť a k analýze sa viac ministerstvo nevyjadrovalo.
Exministerka Kramplová nemala praktické skúsenosti s procesom transformácie družstiev a reagovala prostredníctvom pracovníka povereného zastupovaním generálneho riaditeľa Sekcie legislatívy a pozemkových úprav, ktorého vyjadrenie neznamená žiadny posun.

Ste ministrom, ktorému nie je potrebné vysvetľovať ako transformácia prebiehala a kde boli jej rezervy. Viete v čom sa cítili poškodené oprávnené osoby a v čom družstvá. Viete aj to, ako bolo možné zákon obísť a kde sa prejavilo ľudské zlyhanie.

Ak sa niekto rozhodne využiť stránku ministerstva a položí otázku, tak určite nečaká odpoveď typu: „... ak sa nazdávate, že legislatívna úprava nepostačuje, môžete nám zaslať konkrétne návrhy v akom smere by bolo potrebné novelizovať zákon.“
Samozrejme, že legislatíva nepostačuje, nevyriešila podstatu problému a aplikovaná do praxe zlyhala, aj keď možno nie kvôli zlému zámeru.

Čo sa týka návrhov, riešenia tie by mali vychádzať práve od Vás, z ministerstva, alebo ako stranícke návrhy prostredníctvom poslancov.
Ak by som bola politikom, tak to riešim, ak by som bola zamestnancom legislatívy MPSR, tak to tiež riešim, ale ja som na druhej strane a preto sa pýtam čo s tým chcete robiť?
Neviem nakoľko by pomohli návrhy, keď nie je ochota niečo riešiť.

Stanovisko ministerstva, podľa ktorého MPSR nemôže vstupovať do vzťahu medzi majiteľom DPL a príslušným družstvom inak iba prostredníctvom zákonov, nie je dôvodom nevstupovať do pripomienkovania a tvorby zákonov, ak existujúce v praxi zlyhávajú.

Zákonné možnosti odporúčané na stránke ministerstva pánom JUDr. Ňuňukom:

Možnosť podieľať sa na zisku družstva:
- Ak by MPSR malo podklady z analýzy sľúbenej ministrom Jureňom, tak by si mohlo overiť koľkým majiteľom DPL sa pripisuje časť zisku konkrétneho poľnohospodárskeho podniku.
Možnosť stať sa členom družstva:
- Ako?
- Ak sa vedenie družstva rozhodne, že nových členov neprijíma a zároveň to má v stanovách, tak možnosť stať sa členom s akýmkoľvek podielom zostane navždy možnosťou, samozrejme zákonnou.
Možnosť spätného prevodu:
- Má zákon na mysli prevod bez finančnej náhrady?
- Ak má zákon na mysli dohodu s družstvom, ktoré nechce vyplácať podiel na zisku, nechce prijímať nových členov, tak seriózna dohoda s vedením takéhoto družstva je opäť iba zákonnou možnosťou (ilúziou).
Možnosť využiť súdnu cestu:
- Najobľúbenejšie odporúčanie ministerského fóra – riešenie súdnou cestou.
- Toto je jasný dôkaz nedobrej a nefunkčnej legislatívy. Zákony mali byť jednoznačné a dôvody na riešenie prostredníctvom súdu ojedinelé v špecifických prípadoch.

Ľudová strana HZDS, podľa vyjadrení pána JUDr. Ňuňuka, však považuje legislatívu za dostatočnú.
Musím sa priznať k zisteniu, že veľa majiteľov DPL už rezignovalo na spravodlivosť a snahu súčasnej koalície (vedenia MPSR), riešiť staré krivdy, ALE:

Nastala nová skutočnosť!

Málo bolo toho, čo sa pri kolektivizácii konkrétnym rodinám zobralo, nestačilo, že sa povinnosť družstiev vyplatiť podiely zrušila a nahradila riešením, ktoré im v konečnom dôsledku priznané opäť zobralo, ale našiel sa niekto, kto chce z týchto rodín opäť brať.

Je možné, že vedenie Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s., nevie o skutočnej hodnote zaknihovaných cenných papierov v prospech majiteľov DPL?
Samozrejme, že to vedia.
Prečo však nevyužiť možnosť bezprácneho zisku?

Vážený pán minister, ako sa ministerstvo vyjadrí k žiadosti CDCP, ktorý žiada od majiteľov DPL niekoľkotisícové poplatky za vedenie účtu?
Zaplatiť, alebo ignorovať?
Nezaplatiť, nechať sa penalizovať a zaplatiť ešte viac, alebo urýchlene darovať napr. ministerstvu, alebo Vám osobne, prípadne strane...?
Myšlienka, že poplatky depozitáru by mali platiť družstvá, ktoré hospodária a od transformácie majiteľom DPL ponúkli 0 Sk, je podľa doterajších postojov ministerstva nepredstaviteľná a nereálna
Ak by ste opäť raz na ministerstve dospeli k názoru, že ministerstvo do tohto vzťahu nevstupuje a občan sa môže obrátiť na súd, alebo si na vlastné náklady môže nechať vypracovať znalecký posudok, prípadne ponúknuť družstvu predaj cenných papierov za korunu, tak Vám úprimne odporúčam zrušiť fórum ministerstva (a zbytočné nie je iba fórum).

[Odbor komunikácie MPSR]

Uvedenú problematiku rieši zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov, vrátane svojej ostatnej novely zákonom č. 3/2005 Z.z., ktorý rieši aj inštitút možnosti spätného odkúpenia podielnických listov tak, že zohľadňuje výlučne fakultatívny charakter dikcie ustanovenia § 13 ods. 3. Zákonodarca vychádzal pri prijímaní tejto právnej úpravy z premisy, že vydané podielnické listy majú pre družstvo charakter záväzku a preto i predpokladal, že družstvá budú mať snahu sa týchto záväzkov zbavovať a teda budú podielnické listy odkupovať. Naviac je celá dikcia modelovaná tak, aby motivovala trh s podielnickými listami, ktoré sú v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov cennými papiermi, t.j., aby podielnické listy skupovali predovšetkým fyzické osoby. Je síce pravdou, že trh s podielnickými listami ako cennými papiermi sa v praxi vyvíja inak a riadi sa zákonom ponuky a dopytu, jeho úspešnosť je však plne v rukách podielnikov.
Vo veci spoplatňovania účtu majiteľa cenných papierov vedenom v Centrálnom depozitári cenných papierov Slovenskej republiky a.s. odporúčame obrátiť sa na Ministerstvo financií SR ako gestora pre túto oblasť.
Ucelená a vyvážená úprava problematiky majetkových vzťahov a vyporiadania majetkových nárokov v družstvách, riešená zákonom č. 42/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, je predmetom sústavnej analýzy a hľadania čo najvhodnejších foriem a postupov. Za tým účelom permanentne prebieha rad rokovaní zainteresovaných subjektov, s cieľom dosiahnuť taký stav, ktorý by bol na jednej strane ústretovejší vo vzťahu k oprávneným osobám a ktorý by zároveň vytváral optimálne podmienky na ďalší rozvoj poľnohospodárskej výroby.


S pozdravom


JUDr. Jaroslav Puškáč
generálny riaditeľ
sekcie legislatívy