Podpora

Kult rastlín a zvierat

V mojom veku zaujíma mňa najviac takýto kult. Nieže by som nemal rád aj dobrých žudí, ale čo stvárajú niektorí dnešní žudia, to mňa nenapĺňa radosťou zo života na ktorom lipnem a chcem ho užiť čo najpríjemnejšie a najdlhšie. Kým mnohí úmyselne skracujú si svoj život nesprávnou životosprávou, ja sa usilujem po svojom. V súčasnosti však cítim sa ako vyšinutý, lebo bol som zvyknutý žiť inakšie, napísal by som, že normálnejšie. Nemám sa síce materiálne zle, ale informácie ktoré sa ku mne dostávajú, nenechávajú mňa žahostajným a to mi spôsobuje zlé pocity, ktorým sa neviem ubrániť a kazí mi to dobrú náladu a odvádza mi elán púšťať sa do tvorivej práce. Vnucuje sa mi známa myšlienka, že čo ťa je po tom, čo ťa nepáli nehas. Vožakedy to tak výrazné nebolo, lebo napr. keď na dedine horelo, každý sa usiloval hasiť napriek tomu, že nerátal s tým, čo zato dostane. V dnešnom svete, kedy je dovolené a aj forsírované náboženstvo a neznabohom v škole vyučuje sa etika, stačí sa trocha poobzrieť a starší si povedia, že je to u nás už ako sodoma a gomora, tento názov si pamätajú z náboženstva.

Aj vyše stotisícové základné mesačné platy a 11 mesačné odstupné v štátom riadených organizáciách, kde sa žilo na štátom garantovaný úver, ktorý neriešený sústavne narastal, to nemohlo už tak ďalej pokračovať a byť donekonečna. Železničiari si zaštrajkovali, z cestujúcich sa stali rukojemníci. Pri TV spravodajstve, keď ukazovali hŕbu mŕtvych ošípaných, ktoré uhynuli hladom a vinou žudí, moja manželka odišla z izby a povedala, nemôžem sa na to pozerať.

Požnohospodári sú na tom najhoršie. Keď sa im nedostáva peňazí na krmivá, platy za prácu a exekútor dá im zobrať aj dopravné prostriedky a stroje, odnesú si to zvieratá, alebo podvyživené a zle ošetrené rastliny, alebo v krajnom prípade požn. pôdu prestanú obrábať. Zdražovaniu nie je konca kraja v NH a dopad je citežný predovšetkým v požnohospodárstve, kde zostáva ten neslávny, povestný čierny Peter. Keď štát neochráni dovozným clom našich chovatežov ošípaných, potom to tak dopadá, že v krajnom prípade ošípané zomierajú vo vežkovýkrmniach hladom a miliónové investície na výstavbu vežkovýkrmní zostanú ležať ladom, alebo opustené stavby občania rozoberú, zbúrajú. Pomoci niet, lebo chov ošípaných u nás nie je štátom dotovaný, ale v krajinách EÚ áno. Ťažko môže pochopiť súčasnú situáciu požnohospodárov ten, kto nepozná množstvo písomných náležitostí, ako sa môže požnohospodár dostať k priznaniu podpory zo štátnych prostriedkov. Pre zaujímavosť je to 6 príloh a pár vzorov žiadostí, ktoré musí chovatež a pestovatež vyplniť a podať na MP SR do 1.3. t.r. Kto by mal záujem, môže sa podrobne dozvedieť o stanovených podmienkach a načítať si na internetovej adrese mpsr.sk :
VÝNOS
Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky
z 21. januára 2003 č. 148/2/2003-100
o podpore podnikania v požnohospodárstve

Tam je medziiným zahrnutý aj chov včiel a pre r. 2003 prizná sa podpora na odpredané množstvo medu 6,50 –10.- SK/kg s požadovaným dokladom o predaji. Drobný predaj a vlastná spotreba medu sa nezohžadňuje. Nárok na podporu budú mať iba včelári vlastniaci viac ako 5 včelstiev. Vzhžadom na to, že pod tlakom včelárskych organizácii a jednotlivých včelárov existuje prísžub z MP SR, že táto stať § 9 Výnosu o podpore chovu včiel má sa prepracovať, podrobne sa o tom nebudem zmieňovať.

Nuž dospeli sme k dehonestujúcemu termínu – názvu, PODPORA. Podža môjho názoru skôr by mali dostávať podporu tí, ktorých aj my výrobcovia požnohospodárskych komodít živíme svojim umom a tvorivou prácou. Oni z nás urobili žobrajúcich, lebo takým sa dáva podpora. Výrobcov treba spravodlivo odmeniť za prácu, umožniť im výhodne predať , primerane zaplatiť ich produkty a výrobky, chrániť ich dovozným clom a nie udežovať im podporu. Úradníci si vytvorili papierový galimatiáš a požnohospodári po nociach musia vypĺňať ich predpísané povymýšžané formuláre, aby aj úradníci sa nezdali byť zbytočnými.

V r. 1965 bol som na kolektívnom zájazde požnohospodárov v Dánsku a tam nám povedali, že dánske MP malo 24 pracovníkov. Pritom ich požnohospodárstvo v Európe bolo ukážkové, vysoko produktívne. Naše MP SR v súčasnosti má zaiste cca desať násobok pracovníkov oproti MP v Dánsku v tých časoch, ale gazdujeme od tisíca ku stu. Hamlet by sa mal hádam spýtať, že niečo zhnité je v štáte slovenskom, ale to sa žiaden spisovatež a scenárista neodváži tak formulovať, lebo aj on berie „podporu „ na to, aby vôbec mohla výjsť jeho knižka. Nemyslím si, že sa mýlim, keď napíšem, že spisovatelia a scenáristi môžu hrýzť ruku, ktorá ich kŕmi.
Ján Hájek