CEHZ ovce kozy

Vážený pán minister

Nechápem prečo sa musia označovať ušnými značkami veľkonočné jahňatá
idúce na bitúnok. Je predsa nezmysel jeden deň založiť ušné značky keď ešte aj v ten deň sú jahnatá porazené a ich hlavy skončia v kafilérke . Vrchol je keď register potrebuje vedieť čísla matiek jatočných jahniat,ktoré sú už zjedené. Môj osobný názor je ,že vedenie údaja o matke jahnaťa ponechaného na další chov v úžitkových chovoch je bezpredmetné. Dosledovať toto pri väčšom množstve oviec je prakticky nemožné a myslím si ,že väčšina chovateľov tieto udaje na 50% striela od brucha. Nie je možné odsledovať každé jahňa ,ktoré stratí číselko z krku ku ktorej matke patrí ak ich súčastne 20 pobehuje bez číselka. Jahňatá sa mi obesovali na motúziky uviazané okolo krku ,teraz dávame gumičky . Keď sa niekde zakvačí tak ju roztrhne ale sa neobesí. Nieviem z akých dôvodov čísla matiek treba písať.Chovy sú po zdravotnej stránke sledované, takže tu nevidím dôvod. V užitkových chovoch plemenitbu nesledujeme ,takže ani tu nie je dôvod. V praxi dôsledne toto viesť je nemožné aj keby sme s ovcami spávali, tak načo potom viesť , niečo čo nie je pravda, alebo potrebujeme byť európskejší ako celá európa dokopy a zavádzame ešte väčšie nezmysly ako k nám prichádzajú. Pán minister dúfam ,že Vás neopustil zdravý sedliacky rozum a podniknete vo veci nejaké kroku aby sme si zbytočne nekomplikovali život a svoj vzácny čas venovali radšej ovciam ako vyplňovaniu nezmyselných údajov .
Vopred Vám ďakujem

Golian Jozef bača

Vážený pán Golian,

systém označovania oviec a kôz vychádza z nariadenia Rady (ES) č. 21/2004, ktorým sa ustanovuje systém na identifikáciu a registráciu oviec a kôz a katorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1782/2003 a smernice 92/102/EHS a 64/432/EHS. V tomto nariadení je stanovená podmienka označovania každej ovce a každej kozy, pričom zvieratá musia byť označené na farme, na ktorej sa narodili. Žiadne živé zviera nesmie opustiť farmu bez toho, aby nebolo označené. V systéme identifikácie, registrácie a evidencie oviec a kôz je potrebné zaznamenávať presuny zvierat, takže v prípade výskytu ochorení, je možné zistiť pôvod a presuny zvierat medzi jednotlivými farmami. Či je systém funkčný sa pravidelne zisťuje nielen pracovníkmi príslušných organizácii na Slovensku, ale aj pracovníkmi z iných členských krajín EÚ (tzv. misie). V prípade, ak by systém mal vážne nedostatky, môže dôjsť k zabráneniu obchodu zo zvieratami s inými členskými štátmi, čo by v súčasnosti pre chov oviec na Slovensku bol vážny problém (veď cca 95 % jatočných jahniat je vyvezených do iných členských krajín, najmä do Talianska).
Údaje, ktoré sú nahlasované do centrálnej evidencie hospodárskych zvierat, majú svoje opodstatnenie. V prípade, že nie je známa matka jahňaťa (k čomu veľmi často nedochádza), tento údaj nemusí byť nahlásený. Na druhej strane je pre chovateľa potrebné vedieť pôvod potomstva, pretože pri ďalšom výbere a ďalšom pripúšťaní by mal chovateľ vyberať na ďalší chov najkvalitnejších jedincov.
Prvotné označovanie jahniat robia chovatelia už roky. Označovanie zvierat sa nezačalo v roku 2004, systém identifikácie bol na Slovensku zavedený už pred niekoľkými desaťročiami. Bolo by veľmi smutné, ak by chovateľom nezáležalo na tom, po akej matke a po akom otcovi je dané jahňa. Ako potom takýto chovateľ zvyšuje ekonomickú efektívnosť v chove? Ako zvyšuje plodnosť, odchov jahniat, či produkciu mlieka? Pri prvotnom označení si môže chovateľ vybrať systém, aký mu vyhovuje, v minulosti sa okrem čísel na krku používalo označovanie aj malými kovovými ušnými značkami.
Vieme, že systém je náročný, preto pri tvorbe systému, ale aj pri úpravách úzko spolupracujeme s príslušnými organizáciami (napríklad aj so Zväzom chovateľov oviec a kôz). Systém identifikácie, registrácie a evidencie nemá fungovať len z dôvodu, aby boli splnené podmienky legislatívy, ale má slúžiť aj chovateľom oviec.

S pozdravom

Zsolt Simon
minister pôdohospodárstva SR