Kone

Vážený pán minister,

so záujmom sledujem plač slovenských chovatežov nad dotáciami na

chov, obnovu genofondu a prerozdelenie dotácií na kone. Pani Ing. Peťková
rozpútala zaujímavé krupobitie, avšak nenapísala nič o " boji " na záchranu
koní v žrebčíne Motešice. V prvom rade by som sa spýtal
ministerských pracovníkov na privatizačné zmluvy žrebčínov Šamorín, Motešice
a Nový Tekov, aké tam boli finančné transakcie ? Ako sa nakladalo s
privatizovaným majetkom okrem hromadného výpredaja koní, v mnohých prípadoch
na mäso? Prečo privatizovali žrebčíny žuďom, ktorí nemali záujem ich
zvežaďovať? Aké kontrolné mechanizmy boli neúspešne využité na ochranu
žrebčínov ? Bol niekto zo zúčastnených braný na zodpovednosť ?
Má právo po takýchto závažných prešžapoch Vaše ministerstvo rozhodovať v tak
závažných a citlivých otázkach ako je podpora koní bez diskusie so
zástupcami väčšiny chovatežov a majitežov?

K samotným chovatežom - chovatelia vo svete chovajú kone z troch

dôvodov 1 -
pretože je to ich hobby, zmysel života, majú na to - bavia sa

2 - sú špičkoví odborníci, obchodníci, chovajú najvyyššiu kvalitu a živia

sa predajom

3 - nemajú na to, ale sú presvedčení, že im ich obžúbená kobyla dá dobré

žriebä - fanatici v dobrom slova zmysle. Pre svoj sen urobia všetko.

Samozrejme každému padne vhod podpora pri tejto finančne aj časovo

náročnej práci, ktorá prináša zisk len v prípade výnimiek. Jasné je aj to,
že väčšina bude chovať ďalej aj bez dotácií, pretože žije v nádeji, že
výsledok ich chovu sa presadí a budú naň hrdí. Vežakrát sa to nepodarí, ale
o to je väčšia radosť z úspechu.

Je mi záhadou, prečo by mal niekto dostať peniaze len preto, že chová

kone. Vežakrát bez kvalitného pôvodu v nevyhovujúcich podmienkach, bez šance
uplatniť výsledok svojho chovu na ďalšie využitie - športové, chovné,
pracovné.... Avšak trend, že budú podporované
vybrané súťaže, kde budú dotácie za víťazstvo a umiestnenie pre chovateža a
majiteža koňa slovenského pôvodu majú zmysel. Podstatne sa zvýši počet
majitežov slovenských koní a zároveň sa zvýši úroveň chovu nakožko
chovatežské dotácie dostanú len chovatelia, ktorí produkujú kvalitu.
Majitelia koní zahraničných chovov dostanú dotácie za podmienky, že kone po
určitú dobu od získania prvej dotácie napr. 3 roky nebudú vyvezené zo SR,
resp. ak budú kvalitné budú zaradené do chovu v SR, čím sa bude opäť
zvelaďovať slovenský chov. Rozhýbaním dotovaných
súťaží, kde budú mať všetci rovnaké šance sa zvýši počet koní a ich
majitežov, zvýši sa počet chovatežov a chovná kvalita, pretože presadzovať
sa budú iba úspešné chovy. Pritiahne sa záujem sponzorov. Zvlášť by mala byť
venovaná pozornosť mladým jazdcom, pretože tam je budúcnosť nášho jazdenia.
Citlivo treba pristúpiť k podpore chovu, ktorý má obmedzené pôsobnosti napr.
hucul, nonius a pod. Tu by mal pôsobiť systém bonitácií, ktorý by robili
nezávislí odborníci. Dostávať plošné dotácie na žrebcov
je neakceptovatežné, lebo takýmto spôsobom pôsobia v chove aj žrebce, ktoré
by sa v ňom nepresadili. U žrebcov vždy rozhoduje pôvod, výkonnosť,
kvalita potomstva a cena za pripustenie - teda ich kvalita a trh. Výnimku by
mali dostať len kvalitné, odskúšané žrebce, ktoré majú nárok na základe ich
výsledkov a potomstva na vysoké pripúšťacie poplatky. Dotáciu by však mal
dostať majitež kobyly, aby sa takto podporil záujem chovatežov o kvalitného
žrebca.

Podža môjho názoru týmto smerom by sa mala odvíjať ďalšia polemika,

nakožko plošné dotácie sú len ďalšími vyhodenými peniazmi bez účelu. Treba
si uvedomiť, že bez týchto dotácií to na Slovensku pôjde vežmi ťažko. Je
však potrebné, aby dotácie konečne prestali byť predmetom zneužívania
lobistických skupín pre vlastné účely - nátlak chovatežov sa mi zdá
obdobný. Je potrebné, aby podpora mala svoje pevné pravidlá, ktoré sa nebudú
meniť podža potreby a záujmov jednotlivcov a budú všeobecne akceptovatežné,
férové, podporujúce chovatežov a majitežov koní celého Slovenska z
nadčasového hžadiska a nie súčasnosť zopár jedincov a skupín, ktoré majú
blízko k funkcionárom politických strán. Podporovať chov pre chov, bez
následnej testácie a využitia je samoúčelné a vedie k úpadku. Podporovať
chov prostredníctvom testácií aj so zahraničnou konkurenciou vedie k jeho
skvalitneniu a rozšíreniu.

Takýto model nie je možný bez samosprávnych organizácií jednotlivých

druhov športu. Napr. SJF združuje viacero druhov športov, ktoré spájajú kone
spôsobom ako spája lopta hádzanú, futbal, tenis, golf atď. Musia tu vzniknúť
samostatné silné zväzy - sekcie ako Parkúrového skákania, Drezúry, Voltíže,
Westernu, Military, Záprahov atď. Predsedovia jednotlivých samostatných
zväzov - sekcií s delegovanými právomocami budú tvoriť SJF, ktorá bude
partnerom MPaV. Nemôže sa stať, že napr. o členoch vedenia drezúrneho
zväzu - sekcie budú hlasovať westernisti a naopak.

Samostatnú kapitolu tvoria dostihy. Sme snáď jedinou krajinou na svete

kde rozhoduje o koňoch a ich majitežoch jediná osoba. Má to dokonca v
dostihovom poriadku - dostihovou autoritou je : Závodisko Bratislava št.
p., pokračovanie : Závodisko zastupuje jeho konatež ( riaditež ). Hlava XXII
? Sme svetovou raritou kde riadenie a organizáciu dostihov vykonáva jediná
organizácia. Pán minister, keby ste si po vstupe do EU pozreli iné dostihové
poriadky dočítali by ste sa : dostihovou autoritou je samosprávne združenie
majitežov koní, sponzorov, autorít...... pod rôznymi názvami napr. Jockey
club, ktoré riadi VOLENÉ predstavenstvo na určitú dobu s možnosťou jeho
členov ODVOLÁVAŤ. V prípade Slovenskej dostihovej autority sú všetky tieto
možnosti zrušené. Riaditeža menuje a odvoláva minister - čiže pre majitežov
cca 350 dostihových koní žiadna možnosť ovplyvňovať dianie v dostihovom
svete. Zostávajú im len nasledujúce možnosti: platiť 2 - 4 x vyššie
zápisné do dostihov ako v okolitých krajinách, triafať sa do častokrát
nezmyselných propozícií, bez možnosti sa k nim vyjadriť. Platiť štartovné v
hotovosti - bez možnosti využiť zúčtovacie centrum ako v okolitých
krajinách. Prizerať sa ako zahraniční účastníci dostávajú cestovné, zatiaž
čo domáci sú bez nároku. Nemajú možnosť pozrieť si pohyb peňazí a nakladanie
s nimi v organizácii, ktorá by mala byť aj pod ich dohžadom a zverejňovať
výsledky hospodárenia. Trpieť aroganciu a manipulovanie. Výsledkom je
degradácia slovenského turfu - pozrite si, prosím, štartovnú listinu na
Turf gala pod Vašou záštitou a následné prihlášky do Topožčianok. Každému
turfmanovi je to jasné.
To je len časť problémov, s ktorými za Vami, či Vašimi tajomníkmi /aj v
minulosti za Vašimi predchodcami / chodia rôzni žudia od dostihov, ktorí sú
vždy odmietnutí, pretože Vás vždy presvedčí niekto iný. Mnohí tento gordický
uzol riešia odchodom od dostihových koní.

Písali ste, že Závodisko by muselo zvýšiť stávkový obrat 150 násobne,

aby bolo samofinancovatežné. Túto informáciu máte zo samotného Závodiska,
nakožko ju už prezentovalo predtým. Keby ste si prečítali diskusiu o
stávkach na stránke www.turf.sk mnohé by ste pochopili. Len v skratke -
nemožno byť ziskový pri niekožkých termináloch priamo na Závodisku pri
návšteve 500 - 3000 divákov, nemožno platiť za prenájom totalizátora zo
zahraničia, keď môžete mať vlastný, nemožno ponúkať stávky, ktoré nikto
nehrá a tie, ktoré sa hrajú ponúkajú tzv. čierni, nemožno riadiť stávkovú
kanceláriu a brať peniaze za vypísanie kurzov bez zodpovednosti za
hospodársky výsledok, nemožno ponúkať také kurzy, že sa neoplatia hrať atď.
Ak chce Závodisko zvýšiť obrat 150x musí zvýšiť návštevnosť 150x čo je
nanajvyš nepravdepodobné, ale ponúknuť stávky po celom Slovensku by určite
zvýšilo stávkový obrat, zabezpečilo by reklamu dostihom, zvýšilo by počet
majitežov - ich mená a mená ich koní by viseli v ponuke po celom Slovensku.
Riaditežovi Závodiska ušiel vlak v dobe keď vznikali stávkové spoločnosti -
reagoval na tieto návrhy tak, že by to prinieslo ovplyvnenie dostihov
účastníkmi. Popritom Závodisko vlastnilo stávkovú kanceláriu s kurzovými
stávkami ako prvé, ešte dávno za totality, kam to dotiahlo zistíte pri
porovnaní s obratmi s inými stávkovými spoločnostiami, ktoré vznikali o
desaťročie neskôr. Asi bol zbytočne p. riaditež viackrát na dostihoch v
zahraničí - tam to tak funguje desaťročia.

V súčasnosti fungujú dostihy na Slovensku ako za socializmu : my vám

dáme peniaze, budeme si robiť čo chceme a vy buďte ticho, lebo o ne môžete
prísť a tešte sa , že aspoň niečo je.

Takýto je aj prístup Vášho ministerstva k predloženej téme, pretože vo

Vašej odpovedi na list p. Peťkovej ste odpísali až po dlhom čase a podpísali
ste sa pod výtvor žudí, ktorí sú priamo zainteresovaní na stávajúcom systéme
dotácií a profitujú z neho.
Začína prevládať názor, že na Slovensku sa musí najprv všetko zničiť,
rozpredať, zdegradovať. Keď to už nebude vynášať štátne peniaze môžu sa
toho chopiť žudia, ktorým ide o vec a postupne začať na troskách budovať
konský svet ako v okolitých krajinách. Škoda len premrhaných šancí a
možností, ktoré dotácie ponúkajú. Mohli sme byť oveža ďalej, ale to zjavne
nikoho nezaujíma.

Zostávam s pozdravom
Ing. Ján Kovár

bývalý majitež a chovatež dostihových koní

Vážený pán Kovár,

ďakujem za Váš obsiahly a podnetný príspevok, v ktorom sa zaoberáte mnohými otázkami chovu koní. Dovožte mi, aby som sa vyjadril aspoň k niektorým oblastiam, ktorých ste sa vo svojom príspevku dotkli.
Menované štátne podniky boli privatizované väčšinou v „druhej vlne“ privatizácie. Podža platných zákonov a smerníc sa tieto podniky na základe požiadaviek vtedajších vlád transformovali na akciové spoločnosti so 100 % účasťou štátu. Tento však už svoj podiel v nich nespravoval prostredníctvom Ministerstva pôdohospodárstva, ale prostredníctvom Fondu národného majetku. Ministerstvo tým pádom prišlo o akúkožvek rozhodovaciu moc. To, akým spôsobom sa s takýmto majetkom zaobchádzalo ďalej, je myslím širokej verejnosti dostatočne známe a žiaž musíme len konštatovať, že sme touto „transformáciou“ prišli o všetky tieto podniky, ktoré boli ich novými majitežmi privedené ku krachu a zániku.
Súhlasím s Vami, že podporný systém dotácií v chove koní by mal byť zameraný výlučne na kvalitu. No je nutné si uvedomiť, že po našom vstupe do EÚ nám ako členskému štátu bude aj národná podpora posudzovaná v Bruseli podža spoločných pravidiel, ktorých hlavným ciežom je ochrana hospodárskej súťaže na spoločnom trhu. Aj keď u koní je toto sekundárne, predsa sa aj pomoc chovu koní musí riadiť príručkou o štátnej pomoci ( „Pokyny spoločenstva pre štátnu pomoc v požnohospodárskom sektore 2000/C 28/02“). Odporúčam Vám preštudovať si tento materiál.
Nemôžem však s Vami súhlasiť, pokiaž ide o Závodisko š.p. Bratislava. To si od vzniku Slovenskej republiky získalo svojou činnosťou rešpekt a uznanie nielen na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách. Vďaka trvalej podpore Ministerstva pôdohospodárstva SR je stabilizovaným, nezávislým testačným zariadením s primeraným technickým vybavením a žudským potenciálom.
Model riadenia turfu v Slovenskej republike je špecifický, ale v SR je len jeden organizátor dostihových dní (na rozdiel od iných krajín). Závodisko Bratislava plní aj funkciu dostihovej autority v súlade so zakladacou listinou MP SR a predmetom činnosti. Zastupuje SR aj v medzinárodných vzťahoch, je zodpovedným garantom dostihového diania v SR. Na činnosť Závodiska š.p. dohliada Hlavná dostihová technická komisia (zložená z 5 členov), ktorú menuje na dvojročné funkčné obdobie MP SR. HDK disponuje aj s ďalšími významnými právomocami. Riaditež Závodiska š.p. má vytvorený poradný orgán, kde sú okrem odborníkov zastúpení aj majitelia a tréneri dostihových koní. Na tomto fóre môžu predkladať pripomienky, podnety a návrhy k práci ZB, resp. k dostihovej problematike, vrátane propozícií. ZB spolupracuje aj so Slovenským zväzom chovatežov anglického plnokrvníka, s Asociáciou profesionálnych dostihových trénerov cvalových koní ako aj so Slovenskou klusáckou asociáciou.
Plnú zodpovednosť (vrátane ekonomickej) za činnosť ZB ako aj celú dostihovú prevádzku vrátane organizovania vidieckych mítingov nesie manažment ZB. Nezastupitežnú kontrolnú úlohu v štruktúre Závodiska š.p. vykonáva aj dozorná rada, ktorej členovia boli menovaní ministrom pôdohospodárstva na základe výberového konania. Závodisko š.p. sa snaží dlhodobo vytvárať priaznivé podmienky pre všetkých účastníkov dostihovej prevádzky v rámci existujúcich ekonomických možností a nástrojov. V porovnaní s okolitými krajinami sa im dostáva štandardných podmienok. Nie je pravdou, že zápisné do dostihov SR je 4-násobne vyššie než v okolitých krajinách (SR – 3,4 %, ČR – 3 %, Rakúsko – 2,5 %). Zápisné do dostihov sa tiež nemusí platiť v hotovosti, v týždni pred konaním dostihov je možné sumy uhradiť bezhotovostným platobným stykom a doklad o úhrade je potrebné predložiť pred konaním dostihov. Zúčtovacie centrum ZB nemôže zatiaž zrealizovať z legislatívnych dôvodov. K vyberaniu zápisného takouto formou ZB pristúpilo z dôvodu rastúceho počtu nedobytných pohžadávok zo strany majitežov koní. ZB uhrádza na najdôležitejšie dostihy sezóny zaradených do medzinárodnej klasifikácie graded a listed majitežom koní zo zahraničia čiastkové príspevky na transport z väčších vzdialeností. Takáto prax je v medzinárodnom turfovom styku bežne zaužívaná. Kone zo zahraničných dostihových centrál sa výraznou mierou podiežajú na kvalitnej športovej úrovni vrcholov dostihovej sezóny v SR. V tomto je nutné si dôkladne uvedomiť, že turf je medzinárodná záležitosť a akékožvek uzatváranie sa len znižuje jeho kvalitu a prestíž.
Podža štatistík medzinárodnej federácie dostihových autorít so sídlom v Paríži, v tabužke výhier a nákladov na jedného dostihového koňa za sezónu patrí Slovensku lichotivá 7. priečka medzi 16 krajinami Európy – 37 %. Naviac sú majitelia a chovatelia zo SR podporovaní v dostihoch najvýznamnejšej selekčnej úrovne v súbojoch so zahraničnou konkurenciou prémiami, ktoré sú viac ako porovnatežné s podobnými motivačnými mechanizmami v susedných krajinách. ZB uhrádza chovatežské prémie pre slovenských producentov plnokrvníka aj v dostihoch IV. a V. kategórie, čo sa v Strednej Európe inak nerealizuje. Naviac majitelia koní zo SR po vstupe SR do EÚ, môžu bez akýchkožvek administratívnych bariér vožne štartovať aj v ďalších krajinách, nielen na mítingoch organizovaných Závodiskom š.p. Bratislava.
Je pravdou, že dostihový šport v najvyspelejších krajinách sveta je finančne zabezpečený zo stávok. Treba si však vežmi korektne uvedomiť, že v Slovenskej republike je to nereálne. ZB by muselo terajší obrat 40-násobne zvýšiť, aby bola dostihová prevádzka samofinancovatežná. Podotýkam, že kurzové stávky prijímané ZB počas dostihových dní tvoria len 30 % z celkového obratu, zostávajúcich 70 % prechádza cez totalizátor. Celoplošné stávky na dostihy sa neprijímajú v krajinách Strednej Európy, pretože každý ich prevádzkovatež by sa dostal do značného ekonomického rizika. Treba otvorene priznať, že dostihy na Slovensku zďaleka nie sú tak populárne, spoločensky rešpektované a ekonomicky príťažlivé ako v krajinách s vyspelými turfovými štruktúrami. Je viac ako pravdepodobné, že celoplošné dostihové stávky by v podmienkach SR nezabezpečili finančnú stabilitu dostihového športu. Závodisko š.p. vykonáva stávkovú činnosť na základe Zákona č. 194/1990 Zb.z. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov, ktorý musí v plnej miere rešpektovať, vrátane 20 %-ného odvodu z výťažku a 2 %-ného odvodu štátnemu dozoru a zloženia tzv. istoty pre príjem kurzových stávok.
Verím, že sa mi dostatočne podarilo zodpovedať Vaše otázky a presvedčiť Vás o správnosti nášho konania.

S pozdravom
Zsolt Simon
Minister pôdohospodárstva