Evidencia zvierat, Open Source a milóny okolo.

[Vladimir Stubna]

Vážený pán minister,
Na úseku programovania a analýzy ŠPÚ sme ako vedžajší produkt pri riešení projektu evidencie HD vytvorili Internetovú aplikáciu, ktorá umožňuje pre širokú požnohospodársku verejnosť, prípadne záujemcov zo starny verejnosti zisťovať základné informácie o zvieratách priamo cez Internet. Aplikácia je vytvorená v osvedčených a nesčíselne krát overených prostriedkoch Open Source. Programové riešenie je k dispozícii už mesiac a mohlo by vežmi pomáhať chovatežom i zainteresovaným organizáciám. Aplikácia je rýchla a bezproblémová. Paralelne prebieha i komerčné riešenie, ktoré ustavične zápasí s problémami a to bol aj dôvod vytvorenie alternatívy. Tento náš produkt je k dispozícii zdarma. Je možné umiestniť ho na žubovožný server na Internete bežiaci pod OS LINUX alebo WINDOWS. (Odskúšané sú obe riešenia.).
Touto aplikáciou chceme prispieť k zefektívneniu verejných financií. Pre porovnanie uvediem ešte niekožko čísel. Cena komerčného riešenia cca 6. milónov. Riešenia Open Source vzhžadom na fakt, že bolo vytvorené mimo pracoviska a tvorí nadstavbu od januára funkčného spracovania evidencie sa blíži k nule. Licenčné poplatky komerčného proprietárneho riešenia v závislosti od počtu servrov a staníc môže žahko presahovať milióny u Open Source je takisto nulová. Cena správy systému ročne sa u komerčného riešenia blíži k dvom miliónom u riešenia Open Source odhadujem na 300 – 400 tis.
Vo krajinách ako Nemecko, Francúzsko, severské krajiny je využívanie prostriedkov Open Source presadzované najmä v štátnej správe, kde môže prinášať obrovské úspory. Sú to všetko krajiny bohatšie ako Slovensko a orientujú sa týmto smerom zrejme aj z dôvodu, že tam kde sa netočí veža peňazí nehrozí ani korupcia a klientelizmus. Na záver prikladám tabužku s prehžadnými výsledkami za SR, ktorá pochádza práve zo zmieňovaného systému. Ak sa tabulka nezobrazi spravne mozem ju poslat mailom spolu s podrobnejsimi informaciami. Je mozne, ze tabulka bude rozhadzana v html formate, teda praimo je vsak v uplnom poriadku. V systeme je mozne sledovat pohyby zvierat i ich umiestenie na farmach. Mozno zistit aj udaje o zvierati zadanim jeho cisla napr. z balicka masa.

Bližšie informácie, možnosť umiestnenia na servroch i ine otazky zodpoviem na adrese:
[email protected] resp:. [email protected]

Statistika za kraje. Počet krajov = 8
Kraj fariem zvierat bykov krav pasov bykpas kravpas zivzv bykziv kravziv
BA 94 22258 3542 18716 21825 3533 18292 18542 2769 15773
TT 411 104626 25876 78750 102318 25209 77109 95026 22593 72433
TN 387 64779 11949 52830 63895 11797 52098 57823 9836 47987
NR 505 103868 24601 79267 103021 24470 78551 87930 18499 69431
ZA 721 75966 12377 63589 73736 11957 61779 71194 10979 60215
BB 1008 93086 16343 76743 87631 15629 72002 87814 14578 73236
PO 852 95027 17024 78003 90542 16036 74506 88434 14765 73669
KE 601 62310 13002 49308 58942 12411 46531 58845 11630 47215

[Zsolt Simon]

Vážený pán Štubňa,

nadhodili ste otázku správnosti výberu softvéru pri riešení projektu evidencie a registrácie hospodárskych zvierat, ktorá bude dôležitou súčasťou integrovaného administratívneho a kontrolného systému (IACS) po vstupe SR do Európskej únie.

Dal som si odborníkom z informatiky preveriť plusy aj mínusy systému „open source“, ktorý vo Vašom príspevku označujete ako systém, prispievajúci k zefektívneniu verejných financií. Nespochybňujem tieto tvrdenia, pretože v tomto prípade sa nemusí platiť za drahé programové vybavenie, iba za vytvorenie a údržbu aplikácie.

V prípade projektu na evidenciu a registráciu zvierat, ktorý MP SR riešil v rámci twinningu s Talianskou republikou, výberové konanie na softvér v roku 2001 organizovala Centrálna jednotka PHARE na Úrade vlády SR a správnosť výberu víťaznej firmy AXON pro, s.r.o. potvrdili aj experti z EÚ. Iste Vám je známe, že zavedenie systému registrácie zvierat bolo kofinancované z prostriedkov PHARE.

Pokiaž ide o využitie „open source“, jeho nevýhodou je, že všetky produkty, vytvorené pomocou tohto systému, musia umožniť nahliadnuť do zdrojového kódu. Odborníci z oblasti informatiky upozorňujú, že nie vždy sa dajú týmto spôsobom dosiahnuť požadované parametre, napr. v bezpečnosti dát a z hžadiska ochrany individuálnych údajov subjektov v zmysle platných zákonov.

Ďakujem Vám za podnetný príspevok do diskusie.

S pozdravom

Zsolt Simon,
minister pôdohospodárstva SR

[Igor Skypala]

V.p. minister,

dennodenna prax protireci tvrdeniam "odbornikov z oblasti informatiky" o horespomenutej nevyhode Open Source. Kazdy den sa o tom presviedca laicka pocitacova verejnost na vlastnej kozi "vdaka" virusovym infekciam, ktore zachvatili svet Windows, zamrzajucim programom ci zaplavam nevyziadanych emailov.

Prave povinnost zverejnenia zdrojovych kodov sposobuje, ze autori OS software si nemozu dovolit zabudovat (ci uz umyselne alebo nechtiac) do svojho riesenia tzv. bezpecnostne diery. Zaroven moze byt tento kod vdaka svojej "slobode" podrobeny (a verte mi ze v pripade statnej zakazky by aj bol!) odbornej kritike v ovela sirsom rozsahu ako proprietarne riesenie zahalene tzv. obchodnym tajomstvom.

Ochrana individualnych udajov nema nic spolocne s otazkou zverejnenia zdrojovych kodov, samotne citlive udaje samozrejme mozu byt chranene pred neopravnenym pouzitim aj v pripade Open Source riesenia. Ba prave naopak, ak zoberieme do uvahy predchadzajuci odsek, tak OS riesenie dava mensi priestor na ne/umyselne bezpecnostne pochybenia.

Osobne som presvedceny o tom, ze nie je daleko doba, ked otvorene SW riesenia dostanu priestor aj v oblasti statnej spravy na Slovensku. Nevidim totiz dovod na to, aby sa jednostranne presadzovali riesenia postavene na jedinej platforme, najma nie, ked su financovane z verejnych zdrojov.


S uctou

Igor Skypala,
nezavisly konzultant

[Ján Šóš]

Vážený pán minister,
pracujem, v relativne malej komerčnej firme, ako správca HW a SW. Pred rokom sme zaviedli niekožko systémov na báze open source a môžem Vám potvrdiť, že bezpečnosť a úžívatežský komfort sa zlepšili. Zároveň sme získali systemý s väčšou variabilitou. Zatiaž sa nám sice investicie nevrátili resp. sme neušetrili, ale do budúcnosti počítame aj s finančným efektom. Nespochybňujem výberové konanie, avšak ako daňový poplatník sa pýtam, či nieje možné odstúpiť od zmluvy ak dodávatež nedodal funkčný systém a naopak máte už hotový systém, ktorý Vám ušetrí peniaze.
V súčasnosti doporučujem prechod na open source systemy vo svojom okoli aj preto, že tieto systémy niesu viazané na konkrétnych žudí a teda v prípade nepriaznivých okolností môže v realizovaných projektoch pokračovať ktokožvek. Ako zástupca štátnej správy by ste tiež mali brať do úvahy, že open source nepodporuje dovoz (licencie Microsoftu a Oracle nepatria medzi najlacnejšie) a naopak môže zvyšiť zamestnanosť na Slovensku.

S pozdravom

Ján Šóš

[Jozef Bartko]

Dobry den.

Len pre zaujimavost, aj toto forum bezi na "open source" systeme, ako aj cela stranka Ministerstva podohospodarstva.

Dodo Bartko, UVTIP Nitra

[Radovan Semančík]

Vazeni pani,

Myslim ze tu odznelo niekolko zaujimavych nazorov rovnako ako niekolko nie celkom presnych tvrdeni. Najma koli nepresnostiam by som rad uviedol veci na pravu mieru:

1) "Odbornici z informatiky" sa len zriedka dokazu na comkolvek zhodnut. Podobne je to aj v pripade OpenSource vs Proprietary. Kazde z tychto rieseni ma svoje (udajne) presvedcive vyhody, ale ziadne z nich ich nie je schopne dokazat v praxi. Co sa tyka bezpecnosti, za istych okolnosti je lepsie strukturu systemu utajovat (a tak znizit pravdepodobnost, ze niekto na system zautoci), na druhej strane je zas lepsie system otvorit pre reviziu verejnostou (a tak znizit moznost uspesneho utoku). To iste plati aj v inych aspektoch tohto "boja".

2) Nie je pravda ze OpenSource nevyhnutne znizi naklady na vybudovanie systemu. Naklady totiz nie su len obstaravacia cena. TCO (Total Cost of Ownership) je ovela sirsi pojem a v pripade OpenSource moze (vdaka nakladom za vyvoj a udrzbu) prevysit aj naklady proprietarneho systemu. Na druhej strane, kupou proprietarneho systemu sa odberatel zaviaze na jedneho dodavatela a neskorsia zmena moze byt niekolko krat nakladnejsia ako povodna cena softveroveho balika.

3) V praxi sa vacsinou vyuzivaju systemy ktore su "Open". Nie striktne OpenSource a v ziadnom pripade nie "proprietary". Aky je rozdiel medzi "Open" a "OpenSource"? Open systemy mozu obsahovat casti, ktore autor nechce zverejnit. Vsetky take casti su vsak podrobne popisane a (hlavne) su na tieto casti k dispozicii verejne pouzitelne rozhrania, formaty udajov, suborov, atd.. Ako priklad mozeme uviest Priklad Microsoft Office. MS Office nie je open, pretoze nie je dodany popis "doc" formatu (a mnohych dalsich). Na druhej strane StarOffice je Open, pretoze pouziva otvoreny XML format. A aby to bolo kompletne, OpenOffice je "OpenSource", lebo aj jeho zdrojovy kod je verejne k dispozicii.
Ciste OpenSource riesenie sa niekedy tazko vytvara. V tomto pripade hovorim z vlastnej skusenosti s mnohymi projektami, aj komercnymy aj OpenSource. V kazdom pripade je vsak takmer nevyhnutne vytvarat "Open" riesenia. Inak si mozete velmi lahko odrezat ustupovu cestu ...

4) Softver v statnej sprave je nadobudany za peniaze danovych poplatnikov. Z tohto pohladu je ovela prijatelnejsie aby sa tieto peniaze investovali do projektov, ktore moze siroka verejnost znovupouzit. Pri _spravnej_ investicii do OpenSource softveru je tato vlastnost splnena, peniaze su investovane transparentne a vo "verejne-prospesnom duchu". Dolezite je vsak to slovicko "spravne". Nechcem zatracovat nikoho pracu, ale profesionalna softverova (alebo integracna) firma musi vediet dodat svoj produkt aj na OpenSource platforme. A ako byva dobry zvykom u serioznych softverovych firiem: ked robim produkt zakaznikovi na mieru, davam mu aj zdrojovy kod a vsetky prava k nemu (okrem autorskeho, to je neprenosne). Takze zakaznik (v tomto pripade stat) ma pravo vydat tento kod ako "OpenSource". A toto je podla mna ovela podstatnejsie ako pouzitie OpenSource Platformy.

Aby som to cele uzavrel, doporucujem v statnej sprave vyuzivat zasadne "Open" platformy (nie nevyhnutne OpenSource) a vysledny kod produktu dodany od dodavatela vydat ako "OpenSource" kod, ak je to vhodne (koli bezpecnosti udajov, vyuzitelnosti kodu verejnostou, transparentnosti, atd.)

--
Ing. Radovan Semančík
Senior Project Manager, Business Global Systems

[Vladimir Stubna]

Uplynul mesiac od času, čo som uverejnil príspevok o programovom riešení centrálnej evidencie. To, čo som uviedol, platí aj naďalej a systém má už zabudovaných viac funkcií. Dôraz bol kladený hlavne na intuitívne ovládanie. Príspevky, ktoré prišli ako odpoveď, správnosť mojich názorov len potvrdili. Niekde sa zašlo trochu viac do odborných problémov. Ja som na tomto konkrétnom príklade chcel poukázať na možnosť šetriť, keď nie na inom, tak aspoň na údržbe a to viac ako milión Sk ročne. Osobne som však presvedčený, že úspor bude ďaleko viac.

Na potvrdenie opodstatnenosti mojich názorov pridávam krátku správ z časopisu Computer č 22.

"V Španielsku to myslia s Linuxom vážne. Keď Luis Millan Vazquez de Miguel, minister vzdelávania, vedy a technológií zahájil kampaň na podporu OpenSource produktov a nahradenie Windows v štátnej správe Linuxom, asi netušil, ako to dopadne. Zatiaž je preinštalovaných viac ako 10 000 počítačov a ďalších 100 000 zoznámenie s tučniakom čaká."


Vežmi si cením možnosť vyjadriť názory prostredníctvom tohto fóra. Uvedomujem si najmä, že bez jeho existencie by sa mnoho názorov dostávalo na ministerstvo v skreslenej podobe. Vytvorenie tohto fóra považujem za skvelý nápad a všetkým tým, ktorí sa na ňom akýmkožvek spôsobom podiežajú želám podobných nápadov čo najviac.

Ing. Vladimír Štubňa