Ján Hájek
01-01-2004, 15:03
Tak by bolo možné nazvať doterajšiu starostlivosť post revolučného sektoru MP SR medziiným aj o včelársku výrobu. Postarať sa o efektívny predaj do zahraničia, predovšetkým medu, to je pod ich úroveň, veď je liberalizácia trhu ale potiaž, pokiaž sa im zachce taký stav tolerovať, lebo pre export niektorých komodít potravinárskych produktov stanovujú kvóty a vyžadujú svoj súhlas, lebo treba ustrážiť potravinovú bezpečnosť pre obyvatežstvo SR.. Nezaujíma ich, že exportné ceny finančne by pomohli požnohospodárom SR. Takisto neurobili zadosť, aby mzdy v požnohospodárstve neboli na chvoste vyplatených miezd v rámci NH SR. Pritom treba spomenúť pracovníkov v ŽV, ktorí nerozlišujú sviatok alebo piatok, pracujú v nepretržitých prevádzkach a 2 x denne musia merať cestu zo svojich domovov na pracoviská, kde sú odžahlé sídla fariem. Sú koristení doma si lebediacimi občanmi iných prosefesii, ktorí majú pracovné vožno a napriek tomu lepšie sú aj honorovaní.
Starostlivosť sektoru MP SR o včelárov začína i končí tým, že poskytuje včelárom dotáciu a je nadriadeným orgánom ŠVPS SR, ktorá viacej včelárom škodí ako osoží. Vydali aj taký Výnos, ktorý za stanovených podmienok povožuje pestovatežom striekať olejniny insekticídnymi prípravkami jedovatými pre včely aj v dobe kvitnutia týchto rastlín. Vyhláška č. 35/1978 z. z. bola nahradená Výnosom MP SR, ktorý je len jej okliešteným torzom. Od vzniku SR došlo k poriadnemu doničeniu požnohospodárstva vrátane včelárstva, ale o tom žiadna štúdia MP SR nepojednáva, to by bolo populisticky vítané pre opozíciu a mohlo by to vyvolať nevôžu vo vedení SMK, ktoré dostalo do správy tento rezort a obsadilo funkciu ministra svojim nominantom. Miesto nárastu výroby narástli stavy úradníkov a najnovšie nie hocakých, ale euro úradníkov miesto rastu domácej výroby. Napr. kým za socializmu bolo vežmi nesnadné pre chovatežov vyradiť kravu na jatočné účely z dôvodu, že museli byť dodržiavané plánované stavy kráv /a tým aj ostatného HD/, dnes ich chováme v SR sotva štvrtinu a vraj máme aj tak ešte vysoké výrobné kvóty výroby mlieka a treba ich znižovať. To nič, veď dovezieme mlieko a mliečne výroby z cudziny. Veď načo nám bude aj maštažný hnoj, keď budeme mať čornyj par ako v bývalom ZSSR. Tvorbu humus nebudeme potrebovať a organická hmota sa bude spažovať, dáme na to aj dotáciu. Žiaden vožakedajší sedliak, nekúpil by si mlieko z dovozu a aj jeho susedia, keď doma choval kravy. Dnes takéto anomálie máme na dennom poriadku. Napr. aj medu z domácej výroby napriek rôznym peripetiám s jeho výrobu máme prebytok a doviezli sme falšovaný med z MR a umelý med z Požska bez ohžadu nato, že máme a aj platíme pohraničné vstupné kontroly ŠVPS SR. Nuž aj to je služba tejto spoločnosti. Radšej vyvezieme náš kvalitný med do zahraničia napr. za štvrtinu ceny, ako sa tam v drobnom predáva v ich hypermarketoch. Našim spotrebitežom postačí konzumovať aj umelý med a tí bohatší, nech si pravý med zaplatia, pre nich to problém nie je. Vážení čitatelia, to nie je fantázia, to je skutočnosť podobná nebankovým subjektom, na ktorých podvody mnohí sme naleteli pre štátom trpenú reklamu a nemý súhlas pre niečo. Pre čo, to všetci dobre vieme, lebo tie stratené miliardy kdesi skončili.. U koho, lebo u kožkých, to zatiaž nevieme a hádam ani nebudeme vedieť, čomu svedčí prípad krachu Devínbanky, lebo nie a nie, aby sa vykžulo šidlo z vreca.
Cca 400 úradníkov z MP SR je sticha, lebo majú v pamäti, keď jeden ozval sa a prejavil svoj názor vo Fórum. Pán minister ho tam zahriakol, či nevie, že minister sídli na 3. poschodí a tam má dvere svojej kancelárie. Blíži sa čas, kedy už nebude lukratívnych štátnych podnikov na predaj cudziemu kapitálu, nuž a „zemetrasenie“ je v STV, SRo, 300 pracovníkov odíde z MF, stále rastú dlhy v zdravotníctve, živorí školstvo, atď., ale o zákulisných dianiach čo sa odohráva v týchto organizáciách, prečo je tomu tak temer nič nevieme. Napr. prečo odvolali tak dôležitú osobu šéfredaktora SRo., na to sa nenašiel primeraný vysielací čas.
Keď sledujem akú vážnosť u post revolučných vlád u nás teraz majú požnohospodári, tak spomínam si na slová pána Prof. Loma z VŠZ v Brne, ktorý na prednáškach z požn. ekonomiky v r. 1950 povedal, že keď sedliak mal dvoch synov, tak ten schopnejší a múdrejší odišiel do mesta, vyučil sa a odišiel z domu. Ten hlúpejší zostal doma pracovať na grunte. V 50. rokoch min. storočia ťažko sa žilo požnohospodárom na prelome k socializácii požnohospodárstva, ale po vybudovaní vežkovýroby ich príjmy vzrástli, čoho dôkazom je množstvo novopostavených obytných domov a nakúpenej techniky po dedinách. Slová pána Profesora boli platné pre vtedajšiu štruktúru súkromného i soc. sektoru, ale nenaplnili sa po dobudovaní soc. požn. vežkovýroby. Znova sa napĺňa ich pravdivosť po r. 1989, kedy začalo obdobie nedať požnohospodárom reálne ceny za požn. produkty, ale pritom všetko možné pozdražovať, zvyšovať ceny, vstupy do požn. výroby a riešiť schodok prvovýrobcom potravín a priemyselných surovín dotáciami. Požnohospodári boli vydaní na milosť a nemilosť vychytralým úradníkom, ktorých navyše museli a musia živiť . Mnohým požnohospodárom za ťažko padne bojovať v papierovej vojne, ktorá ich bude oberať o vožný čas a peniaze ak sa rozhodnú požiadať o pomoc bojovať v tejto papierovej vojne dodávatežským spôsobom.
Znova spomeniem aj v tomto príspevku a pre zaujímavosť uvediem plán osevu olejnín pre r.2004 úhrnom 185.000 ha, tak ako sa to uvádza v Zelenej správe MP SR. Semená repky olejnej a slnečnice sú vežmi žiadané na domácom, alebo aj zahraničnom trhu, čo je nám známe. Zaujíma to MP SR do tej miery, aby sa využili rezervy v opežovaní týchto kultúr včelami? Neberú vážne v úvahu a vo svojich plánoch, /v Pláne rozvoja vidieka na včelárstvo „zabudli“/, že je vedecky dokázané zvýšenie ha. úrod až do 30 %, keď tieto hmyzomilné rastliny sú opežované včelami, optimálnym počtom prisúvaných včelstiev priamo k týmto kultúram, alebo včelstvá sú ku nim v ekonomickom dolete z trvalých stanovíšť. Má zmysel budovať a podporovať včelársku výrobu, keď by sme dokázali v budúcnosti zabezpečiť potrebné stavy včelstiev, prisúvať ich k porastom olejnín a zabezpečiť dostatočnosť opelenia včelami, čo by pomohlo zabezpečiť zvýšenie ha výnosov u týchto plodín iba o nenadsadených a vežmi reálnych iba 20 % terajšieho priemerného dosahovaného ha. výnosu 20 q, t. j. o +4 q/ha = 185.000 x 4 = 74.000 ton x 8000 Sk/t = 592 mil. Sk ročne. Okrem toho včelári získali by med, ostatné včelie produkty a upevnil by sa aj zdravotný stav včelstiev. Žiaž úpadku sa nevyhlo ani včelárstvo po r. 1989, začo nezodpovedajú cudzí agenti, alebo iná piata kolóna. Keď už k úpadku došlo, o potencionálne tu spomenuté vyhliadky mali by sme sa pričiniť my všetci a zreálneniu podmienok malo by vytvoriť primerané podmienky MP a MF SR. Keď sa to darilo pred r. 1989, bolo by to tak ťažké vrátiť k stratégii podmienok pre chov včelstiev pred týmto rokom?
Ján Hájek
Starostlivosť sektoru MP SR o včelárov začína i končí tým, že poskytuje včelárom dotáciu a je nadriadeným orgánom ŠVPS SR, ktorá viacej včelárom škodí ako osoží. Vydali aj taký Výnos, ktorý za stanovených podmienok povožuje pestovatežom striekať olejniny insekticídnymi prípravkami jedovatými pre včely aj v dobe kvitnutia týchto rastlín. Vyhláška č. 35/1978 z. z. bola nahradená Výnosom MP SR, ktorý je len jej okliešteným torzom. Od vzniku SR došlo k poriadnemu doničeniu požnohospodárstva vrátane včelárstva, ale o tom žiadna štúdia MP SR nepojednáva, to by bolo populisticky vítané pre opozíciu a mohlo by to vyvolať nevôžu vo vedení SMK, ktoré dostalo do správy tento rezort a obsadilo funkciu ministra svojim nominantom. Miesto nárastu výroby narástli stavy úradníkov a najnovšie nie hocakých, ale euro úradníkov miesto rastu domácej výroby. Napr. kým za socializmu bolo vežmi nesnadné pre chovatežov vyradiť kravu na jatočné účely z dôvodu, že museli byť dodržiavané plánované stavy kráv /a tým aj ostatného HD/, dnes ich chováme v SR sotva štvrtinu a vraj máme aj tak ešte vysoké výrobné kvóty výroby mlieka a treba ich znižovať. To nič, veď dovezieme mlieko a mliečne výroby z cudziny. Veď načo nám bude aj maštažný hnoj, keď budeme mať čornyj par ako v bývalom ZSSR. Tvorbu humus nebudeme potrebovať a organická hmota sa bude spažovať, dáme na to aj dotáciu. Žiaden vožakedajší sedliak, nekúpil by si mlieko z dovozu a aj jeho susedia, keď doma choval kravy. Dnes takéto anomálie máme na dennom poriadku. Napr. aj medu z domácej výroby napriek rôznym peripetiám s jeho výrobu máme prebytok a doviezli sme falšovaný med z MR a umelý med z Požska bez ohžadu nato, že máme a aj platíme pohraničné vstupné kontroly ŠVPS SR. Nuž aj to je služba tejto spoločnosti. Radšej vyvezieme náš kvalitný med do zahraničia napr. za štvrtinu ceny, ako sa tam v drobnom predáva v ich hypermarketoch. Našim spotrebitežom postačí konzumovať aj umelý med a tí bohatší, nech si pravý med zaplatia, pre nich to problém nie je. Vážení čitatelia, to nie je fantázia, to je skutočnosť podobná nebankovým subjektom, na ktorých podvody mnohí sme naleteli pre štátom trpenú reklamu a nemý súhlas pre niečo. Pre čo, to všetci dobre vieme, lebo tie stratené miliardy kdesi skončili.. U koho, lebo u kožkých, to zatiaž nevieme a hádam ani nebudeme vedieť, čomu svedčí prípad krachu Devínbanky, lebo nie a nie, aby sa vykžulo šidlo z vreca.
Cca 400 úradníkov z MP SR je sticha, lebo majú v pamäti, keď jeden ozval sa a prejavil svoj názor vo Fórum. Pán minister ho tam zahriakol, či nevie, že minister sídli na 3. poschodí a tam má dvere svojej kancelárie. Blíži sa čas, kedy už nebude lukratívnych štátnych podnikov na predaj cudziemu kapitálu, nuž a „zemetrasenie“ je v STV, SRo, 300 pracovníkov odíde z MF, stále rastú dlhy v zdravotníctve, živorí školstvo, atď., ale o zákulisných dianiach čo sa odohráva v týchto organizáciách, prečo je tomu tak temer nič nevieme. Napr. prečo odvolali tak dôležitú osobu šéfredaktora SRo., na to sa nenašiel primeraný vysielací čas.
Keď sledujem akú vážnosť u post revolučných vlád u nás teraz majú požnohospodári, tak spomínam si na slová pána Prof. Loma z VŠZ v Brne, ktorý na prednáškach z požn. ekonomiky v r. 1950 povedal, že keď sedliak mal dvoch synov, tak ten schopnejší a múdrejší odišiel do mesta, vyučil sa a odišiel z domu. Ten hlúpejší zostal doma pracovať na grunte. V 50. rokoch min. storočia ťažko sa žilo požnohospodárom na prelome k socializácii požnohospodárstva, ale po vybudovaní vežkovýroby ich príjmy vzrástli, čoho dôkazom je množstvo novopostavených obytných domov a nakúpenej techniky po dedinách. Slová pána Profesora boli platné pre vtedajšiu štruktúru súkromného i soc. sektoru, ale nenaplnili sa po dobudovaní soc. požn. vežkovýroby. Znova sa napĺňa ich pravdivosť po r. 1989, kedy začalo obdobie nedať požnohospodárom reálne ceny za požn. produkty, ale pritom všetko možné pozdražovať, zvyšovať ceny, vstupy do požn. výroby a riešiť schodok prvovýrobcom potravín a priemyselných surovín dotáciami. Požnohospodári boli vydaní na milosť a nemilosť vychytralým úradníkom, ktorých navyše museli a musia živiť . Mnohým požnohospodárom za ťažko padne bojovať v papierovej vojne, ktorá ich bude oberať o vožný čas a peniaze ak sa rozhodnú požiadať o pomoc bojovať v tejto papierovej vojne dodávatežským spôsobom.
Znova spomeniem aj v tomto príspevku a pre zaujímavosť uvediem plán osevu olejnín pre r.2004 úhrnom 185.000 ha, tak ako sa to uvádza v Zelenej správe MP SR. Semená repky olejnej a slnečnice sú vežmi žiadané na domácom, alebo aj zahraničnom trhu, čo je nám známe. Zaujíma to MP SR do tej miery, aby sa využili rezervy v opežovaní týchto kultúr včelami? Neberú vážne v úvahu a vo svojich plánoch, /v Pláne rozvoja vidieka na včelárstvo „zabudli“/, že je vedecky dokázané zvýšenie ha. úrod až do 30 %, keď tieto hmyzomilné rastliny sú opežované včelami, optimálnym počtom prisúvaných včelstiev priamo k týmto kultúram, alebo včelstvá sú ku nim v ekonomickom dolete z trvalých stanovíšť. Má zmysel budovať a podporovať včelársku výrobu, keď by sme dokázali v budúcnosti zabezpečiť potrebné stavy včelstiev, prisúvať ich k porastom olejnín a zabezpečiť dostatočnosť opelenia včelami, čo by pomohlo zabezpečiť zvýšenie ha výnosov u týchto plodín iba o nenadsadených a vežmi reálnych iba 20 % terajšieho priemerného dosahovaného ha. výnosu 20 q, t. j. o +4 q/ha = 185.000 x 4 = 74.000 ton x 8000 Sk/t = 592 mil. Sk ročne. Okrem toho včelári získali by med, ostatné včelie produkty a upevnil by sa aj zdravotný stav včelstiev. Žiaž úpadku sa nevyhlo ani včelárstvo po r. 1989, začo nezodpovedajú cudzí agenti, alebo iná piata kolóna. Keď už k úpadku došlo, o potencionálne tu spomenuté vyhliadky mali by sme sa pričiniť my všetci a zreálneniu podmienok malo by vytvoriť primerané podmienky MP a MF SR. Keď sa to darilo pred r. 1989, bolo by to tak ťažké vrátiť k stratégii podmienok pre chov včelstiev pred týmto rokom?
Ján Hájek