Michal Kravcik
18-12-2003, 15:40
Važený pán minister, istého času som Vám ponúkol návrh na ako by mohli požnohospodári i lesníci získať množstvo peňazí na revitalizáciu lesopožnohospodárskej krajiny. Teraz keď už vodohospodári ušli od Vás do rezortu ŽP myslím si, že nemali by Ste byť manipulovaní vodohospodári tým, že ich záujmy sú len budovať priehrady. Tým že Ste teraz typický rezort, ktorý spravuje krajinu, navrhujem Vám program zavodňovania krajiny, aby nebobi povodne, aby bolo viac vody v krajine, aby sa posiňovala biodiverzita i zmierňovali negatívne dôsledky klimatických zmeny, aby bolo viac pracovných príležítosti v krajine. Posielam Vám program, ktorý ma šancu priamo z Bruselu získať 18 mld. pre požnohospodársov, samozrejme, ak sa budete o to snažiť. Tých 18 mld. korun by nešlo vodohospodársom na stavanie priehrad ale na obnovu vody v krajine, aby boli všetci spokojní.
************************************************** *******
MODRÉ SLOVENSKO
Program obnovy požnohospodárskej krajiny v povodiach Slovenskej republiky
Východiskom pre riešenie problémov požnohospodárstva na Slovensku je integrovaný prístup využívania lesopožnohospodárskej krajiny s takými postupmi na požnohospodárskej a lesnej pôde, ktoré budú smerovať aj k ochrane životného prostredia, ochrane a obnove vodných zdrojov s pozitívnymi efektami na ďalšie odvetvia rozvoja ekonomiky vidieckej krajiny napríklad vodné hospodárstvo, obnovu biodiverzity, rybnikárstvo, turizmus, rekreáciu, protipovodňovú ochranu, zmierňovanie negatívnych dôsledkov klimatických zmien, vytváranie pracovných príležítosti vo vidieckej krajine.
Tento holistický prístup na Slovensku je potrebné pestovať i dostať do reálnych projektov, čo to znamená, aby sme dokázali riešiť vlastné problémy s efektívnym využívaním ponúkaných finančných zdrojov EÚ pre trvalo udržatežný rozvoja vidieka. Pre lepšie ozrejmenie našho ponúkaného programu uvádzame, že je efektívne investovať do takých programov, resp projektov, ktoré prinášajú mnohoraký úžitok a efekt. Z toho dôvodu by sme sa radi ponúkli Agentúre SAPARD program, ktorý má niekožkonásobné efekty nie len v oblasti požnohospodárstva, ale aj životného prostredia, vodných zdrojov, protipovodňových opatrení, obnovy biodiverzity, zmierňovania negatívnych dôsledkov klimatických zmien, rozvoj ďalších ekonomických odvetví vidieka (rybnikárstvo, vidiecky aktívny turizmus na báze vody) i riešenie sociálnych problémov vidieka. Kžúčom k riešeniu týchto problémov je voda a na báze vody je možné rozvíjať množstvo integrovaných systémov, ktoré pomôžu vidieckej krajine trvalo udržatežne sa rozvíjať.
Našou ambíciou je investovať do plošnej obnový vodných zdrojov v leso-požnohospodárskej krajiny, aby sme dokázali riešiť vyššie uvedené problémy. Ak sa budeme orientovať týmto smerom máme šancu riešiť si problémy na Slvoensku a zároveň ponúknuť aj EÚ programy, o ktoré už v krátkej budúcnosti bude potrebné riešiť aj v krajinách EÚ, aby mohli čeliť predovšetkým extremalizácii počasia (povodne, suchá, požiare). Slovensko týmto programom sa môže stať think tankom rozvojových programov na báze vody, ktoré budú riešiť socio-ekonomické, environmentálne i bezpečnostné problémy regiónov Európy. Toto je príležitosť pre Slovensko, aby sa tak stalo. Pre ozrejmenie širších súvislostí, prečo práve voda, ponúkame následujúce súvislosti, ktoré majú priamu súvislosť realizovať také požnohospodárske postupy smerujúce k ochrane životného prostredia, ktoré môžu výrazne pomôcť požnohospodárstvu na Slovensku a požnohospodárska politika na Slovensku môže byť lidrom integrovaných prístupov využívania pôdy, aby investície išli do požnohspodárstva a zároveň riešili vyššie problémy vody. V praxi to znamená, že napríklad 18 miliárd Sk investovaných do technokratických riešení získavania vodných zdrojov je možné použiť na revitalizáciu leso-požnohospodárskej krajiny a zároveň získať ešte viac vody, ako predkladajú vodohospodári.
Koncepcia vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2005, schválená vládou Slovenskej republiky a Národnou radou Slovenskej republiky, definovala okrem iného hlavné ciele vodohospodárskej politiky v týchto prioritách:
• riešenie protipovodňových opatrení
• zabezpečenie pitnej vody
• zabezpečenie vody pre ďalšie hospodárske účely
Doteraz všetky tieto vodohospodárske problémy riešili ako čiastkové úlohy rozvoja vodného hospodárstva, čím finančná náročnosť investícií presahovala možnosti štátnej vodohospodárskej politiky vo strednodobom výhžade:
• investície do vodných zdrojov pre priemysel a požnohospodárstvo 2,6 mld. Sk
• investície do protipovodňovej ochrany cca 18 mld.
• investície do záchrany úrody pred suchom predpoklad cca 20 mld. Sk
• predpokladané investície v dôsledku hydroklimatických zmien na Slovensko cca 30-40 mld. Sk (riziká zo súch a požiarov)
• predpokladané odhady škôd z povodní na nasledujúce 10 ročné obdobie 20-30 mld. Sk
• Investície do sociálnych programov aktívnej politiky zamestnanosti cca 20 mld. Sk
• investície do ziskavanie vodných zdrojov pre zásobovanie 12,4 mld. Sk
Východiskom pre riešenie problémov požnohospodárstva je integrovaný prístup s takými postupmi na požnohospodárskej a lesnej pôde, ktoré budú smerovať k ochrane životného prostredia a zároveň povedú k stabilizácii produkčného potenciálu pôd a budú mať pozitívne efekty na ďalšie odvetvia rozvoja ekonomiky vidieckej krajiny (vodné hospodárstvo, obnova biodiverzity, rybnikárstvo, turizmus, rekreácia, protipovodňová ochrana, zmierňovanie negatívnych dôsledkov klimatických zmien), ktoré pou s takými požnohospodárskymi postupmi. To znamená, že ak chceme investovať do získavania vodných zdrojov, je dobré investovať tak, aby daná investícia prospela aj ochrane pred povodňami, minimalizovala riziká výskytu suchých období, zmierňovala riziká z hydroklimatických zmien i podporovala aktívnu politiku zamestnanosti. Integrovaný manažment lesopožnohospodárskej krajiny dáva príležitostí pre efektívne využívanie finančných zdrojov pre vodohospodársku politiku štátu s vysoko efektívnosťou vkladania investícií do vodného hospodárstva, čím sa rieši problém systémovo a komplexne.
Preto navrhujeme v rámci pomoci EÚ Slovensku na pilotnom projekte zrealizovať program integrovaného manažmentu povodí v investičnej politike v troch povodiach Slovenskej republiky ako pilotný projekt pre Európu v ktorom sa bude riešiť:
• program posilňovanie produkčného potenciálu leso-požnohospodárskej krajiny
• program získavania vodných zdrojov,
• program prevencie pred povodňami, suchom, požiarmi i klimatickými zmenami,
• program obnovy biodiverzity i ekologickej stability,
• program riešenia socio-ekonomických problémov regiónov – vytváranie pracovných príležitostí pre nezamestnaných pre obnovu vodných zdrojov
• program rozvoja ekonomík na báze vody (rybnikárstvo, šport, rekreácia, turizmus)
Pretože navrhovaný integrovaný program bude prínosom nie len pre Slovensko, ale pre celý Európsky kontinent, získavanie skúsenosti zo Slovenska dávajú vežkú šancu získať finančné prostriedky z podporných programov EÚ a to je silná motivácia ukázať v praxi kvalitu integrovaného riadenia lesopožnohospodárskej krjiany - využívať, chrániť i obnovovať pôdu pre udržatežný rozvoj vidieka v budúcej zjednotenej Európe. Navrhujeme zrealizovať program v prvej etape v troch povodiach Slovenska, v ktorých sa plánujú investície do vežkých vodohospodárskych investičných projektov. Ide o povodia Hrona, Hornádu a Popradu.
Najvážnejšie vodohospodárske problémy sú v povodiach Hornádu, Popradu a Hrona (nedostatok vodných zdrojov pre obyvatežstvo, znečistenie vodných zdrojov, povodne i sucho, vysoká miera nezamestnanosti). V týchto povodiach sa plánujú investičné projekty na výstavbu vodných nádrží, ktoré majú ambíciu vyriešiť problém dostatku vodných zdrojov pre zásobovanie obyvatežstva vodou, pre priemysel i požnohospodárstvo výhžadovo do roku 2015. V programe je navrhnutá výstavba štyroch priehrad (Slatinka a Hronček v povodí Hrona, Tichý Potok v Povodí Hornádu a Garajky v povodí Popradu) s finančnými nárokmi viac ako 15 mld. Sk. SWOT analýza v týchto povodiach ukázala, že vodohospodárske problémy sa prejavujú aj v rizikách častého výskytu povodní i súch s vážnymi eróznymi procesmi požnohospodárskej krajiny i zmenami hydrologického režimu vodných tokov (rast povodňových prietokov a pokles minimálnych prietokov).
SWOT analýza taktiež poukázala na nedostatky v manažmente leso-požnohospodárskej krajiny i v neefektívnom inštitucionálnom zabezpečovaní riešenia vodohospodárskych problémov, ktoré posilňujú riziká rastu vodohospodárskych problémov v povodiach v budúcnosti. Preto predkladaný program obnovy vodných zdrojov vo vybraných povodiach Slovenska podporuje komplexné integrované riešenie vodohospodárskych problémov povodí v intenciách EÚ Rámcovej smernice o vodách s tým, že v spomínaných povodiach za tie isté finančné prostriedky je možné vyriešiť dostatok vodných zdrojov s ďalšími vežmi pozitívnymi efektmi v socio-ekonomickej i environmentálnej oblasti pre udržatežný rozvoj Slovenska. Ide o riešenie, ktoré už 10 rokov na Slovensku presadzuje občianske združenie źudia a voda a ktoré sa v posledných rokoch začína masívne presadzovať vo svete. Toto smerovanie vo vodnom hospodárstve potvrdzuje aj štúdia Svetovej banky a WWF (september 2003) v ktorej sa potvrdzuje, že využívanie napríklad posilňovanie retenčnej kapacity povodí lesných ekosystémov umelým zadržiavaním prívalových dažďových vôd v mikropovodiach krajinných štruktúr je 7-násobne lacnejšie než klasické technické riešenia získavania vodných zdrojov prostredníctvom vodných nádrží. Toto riešenie je zvlášť vyhovujúce v tých oblastiach, kde dochádza k nebezpečným povodňovým stavom. Preto ponúkame program, ktorý bude riešiť:
• Plošný dostatok vodných zdrojov s celkovou objemovou kapacitou viac ako 300 mil. m3.
• Stabilnejší hydrologický režim vodných tokov
• Zvýši kvalitu vodných zdrojov v povodiach
• Plošne bude riešiť protipovodňovú ochranu sídiel
• Vytvorí viac ako 13.000 pracovných príležitostí hlavne pre nízko kvalifikované kategórie a odštartuje program vzniku ďalších pracovných príležitostí v lokálnej ekonomike
• Posilní prírodný produkčný potenciál požnohospodárskych pôd
• Vytvorí podmienky pre rozvoj ďalších hospodárskych odvetví v povodiach (rybnikárstvo i vidiecky turizmus)
• Posilní biodiverzitu a ekologickú stabilitu v povodiach
• Zmieni negatívne dôsledky klimatických zmien na Slovensku
Preto program obnovy vodných zdrojov navrhujeme s časovým plánom realizácie na roky 2005 až 2010 a s technickou prípravou celého programu od roku 2004.
Obnova vodných zdrojov v povodí Hrona
Investičný projekt obnovy vodných zdrojov v povodí Hrona je navrhovaný prostredníctvom plošnej akumulácie vôd v celom povodí. Program pozostáva z vytvárania vodných plôch, rybníkov, mokradí a zasakavacích pásov v celom povodí Hrona. Navrhujeme vytvoriť priamo v lesnej, požnohospodárskej i urbanizovanej krajine retenčné objemy pre zachytávanie dažďových vôd o celkovom objeme 100 mil. m3. Sk s odhadovaným finančným nákladom 6 mld. Sk. Pôvodné varianty investícií do vodných nádrží počítali s objemom VD Slatinka 27 mil. m3 vody a vodárenská nádrž Hronček o objeme 24 mil. m3 vodného rezervoáru. Realizovaný program zlepší hydrologický režim rieky Hron pre zachovanie ekológie rieky s dostatočným zabezpečením vodných zdrojov pre zásobovanie obyvatežstva pitnou vodou, priemysel a požnohospodárstvo a ďalšími pozitívnymi vplyvmi na socio-ekonomické a environmentálne prostredie.
Najvýznamnejšími odberatežmi úžitkovej vody z Hrona sú požnohospodári, ktorí ju využívajú na závlahy pozemkov o rozlohe okolo 20 tis. ha (výhžadovo sa uvažuje so zdvojnásobením tejto plochy) a jadrová elektráreň Mochovce (JE Mochovce), so súčasným inštalovaným výkonom 880 MW. Obaja najvýznamnejší odberatelia vyžadujú zabezpečený maximálny odber 3630 l.s-1 (v lete) a priemerný odber 1730 ls-1. Okrem toho sa vyžaduje zachovať v rieke Hron minimálny bilančný prietok 12 000 l.s-1 (namiesto dnešného dočasne povoleného, ekologicky neúnosného prietoku 6 600 l.s-1). Uvedené odbery nie sú schopné zabezpečiť prirodzené prietoky Hrona s požadovanou ekologickou potrebou. Tieto potrebné prietoky s dostatočnou spožahlivosťou vie zabezpečiť program obnovy vodných zdrojov v povodí Hrona.
Vodné zdroje navrhovaným investičným projektom zabezpečí potrebné množstvo pitnej vody, pre požnohospodárstvo i priemysel na krytie deficitu v záujmovej oblasti v dlhodobom časovom horizonte minimálne do roku 2030. Potreba vybudovania vodného zdroja bola preukázaná bilančnými štúdiami VÚVH z roku 1999. V prípade nerealizovania investičného programu obnovy vodných zdrojov v tejto oblasti by k roku 2015 dochádzalo k poruchám v zásobovaní pitnou vodou 73 000 obyvatežov (za predpokladu optimistického scenára – že nedôjde ku žiadnej havárii a odstaveniu niektorého z jestvujúcich a hygienicky nevyhovujúcich podzemných zdrojov). Navrhovaný program odstráni riziká s potenciálnym ohrozením vodných zdrojov, ktoré sú náchylné na kvalitu v tomto období. V súčasnosti prekračuje hygienické limity až 31 % využívaných vodných zdrojov v oblasti, pričom ďalších 43 % je potencionálne ohrozených. Najviac ohrozené sú výdatné zdroje v Starohorskej a Harmaneckej doline (oblasť Donovaly), z ktorých sa odoberá v priemere až 700 l.s-1.
Navrhovaný program bude vežkým prínosom pre vytváranie pracovných príležitostí. 5-ročný program prinesie viac ako 4000 pracovných príležitostí s ďalším výrazným prínosom pre rozvoj lokálnej ekonomiky. Taktiež navrhovaný program podporí v danom regióne nové odvetvie – rybnikárstvo aj s aktívnym turizmom.
Tento variant spĺňa kritéria integrovaného manažmentu lesopožnohospodárskej krajiny i Rámcovej smernice EÚ o vodách. Je dostatočne inovatívny aj k riešeniu problémov požnohospodárstva, ochrany prírody, riešeniu sociálnych problémov regiónu, zavodňovaniu vysušenej požnohospodárskej krajiny i zmierňovaniu negatívnych dôsledkov klimatických zmien. Preto predpokladáme, že o investičný zámer prejaví záujem finančne podporovať aj Európske spoločenstvo zo štrukturálnych fondov. Unikátom je, že navrhovaný variant nebude viac vyvolávať konflikty v regióne a bude prínosom pre rozvoj verejných investícií plošne v jednotlivých katastroch obcí a miest v celom povodí Hrona, čím obce budú môcť sa výrazne zapojiť do programu. V tomto regióne sú vežké riziká vzniku povodní a záplav, preto navrhovaný program obnovy vodných zdrojov v lesopožnohospodárskej krajine zlaďuje investičné zámery riešenia potrieb získavania vodných zdrojov s potrebami protipovodňovej ochrany i potrebami požnohospodárstva a podporou diverzifikovaných činností.
Príprava revitalizácie vody v lesopožnohospodárskej krajine si vyžaduje kvalitnú prípravu a preto je potrebné dokompletizovať projektovú dokumentáciu, ktorá by mala byť pripravená v roku 2004. Projektová dokumentácia nebude tak náročná ako pre výstavbu priehrad, avšak na druhej strane bude potrebné do programu zapojiť množstvo vedecko-výskumných inštitúcií, pretože ide o inovatívny návrh, ktorý bude potrebné skúmať a výsledky prenášať do metodických postupov obnovy vodných zdrojov v povodiach celej Slovenskej republiky.
Obnova vodných zdrojov v povodí Hornádu
Program obnovy vodných zdrojov v povodí Hornádu aj s jej prítokmi (Torysa a Svinka) navrhujeme realizovať prostredníctvom vytvorenia retenčných priestorov 120 mil. m3 v celom povodí Hornádu s investičnými nárokmi 7 mld. Sk. Budovanie zasakavacích pásov, remízok, mokradí, malých vodných plôch i rybníkov vytvorí podmienky pre dostatok vodných zdrojov v lesopožnohospodárskej činnosti povodia Hornádu nie len pre pitné účely, ale aj pre priemysel i požnohospodárstvo. Plošná obnova vody v lesopožnohospodárskej krajine je technoĺógia pre vznik vežkého počtu pracovných príležitosti, s minimálnymi rizikami a s ďalšími pozitívnymi efektmi na ekológiu krajiny, biodiverzitu a produkčný potenciál pôd. Predpokladaná výdatnosť vodných zdrojov, ktorá sa vytvorí prostredníctvom plošnej obnovy vodných zdrojov bude presahovať viac ako 3 m3/s. To znamená, že oproti pôvodne navrhovanému vodnému zdroju priehrady Tichý Potok s kapacitou vodného zdroja 700 l/s je možné získať štvornásobok vodných zdrojov aj s ďalšími pozitívnymi efektmi (protipovodňová prevencia, posilňovanie biodiverzity a produkčného potenciálu pôd, zastavenie vysušovania požnohospodárskej krajiny, zmierňovania negatívnych dôsledkov klimatických zmien, vznik nových odvetví ekonomiky - rybnikárstvo, rozvoj turizmu). Program vytvorí viac ako 5000 nových pracovných príležitostí a výrazne prispeje k vzniku ďalších pracovných príležitostí v odvetví rybnikárstva a vidieckej turistiky i lokálnej ekonomiky.
Z bilancie potrieb a zdrojov pitnej vody pre východoslovenský región z roku 1996 vyplýva k roku 2015 nedostatok vody vo výške 1910 l.s-1, z čoho vyplýva navrhované prebytkové riešenie s možným využitím vodných zdrojov aj pre ostatné odvetvia hospodárstva (požnohospodárstvo, priemysel).
V súčasnosti nedostatok pitnej vody v najväčších mestách východného Slovenska (Košice a Prešov) sa kompenzuje dodávkami vody zo systému vodárenskej nádrže Starina, prečerpávaním vody v čerpacej stanici Hanušovce nad Topžou. Ide o dočasné a prevádzkovo vežmi náročné riešenie, pretože VN Starina je určená pre zásobovanie východných a severovýchodných oblastí SR, najmä okresov Snina, Humenné, Vranov, Michalovce, Trebišov. Zrealizovaním programu obnovy vody v lesopožnohospodárskej krajine povodia Hornádu, bude možné využiť vodárenský zdroj Stariny na zásobovanie obyvatežstva Zemplina kvalitnou vodou. Navrhované bilancie jestvujúcich zdrojov a potrieb vody v tejto oblasti stanovili potrebu uvedenia vodných zdrojov v povodí Torysy do prevádzky v roku 2005 až 2007 so začiatkom realizácie investičného programu už v roku 2004, čo bude možné v plnej miere naplniť. Program obnovy vodných zdrojov v lesopošnohospodárskej krajine navrhujeme realizovať v rokoch 2005 až 2010 a technickú prípravu celého zámeru navrhujeme na rok 2004.
Obnova vodných zdrojov v povodí Popradu
Obnovu vodných zdrojov v povodí Popradu navrhujeme tiež posilňovaním plošnej retenčnej kapacity celého povodia Popradu. Vybudovaním množstva zasakavacích pásov, rybníkov, malých vodných plôch, mokradí a remízok s celkovým investičným nákladom 5 mld. Sk program zabezpečí viac ako 80 mil. m3 vodných zdrojov pre zásobovanie obyvatežstva, požnohospodárstvo i priemysel v Podtatranskom regióne i Liptove. Tento program otvorí možnosti pre ekonomiku závislú na vode - rybnikárstvo, rekreácia, šport. Predpokladaný odhad vzniku pracovných príležitostí v Podtatranskom regióne je 3000. Vytvorí sa zásobný objem vodných zdrojov viac ako 80. mil. kubických metrov s výdatnosťou vodných zdrojov viac ako 2000 l/s. Pôvodný zámer výstavby vodárenskej nádrže Garajky predpokladal vodárenský zdroj 788 l/s.
Výber navrhovaného riešenia je výzvou pre zladzovanie jednotlivých politík v povodiach (lespopožnohospodárska, vodohospodárska, ekologická politika) pre smerovanie integrovaných politík na Slovensku, ktoré potrebujú napĺňať najnovšie trendy integrovaných politík Európy i sveta, ako aj vypracované štúdie Svetovej banky, ktoré potvrdzujú potrebu presadzovania plošnej ochrany i obnovy vôd v prírodných ekosystémov v leso-požnohospodárskej krajine (Svetová banka, september 2003). Tieto poznatky potvrdzujú, že vodohospodárska politika Slovenska potrebuje zmenu smerovania z technického bodového riešenia získavania vodných zdrojov (budovanie zásobných priestorov vodných rezervoárov) na využívanie prírodných ekosystémov získavať dostatok kvalitných vodných zdrojov leso-požnohospodárskej krajiny v povodiach Slovenskej republiky (ekosystémová ochrana vodných zdrojov - plošná ochrana a obnova vodných zdrojov v povodiach Slovenskej republiky), čím sa napĺňa filozofia integrovaného manažmentu prírodných zdorjov v povodiach pre udržatežný rast ekonomiky, riešenia sociálnych problémov Slovenskej republiky, posilňovanie kultúrnej integrity a posilňovanie biodiverzity.
Príprava investičného zámeru vytvárania vodných zdrojov v Podtatranskom regióne je v počiatočnom štádiu, preto sa predpokladá pripraviť potrebné podklady na ukončenie posúdenia vplyvov stavby na životné prostredie celého investičného zámeru získavania vodných zdrojov pre zásobovanie obyvatežstva pitnou vodou, priemysel, požnohospodárstvo i pre riešenia závažných vodohospodárskych problémov (povodne, suchá, klimatické zmeny).
Reálny začiatok realizácie investičného zámeru navrhujeme na rok 2005 s technickou prípravou v roku 2004. Odhad investičných nákladov na celý komplex navrhovaných riešení plošnej obnovy vodných zdrojov v lesopožnohospodárskej krajine je približne 5 mld. Sk.
Financovanie investičných zámerov:
Podža odborných odhadov na realizáciu investičných zámerov obnovy vodných zdrojov v spomínaných štyroch lokalitách je potrebných celkovo 18 mld. Sk, ktoré navrhujeme preinvestovať v rokoch 2005 až 2010. Navrhovaná stratégia je vežkým prínosom pre inováciu vodného hospodárstva nie len pre Slovensko ale a pre Európu, ako model riešenia ekonomických, sociálnych a environmentálnych problémov zaostalých regiónov Európy. Preto predpokladáme záujem o finančnú podporu programu z medzinárodných podporných programov (EÚ, Svetová Banka a ďalšie finančné inštitúcie), ako pilotný model pre stredoeurópsky región. Slovensko by si týmto projektom získalo medzinárodný kredit a lídrovstvo v tejto oblasti ako príťažlivý partner testovania investícií do integrovaných programov udržatežného rozvoja vodného hospodárstva, čím by finančné náklady mohli byť kryté z medzinárodných zdrojov. Je tu priestor pre vyjednávanie aj na úrovni EÚ.
Základné ukazovatele programu
Vodný zdroj Investičný zámer Kapacita vodného zdroja Ďalšie pozitívne vplyvy programu Vznik pracovných príležítosti
Hron 6 mld. Sk 100 mil. m3 protipovodňová prevencia
posilňovanie biodiverzity
posilňovanie prírodného produkčného potenciálu
zmierňovanie negatívnych dôsledkov klimatických zmien
rozvoj lokálnej ekonomiky
rozvoj turizmu
rozvoj rybnikárstva
vznik pracovných príležitosti 4.000
Poprad 5 mld. Sk 80 mil. m3 3.000
Torysa -Hornád 7 mld. Sk 120 mil. m3 5.000
Spolu 18 mld. Sk 300 mil. m3 12.000
V roku 2004 bude potrebné urobiť následovné kroky:
• pripraviť legislatívne prostredie, ktoré bude motivovať všetkých užívatežov krajinného prostredia (leso-požnohospodárskej i urbanizovanej krajiny) realizovať program integronaných prístupov plošnej obnovy vôd v lesopošnohospodárskej krjaine
• pripraviť metodické pokyny postupnosti krokov pre obnovu vodných zdrojov na úrovni katastrálnych území, ako nástroj pre protipovodňovú ochranu, získavania vodných zdrojov, posilňovania biodiverzity i obnovy ekologickej kvality katastrálnych území
• pripraviť manuály s technickými detailami, ako v konkrétnostiach plošne obnovovať vodné zdroje v leso-požnohospodárskej i urbárnej krajine
• pripraviť inštitucionálne rámce celého programu a finančné krytie programu (medzinárodné podporné programy EÚ, Svetová banka, verejné investície štátneho rozpočtu i súkromné financie)
• rozpracovať časový a finančný plán implementácie programu
V Košiciach, 20. októbra 2003
Spracoval: Ing. Michal Kravčík, CSc., źudia a voda
************************************************** *******
MODRÉ SLOVENSKO
Program obnovy požnohospodárskej krajiny v povodiach Slovenskej republiky
Východiskom pre riešenie problémov požnohospodárstva na Slovensku je integrovaný prístup využívania lesopožnohospodárskej krajiny s takými postupmi na požnohospodárskej a lesnej pôde, ktoré budú smerovať aj k ochrane životného prostredia, ochrane a obnove vodných zdrojov s pozitívnymi efektami na ďalšie odvetvia rozvoja ekonomiky vidieckej krajiny napríklad vodné hospodárstvo, obnovu biodiverzity, rybnikárstvo, turizmus, rekreáciu, protipovodňovú ochranu, zmierňovanie negatívnych dôsledkov klimatických zmien, vytváranie pracovných príležítosti vo vidieckej krajine.
Tento holistický prístup na Slovensku je potrebné pestovať i dostať do reálnych projektov, čo to znamená, aby sme dokázali riešiť vlastné problémy s efektívnym využívaním ponúkaných finančných zdrojov EÚ pre trvalo udržatežný rozvoja vidieka. Pre lepšie ozrejmenie našho ponúkaného programu uvádzame, že je efektívne investovať do takých programov, resp projektov, ktoré prinášajú mnohoraký úžitok a efekt. Z toho dôvodu by sme sa radi ponúkli Agentúre SAPARD program, ktorý má niekožkonásobné efekty nie len v oblasti požnohospodárstva, ale aj životného prostredia, vodných zdrojov, protipovodňových opatrení, obnovy biodiverzity, zmierňovania negatívnych dôsledkov klimatických zmien, rozvoj ďalších ekonomických odvetví vidieka (rybnikárstvo, vidiecky aktívny turizmus na báze vody) i riešenie sociálnych problémov vidieka. Kžúčom k riešeniu týchto problémov je voda a na báze vody je možné rozvíjať množstvo integrovaných systémov, ktoré pomôžu vidieckej krajine trvalo udržatežne sa rozvíjať.
Našou ambíciou je investovať do plošnej obnový vodných zdrojov v leso-požnohospodárskej krajiny, aby sme dokázali riešiť vyššie uvedené problémy. Ak sa budeme orientovať týmto smerom máme šancu riešiť si problémy na Slvoensku a zároveň ponúknuť aj EÚ programy, o ktoré už v krátkej budúcnosti bude potrebné riešiť aj v krajinách EÚ, aby mohli čeliť predovšetkým extremalizácii počasia (povodne, suchá, požiare). Slovensko týmto programom sa môže stať think tankom rozvojových programov na báze vody, ktoré budú riešiť socio-ekonomické, environmentálne i bezpečnostné problémy regiónov Európy. Toto je príležitosť pre Slovensko, aby sa tak stalo. Pre ozrejmenie širších súvislostí, prečo práve voda, ponúkame následujúce súvislosti, ktoré majú priamu súvislosť realizovať také požnohospodárske postupy smerujúce k ochrane životného prostredia, ktoré môžu výrazne pomôcť požnohospodárstvu na Slovensku a požnohospodárska politika na Slovensku môže byť lidrom integrovaných prístupov využívania pôdy, aby investície išli do požnohspodárstva a zároveň riešili vyššie problémy vody. V praxi to znamená, že napríklad 18 miliárd Sk investovaných do technokratických riešení získavania vodných zdrojov je možné použiť na revitalizáciu leso-požnohospodárskej krajiny a zároveň získať ešte viac vody, ako predkladajú vodohospodári.
Koncepcia vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2005, schválená vládou Slovenskej republiky a Národnou radou Slovenskej republiky, definovala okrem iného hlavné ciele vodohospodárskej politiky v týchto prioritách:
• riešenie protipovodňových opatrení
• zabezpečenie pitnej vody
• zabezpečenie vody pre ďalšie hospodárske účely
Doteraz všetky tieto vodohospodárske problémy riešili ako čiastkové úlohy rozvoja vodného hospodárstva, čím finančná náročnosť investícií presahovala možnosti štátnej vodohospodárskej politiky vo strednodobom výhžade:
• investície do vodných zdrojov pre priemysel a požnohospodárstvo 2,6 mld. Sk
• investície do protipovodňovej ochrany cca 18 mld.
• investície do záchrany úrody pred suchom predpoklad cca 20 mld. Sk
• predpokladané investície v dôsledku hydroklimatických zmien na Slovensko cca 30-40 mld. Sk (riziká zo súch a požiarov)
• predpokladané odhady škôd z povodní na nasledujúce 10 ročné obdobie 20-30 mld. Sk
• Investície do sociálnych programov aktívnej politiky zamestnanosti cca 20 mld. Sk
• investície do ziskavanie vodných zdrojov pre zásobovanie 12,4 mld. Sk
Východiskom pre riešenie problémov požnohospodárstva je integrovaný prístup s takými postupmi na požnohospodárskej a lesnej pôde, ktoré budú smerovať k ochrane životného prostredia a zároveň povedú k stabilizácii produkčného potenciálu pôd a budú mať pozitívne efekty na ďalšie odvetvia rozvoja ekonomiky vidieckej krajiny (vodné hospodárstvo, obnova biodiverzity, rybnikárstvo, turizmus, rekreácia, protipovodňová ochrana, zmierňovanie negatívnych dôsledkov klimatických zmien), ktoré pou s takými požnohospodárskymi postupmi. To znamená, že ak chceme investovať do získavania vodných zdrojov, je dobré investovať tak, aby daná investícia prospela aj ochrane pred povodňami, minimalizovala riziká výskytu suchých období, zmierňovala riziká z hydroklimatických zmien i podporovala aktívnu politiku zamestnanosti. Integrovaný manažment lesopožnohospodárskej krajiny dáva príležitostí pre efektívne využívanie finančných zdrojov pre vodohospodársku politiku štátu s vysoko efektívnosťou vkladania investícií do vodného hospodárstva, čím sa rieši problém systémovo a komplexne.
Preto navrhujeme v rámci pomoci EÚ Slovensku na pilotnom projekte zrealizovať program integrovaného manažmentu povodí v investičnej politike v troch povodiach Slovenskej republiky ako pilotný projekt pre Európu v ktorom sa bude riešiť:
• program posilňovanie produkčného potenciálu leso-požnohospodárskej krajiny
• program získavania vodných zdrojov,
• program prevencie pred povodňami, suchom, požiarmi i klimatickými zmenami,
• program obnovy biodiverzity i ekologickej stability,
• program riešenia socio-ekonomických problémov regiónov – vytváranie pracovných príležitostí pre nezamestnaných pre obnovu vodných zdrojov
• program rozvoja ekonomík na báze vody (rybnikárstvo, šport, rekreácia, turizmus)
Pretože navrhovaný integrovaný program bude prínosom nie len pre Slovensko, ale pre celý Európsky kontinent, získavanie skúsenosti zo Slovenska dávajú vežkú šancu získať finančné prostriedky z podporných programov EÚ a to je silná motivácia ukázať v praxi kvalitu integrovaného riadenia lesopožnohospodárskej krjiany - využívať, chrániť i obnovovať pôdu pre udržatežný rozvoj vidieka v budúcej zjednotenej Európe. Navrhujeme zrealizovať program v prvej etape v troch povodiach Slovenska, v ktorých sa plánujú investície do vežkých vodohospodárskych investičných projektov. Ide o povodia Hrona, Hornádu a Popradu.
Najvážnejšie vodohospodárske problémy sú v povodiach Hornádu, Popradu a Hrona (nedostatok vodných zdrojov pre obyvatežstvo, znečistenie vodných zdrojov, povodne i sucho, vysoká miera nezamestnanosti). V týchto povodiach sa plánujú investičné projekty na výstavbu vodných nádrží, ktoré majú ambíciu vyriešiť problém dostatku vodných zdrojov pre zásobovanie obyvatežstva vodou, pre priemysel i požnohospodárstvo výhžadovo do roku 2015. V programe je navrhnutá výstavba štyroch priehrad (Slatinka a Hronček v povodí Hrona, Tichý Potok v Povodí Hornádu a Garajky v povodí Popradu) s finančnými nárokmi viac ako 15 mld. Sk. SWOT analýza v týchto povodiach ukázala, že vodohospodárske problémy sa prejavujú aj v rizikách častého výskytu povodní i súch s vážnymi eróznymi procesmi požnohospodárskej krajiny i zmenami hydrologického režimu vodných tokov (rast povodňových prietokov a pokles minimálnych prietokov).
SWOT analýza taktiež poukázala na nedostatky v manažmente leso-požnohospodárskej krajiny i v neefektívnom inštitucionálnom zabezpečovaní riešenia vodohospodárskych problémov, ktoré posilňujú riziká rastu vodohospodárskych problémov v povodiach v budúcnosti. Preto predkladaný program obnovy vodných zdrojov vo vybraných povodiach Slovenska podporuje komplexné integrované riešenie vodohospodárskych problémov povodí v intenciách EÚ Rámcovej smernice o vodách s tým, že v spomínaných povodiach za tie isté finančné prostriedky je možné vyriešiť dostatok vodných zdrojov s ďalšími vežmi pozitívnymi efektmi v socio-ekonomickej i environmentálnej oblasti pre udržatežný rozvoj Slovenska. Ide o riešenie, ktoré už 10 rokov na Slovensku presadzuje občianske združenie źudia a voda a ktoré sa v posledných rokoch začína masívne presadzovať vo svete. Toto smerovanie vo vodnom hospodárstve potvrdzuje aj štúdia Svetovej banky a WWF (september 2003) v ktorej sa potvrdzuje, že využívanie napríklad posilňovanie retenčnej kapacity povodí lesných ekosystémov umelým zadržiavaním prívalových dažďových vôd v mikropovodiach krajinných štruktúr je 7-násobne lacnejšie než klasické technické riešenia získavania vodných zdrojov prostredníctvom vodných nádrží. Toto riešenie je zvlášť vyhovujúce v tých oblastiach, kde dochádza k nebezpečným povodňovým stavom. Preto ponúkame program, ktorý bude riešiť:
• Plošný dostatok vodných zdrojov s celkovou objemovou kapacitou viac ako 300 mil. m3.
• Stabilnejší hydrologický režim vodných tokov
• Zvýši kvalitu vodných zdrojov v povodiach
• Plošne bude riešiť protipovodňovú ochranu sídiel
• Vytvorí viac ako 13.000 pracovných príležitostí hlavne pre nízko kvalifikované kategórie a odštartuje program vzniku ďalších pracovných príležitostí v lokálnej ekonomike
• Posilní prírodný produkčný potenciál požnohospodárskych pôd
• Vytvorí podmienky pre rozvoj ďalších hospodárskych odvetví v povodiach (rybnikárstvo i vidiecky turizmus)
• Posilní biodiverzitu a ekologickú stabilitu v povodiach
• Zmieni negatívne dôsledky klimatických zmien na Slovensku
Preto program obnovy vodných zdrojov navrhujeme s časovým plánom realizácie na roky 2005 až 2010 a s technickou prípravou celého programu od roku 2004.
Obnova vodných zdrojov v povodí Hrona
Investičný projekt obnovy vodných zdrojov v povodí Hrona je navrhovaný prostredníctvom plošnej akumulácie vôd v celom povodí. Program pozostáva z vytvárania vodných plôch, rybníkov, mokradí a zasakavacích pásov v celom povodí Hrona. Navrhujeme vytvoriť priamo v lesnej, požnohospodárskej i urbanizovanej krajine retenčné objemy pre zachytávanie dažďových vôd o celkovom objeme 100 mil. m3. Sk s odhadovaným finančným nákladom 6 mld. Sk. Pôvodné varianty investícií do vodných nádrží počítali s objemom VD Slatinka 27 mil. m3 vody a vodárenská nádrž Hronček o objeme 24 mil. m3 vodného rezervoáru. Realizovaný program zlepší hydrologický režim rieky Hron pre zachovanie ekológie rieky s dostatočným zabezpečením vodných zdrojov pre zásobovanie obyvatežstva pitnou vodou, priemysel a požnohospodárstvo a ďalšími pozitívnymi vplyvmi na socio-ekonomické a environmentálne prostredie.
Najvýznamnejšími odberatežmi úžitkovej vody z Hrona sú požnohospodári, ktorí ju využívajú na závlahy pozemkov o rozlohe okolo 20 tis. ha (výhžadovo sa uvažuje so zdvojnásobením tejto plochy) a jadrová elektráreň Mochovce (JE Mochovce), so súčasným inštalovaným výkonom 880 MW. Obaja najvýznamnejší odberatelia vyžadujú zabezpečený maximálny odber 3630 l.s-1 (v lete) a priemerný odber 1730 ls-1. Okrem toho sa vyžaduje zachovať v rieke Hron minimálny bilančný prietok 12 000 l.s-1 (namiesto dnešného dočasne povoleného, ekologicky neúnosného prietoku 6 600 l.s-1). Uvedené odbery nie sú schopné zabezpečiť prirodzené prietoky Hrona s požadovanou ekologickou potrebou. Tieto potrebné prietoky s dostatočnou spožahlivosťou vie zabezpečiť program obnovy vodných zdrojov v povodí Hrona.
Vodné zdroje navrhovaným investičným projektom zabezpečí potrebné množstvo pitnej vody, pre požnohospodárstvo i priemysel na krytie deficitu v záujmovej oblasti v dlhodobom časovom horizonte minimálne do roku 2030. Potreba vybudovania vodného zdroja bola preukázaná bilančnými štúdiami VÚVH z roku 1999. V prípade nerealizovania investičného programu obnovy vodných zdrojov v tejto oblasti by k roku 2015 dochádzalo k poruchám v zásobovaní pitnou vodou 73 000 obyvatežov (za predpokladu optimistického scenára – že nedôjde ku žiadnej havárii a odstaveniu niektorého z jestvujúcich a hygienicky nevyhovujúcich podzemných zdrojov). Navrhovaný program odstráni riziká s potenciálnym ohrozením vodných zdrojov, ktoré sú náchylné na kvalitu v tomto období. V súčasnosti prekračuje hygienické limity až 31 % využívaných vodných zdrojov v oblasti, pričom ďalších 43 % je potencionálne ohrozených. Najviac ohrozené sú výdatné zdroje v Starohorskej a Harmaneckej doline (oblasť Donovaly), z ktorých sa odoberá v priemere až 700 l.s-1.
Navrhovaný program bude vežkým prínosom pre vytváranie pracovných príležitostí. 5-ročný program prinesie viac ako 4000 pracovných príležitostí s ďalším výrazným prínosom pre rozvoj lokálnej ekonomiky. Taktiež navrhovaný program podporí v danom regióne nové odvetvie – rybnikárstvo aj s aktívnym turizmom.
Tento variant spĺňa kritéria integrovaného manažmentu lesopožnohospodárskej krajiny i Rámcovej smernice EÚ o vodách. Je dostatočne inovatívny aj k riešeniu problémov požnohospodárstva, ochrany prírody, riešeniu sociálnych problémov regiónu, zavodňovaniu vysušenej požnohospodárskej krajiny i zmierňovaniu negatívnych dôsledkov klimatických zmien. Preto predpokladáme, že o investičný zámer prejaví záujem finančne podporovať aj Európske spoločenstvo zo štrukturálnych fondov. Unikátom je, že navrhovaný variant nebude viac vyvolávať konflikty v regióne a bude prínosom pre rozvoj verejných investícií plošne v jednotlivých katastroch obcí a miest v celom povodí Hrona, čím obce budú môcť sa výrazne zapojiť do programu. V tomto regióne sú vežké riziká vzniku povodní a záplav, preto navrhovaný program obnovy vodných zdrojov v lesopožnohospodárskej krajine zlaďuje investičné zámery riešenia potrieb získavania vodných zdrojov s potrebami protipovodňovej ochrany i potrebami požnohospodárstva a podporou diverzifikovaných činností.
Príprava revitalizácie vody v lesopožnohospodárskej krajine si vyžaduje kvalitnú prípravu a preto je potrebné dokompletizovať projektovú dokumentáciu, ktorá by mala byť pripravená v roku 2004. Projektová dokumentácia nebude tak náročná ako pre výstavbu priehrad, avšak na druhej strane bude potrebné do programu zapojiť množstvo vedecko-výskumných inštitúcií, pretože ide o inovatívny návrh, ktorý bude potrebné skúmať a výsledky prenášať do metodických postupov obnovy vodných zdrojov v povodiach celej Slovenskej republiky.
Obnova vodných zdrojov v povodí Hornádu
Program obnovy vodných zdrojov v povodí Hornádu aj s jej prítokmi (Torysa a Svinka) navrhujeme realizovať prostredníctvom vytvorenia retenčných priestorov 120 mil. m3 v celom povodí Hornádu s investičnými nárokmi 7 mld. Sk. Budovanie zasakavacích pásov, remízok, mokradí, malých vodných plôch i rybníkov vytvorí podmienky pre dostatok vodných zdrojov v lesopožnohospodárskej činnosti povodia Hornádu nie len pre pitné účely, ale aj pre priemysel i požnohospodárstvo. Plošná obnova vody v lesopožnohospodárskej krajine je technoĺógia pre vznik vežkého počtu pracovných príležitosti, s minimálnymi rizikami a s ďalšími pozitívnymi efektmi na ekológiu krajiny, biodiverzitu a produkčný potenciál pôd. Predpokladaná výdatnosť vodných zdrojov, ktorá sa vytvorí prostredníctvom plošnej obnovy vodných zdrojov bude presahovať viac ako 3 m3/s. To znamená, že oproti pôvodne navrhovanému vodnému zdroju priehrady Tichý Potok s kapacitou vodného zdroja 700 l/s je možné získať štvornásobok vodných zdrojov aj s ďalšími pozitívnymi efektmi (protipovodňová prevencia, posilňovanie biodiverzity a produkčného potenciálu pôd, zastavenie vysušovania požnohospodárskej krajiny, zmierňovania negatívnych dôsledkov klimatických zmien, vznik nových odvetví ekonomiky - rybnikárstvo, rozvoj turizmu). Program vytvorí viac ako 5000 nových pracovných príležitostí a výrazne prispeje k vzniku ďalších pracovných príležitostí v odvetví rybnikárstva a vidieckej turistiky i lokálnej ekonomiky.
Z bilancie potrieb a zdrojov pitnej vody pre východoslovenský región z roku 1996 vyplýva k roku 2015 nedostatok vody vo výške 1910 l.s-1, z čoho vyplýva navrhované prebytkové riešenie s možným využitím vodných zdrojov aj pre ostatné odvetvia hospodárstva (požnohospodárstvo, priemysel).
V súčasnosti nedostatok pitnej vody v najväčších mestách východného Slovenska (Košice a Prešov) sa kompenzuje dodávkami vody zo systému vodárenskej nádrže Starina, prečerpávaním vody v čerpacej stanici Hanušovce nad Topžou. Ide o dočasné a prevádzkovo vežmi náročné riešenie, pretože VN Starina je určená pre zásobovanie východných a severovýchodných oblastí SR, najmä okresov Snina, Humenné, Vranov, Michalovce, Trebišov. Zrealizovaním programu obnovy vody v lesopožnohospodárskej krajine povodia Hornádu, bude možné využiť vodárenský zdroj Stariny na zásobovanie obyvatežstva Zemplina kvalitnou vodou. Navrhované bilancie jestvujúcich zdrojov a potrieb vody v tejto oblasti stanovili potrebu uvedenia vodných zdrojov v povodí Torysy do prevádzky v roku 2005 až 2007 so začiatkom realizácie investičného programu už v roku 2004, čo bude možné v plnej miere naplniť. Program obnovy vodných zdrojov v lesopošnohospodárskej krajine navrhujeme realizovať v rokoch 2005 až 2010 a technickú prípravu celého zámeru navrhujeme na rok 2004.
Obnova vodných zdrojov v povodí Popradu
Obnovu vodných zdrojov v povodí Popradu navrhujeme tiež posilňovaním plošnej retenčnej kapacity celého povodia Popradu. Vybudovaním množstva zasakavacích pásov, rybníkov, malých vodných plôch, mokradí a remízok s celkovým investičným nákladom 5 mld. Sk program zabezpečí viac ako 80 mil. m3 vodných zdrojov pre zásobovanie obyvatežstva, požnohospodárstvo i priemysel v Podtatranskom regióne i Liptove. Tento program otvorí možnosti pre ekonomiku závislú na vode - rybnikárstvo, rekreácia, šport. Predpokladaný odhad vzniku pracovných príležitostí v Podtatranskom regióne je 3000. Vytvorí sa zásobný objem vodných zdrojov viac ako 80. mil. kubických metrov s výdatnosťou vodných zdrojov viac ako 2000 l/s. Pôvodný zámer výstavby vodárenskej nádrže Garajky predpokladal vodárenský zdroj 788 l/s.
Výber navrhovaného riešenia je výzvou pre zladzovanie jednotlivých politík v povodiach (lespopožnohospodárska, vodohospodárska, ekologická politika) pre smerovanie integrovaných politík na Slovensku, ktoré potrebujú napĺňať najnovšie trendy integrovaných politík Európy i sveta, ako aj vypracované štúdie Svetovej banky, ktoré potvrdzujú potrebu presadzovania plošnej ochrany i obnovy vôd v prírodných ekosystémov v leso-požnohospodárskej krajine (Svetová banka, september 2003). Tieto poznatky potvrdzujú, že vodohospodárska politika Slovenska potrebuje zmenu smerovania z technického bodového riešenia získavania vodných zdrojov (budovanie zásobných priestorov vodných rezervoárov) na využívanie prírodných ekosystémov získavať dostatok kvalitných vodných zdrojov leso-požnohospodárskej krajiny v povodiach Slovenskej republiky (ekosystémová ochrana vodných zdrojov - plošná ochrana a obnova vodných zdrojov v povodiach Slovenskej republiky), čím sa napĺňa filozofia integrovaného manažmentu prírodných zdorjov v povodiach pre udržatežný rast ekonomiky, riešenia sociálnych problémov Slovenskej republiky, posilňovanie kultúrnej integrity a posilňovanie biodiverzity.
Príprava investičného zámeru vytvárania vodných zdrojov v Podtatranskom regióne je v počiatočnom štádiu, preto sa predpokladá pripraviť potrebné podklady na ukončenie posúdenia vplyvov stavby na životné prostredie celého investičného zámeru získavania vodných zdrojov pre zásobovanie obyvatežstva pitnou vodou, priemysel, požnohospodárstvo i pre riešenia závažných vodohospodárskych problémov (povodne, suchá, klimatické zmeny).
Reálny začiatok realizácie investičného zámeru navrhujeme na rok 2005 s technickou prípravou v roku 2004. Odhad investičných nákladov na celý komplex navrhovaných riešení plošnej obnovy vodných zdrojov v lesopožnohospodárskej krajine je približne 5 mld. Sk.
Financovanie investičných zámerov:
Podža odborných odhadov na realizáciu investičných zámerov obnovy vodných zdrojov v spomínaných štyroch lokalitách je potrebných celkovo 18 mld. Sk, ktoré navrhujeme preinvestovať v rokoch 2005 až 2010. Navrhovaná stratégia je vežkým prínosom pre inováciu vodného hospodárstva nie len pre Slovensko ale a pre Európu, ako model riešenia ekonomických, sociálnych a environmentálnych problémov zaostalých regiónov Európy. Preto predpokladáme záujem o finančnú podporu programu z medzinárodných podporných programov (EÚ, Svetová Banka a ďalšie finančné inštitúcie), ako pilotný model pre stredoeurópsky región. Slovensko by si týmto projektom získalo medzinárodný kredit a lídrovstvo v tejto oblasti ako príťažlivý partner testovania investícií do integrovaných programov udržatežného rozvoja vodného hospodárstva, čím by finančné náklady mohli byť kryté z medzinárodných zdrojov. Je tu priestor pre vyjednávanie aj na úrovni EÚ.
Základné ukazovatele programu
Vodný zdroj Investičný zámer Kapacita vodného zdroja Ďalšie pozitívne vplyvy programu Vznik pracovných príležítosti
Hron 6 mld. Sk 100 mil. m3 protipovodňová prevencia
posilňovanie biodiverzity
posilňovanie prírodného produkčného potenciálu
zmierňovanie negatívnych dôsledkov klimatických zmien
rozvoj lokálnej ekonomiky
rozvoj turizmu
rozvoj rybnikárstva
vznik pracovných príležitosti 4.000
Poprad 5 mld. Sk 80 mil. m3 3.000
Torysa -Hornád 7 mld. Sk 120 mil. m3 5.000
Spolu 18 mld. Sk 300 mil. m3 12.000
V roku 2004 bude potrebné urobiť následovné kroky:
• pripraviť legislatívne prostredie, ktoré bude motivovať všetkých užívatežov krajinného prostredia (leso-požnohospodárskej i urbanizovanej krajiny) realizovať program integronaných prístupov plošnej obnovy vôd v lesopošnohospodárskej krjaine
• pripraviť metodické pokyny postupnosti krokov pre obnovu vodných zdrojov na úrovni katastrálnych území, ako nástroj pre protipovodňovú ochranu, získavania vodných zdrojov, posilňovania biodiverzity i obnovy ekologickej kvality katastrálnych území
• pripraviť manuály s technickými detailami, ako v konkrétnostiach plošne obnovovať vodné zdroje v leso-požnohospodárskej i urbárnej krajine
• pripraviť inštitucionálne rámce celého programu a finančné krytie programu (medzinárodné podporné programy EÚ, Svetová banka, verejné investície štátneho rozpočtu i súkromné financie)
• rozpracovať časový a finančný plán implementácie programu
V Košiciach, 20. októbra 2003
Spracoval: Ing. Michal Kravčík, CSc., źudia a voda