![]() |
|
|||||||
| Registrácia | FAQ (otázky a odpovede) | Zoznam členov | Kalendár | Hľadaj | Dnešné príspevky | Označ fóra ako prečítané |
| Fórum ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (moderované fórum) Tu môžete klásť otázky ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR |
![]() |
|
|
Práca s témou | Vyhľadávanie v téme |
|
|
#1 |
|
člen
Registrovaný od: May 2015
Príspevky: 1
|
Na mojom pozemku v Bratislave Rači si chcem postaviť malú rekreačnú chatu. Pozemok je podľa územného plánu na takúto výstavbu určený a za týmto účelom som si ho zakúpil. Pozemok sa nachádza pod lesom, spadá do ochranného pásma lesa (OPL), ktoré tvorí pás 50 m od hranice lesa. Z toho dôvodu je potrebné kladné vyjadrenie Okresného úradu Bratislava, Pozemkový a lesný odbor, ktorý podmieňuje kladné stanovisko ďalším kladným vyjadrením obhospodarovateľa lesa k stavbe.
Pred kúpou pozemku som si zisťoval na stavebnom úrade všetky dostupné informácie o tom, či ma skutočnosť, že pozemok je v OPL môže obmedziť v stavbe chaty. V OPL je v danej lokalite postavené množstvo stavieb v tesnej blízkosti lesa, do leta roku 2014 nebol problém získať k podobným stavbám kladné stanovisko bez priestorových obmedzení (príklady v prípade záujmu doložím, resp. stačí sa aj pozrieť do mapy). Na tomto fóre som dokonca našiel vyjadrenie generálneho riaditeľa sekcie lesného hospodárstva z r. 2012 k možnosti výstavby v OPL, kde sa uvádza, že v stanovisku lesov k stavbám sa na možnosť ohrozenia z lesa iba upozorňuje a žiadateľ takto na seba preberá príslušnú zodpovednosť. Zdroj: http://www.agroforum.sk/showthread.php?start&t=3166 Po naprojektovaní stavby a vybavení množstva povolení som dostal zamietavé stanovisko od Lesov, š.p. a následne od Okresného úradu Bratislava, Pozemkový a lesný odbor z dôvodu významného nebezpečenstva ohrozenia života, zdravia a majetku pádom stromu resp. konárov. Podľa ústnej informácie z Lesov, š.p. sa cca v apríli 2014 bez akejkoľvek zmeny zákona rozhodli, že nebudú stavby v OPL povoľovať do vzdialenosti cca 20-30 m od lesa, pretože si ľudia sťažujú, že im padajúce konáre ohrozujú autá a deti a im sa potom množia sťažnosti a žiadosti o výruby padajúcich stromov. Posielal som im aj čestné prehlásenie, čo bola doteraz zaužívaná prax, s tým, že v prípade poškodenia chaty padajúcimi konármi nebudem žiadať náhradu, napriek tomu nechcú zmeniť svoje stanovisko. Pokiaľ by z lesa hrozilo také nebezpečenstvo, aké je vo vyjadrení popísané, tak by som podľa toho na svoj pozemok asi nemal vôbec vstupovať a obhospodarovateľ lesa by mal zjednať nápravu, aby ma neobmedzoval vo využívaní pozemku na ten účel, na ktorý je určený. Čo sa týka poškodenia majetku, resp. úrazov, nevidím v zákaze výstavby žiadne zlepšenie ani opodstatnenie, pretože autom tam parkujem a po záhrade sa s deťmi pohybujem bez rozdielu, či tam stavba je, alebo nie je. Navyše z hľadiska bezpečnosti sa budem cítiť bezpečnejšie v murovanej chate, ako v mobilnom dome, alebo karavane, na ktorý nepotrebujem vyjadrenie od Lesov. Jedná sa iba o alibizmus Lesov , š.p. a ich neschopnosť riešiť takéto situácie napr. formou zmluvy. V zmysle takéhoto nejasného jednania Lesov, š.p. a následne vydávaného stanoviska Okresného úradu vlastne nie je možné pred kúpou pozemku dostať záväznú informáciu, či celá investícia z tohto pohľadu nebudú vyhodené peniaze. Neexistuje žiadne verejne dostupné usmernenie na obmedzenie stavieb v OPL z titulu ohrozenia a ani doterajšia prax nenasvedčovala tomu, že by mi z tohto titulu mohlo byť znemožnené postaviť rekreačnú stavbu na pozemku. Na záver vás poprosím, aby ste mi skúsili odpovedať namiesto citovania zákonov na pár otázok. 1.Ako vznikali za posledných 100 rokov všetky domy a chatové oblasti v lesoch, resp. v ich blízkosti, kde sa ľudia chcú trochu zotaviť v prírode a prečo chcete túto možnosť majiteľom pozemkov v súčasnosti odoprieť? 2.Prečo nie sú rešpektované územné plány a vlastnícke práva majiteľov pozemkov pri lese a prečo by ma mala blízkosť pozemku ďalšej súkromnej osoby, v tomto prípade lesa, obmedziť do takej miery, že nemôžem pozemok využívať na pôvodný účel? 3. Prečo nie je možné napríklad udržiavať les na svojich okrajoch v takej forme, aby neohrozoval a tým pádom neznehodnocoval susedné pozemky? Lesy š.p. argumentujú proti stavbám v OPL tým, že keď pília stromy na kraji lesa, musia potom dávať väčší pozor! Je normálne, aby ma sused (hoci aj majiteľ lesa) ohrozoval na mojom pozemku a váľal stromy na môj pozemok? Čo keď si tam postavím 10 chatiek z Baumaxu bez základu, na ktoré nepotrebujem povolenie a k tomu 4 Mercedesy? Budem ich musieť počas rúbania stromov premiestniť, či ako si mám vysvetliť tieto nároky na pozemky v susedstve lesov? Je obhospodarovateľ lesa oprávnený vstupovať na susedný pozemok a nechať padať stromy a likvidovať majetok susedov? Môžem si vôbec taký pozemok pri lese oplotiť (pretože plot je tiež stavba), alebo som povinný nechať si zožrať ovocné stromy srnami z lesa a udržiavať pozemok celý život "nachystaný" na bezproblémové padanie stromov? Zákon o lesoch okrem iného hovori aj to, ze "ak zaistenie bezpečnosti osôb a majetku vyžaduje aj zmenu v spôsobe hospodárenia na lesných pozemkoch, orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže rozhodnúť o ďalších opatreniach". Čiže v preklade sa pýtam, či v záujme bezpečnosti mojej rodiny na mojom rekreačnom pozemku, kde je podľa vyjadrenia Lesov š.p. a Okresného úradu "významné nebezpečenstvo ohrozenia života" nie je povinný Okresný úrad rozhodnúť o upravení porastu tak, aby nás neohrozoval na živote? 4. Prečo som ako majiteľ pozemku viazaný vyjadrením obhospodarovateľa lesa namiesto majiteľa (názor Okresného úradu Bratislava, Pozemkový a lesný odbor)? Obhospodarovateľ sa moze každých pár rokov meniť, môže to byť nejaká sro-cka, ktorá príde a odíde. Majiteľ pozemku by mal v byť stavebnom konaní viazaný vyjadreniami štátnych inštitúcii a nie nejakých podnikateľov, alebo susedov. 5. Prečo by mi mal niekto určovať, že môžem na svojom pozemku v rekreačnej zóne, dlhom 25 metrov postaviť chatu až 25 metrov od hranice lesa, čiže u suseda? Pokiaľ si ako majiteľ iného pozemku vysadím 10 cm od hranice pozemku nejaký buk, budem tiež môcť v prípade že bude sused vybavovať stavebné povolenie žiadať, aby nestaval 25 m od môjho stromu, lebo mi poškodí koreňový systém, alebo padne na neho haluz? 6. Prečo nie sú vydané k tejto veci nejaké záväzné usmernenia a majitelia pozemkov sú nechaní napospas svojvoľným vyjadreniam obhospodarovateľov lesov a Okresných úradov, ktoré sa menia z roka na rok bez toho, aby o tom bola verejnosť informovaná? 7. Prečo mi nie je umožnené prevziať na seba zodpovednosť za svoju stavbu v prípade pádu stromu, ako to uvádzal gen. riaditeľ sekcie lesov Ing. Mizerák? 8. Ako mám riešiť situáciu, do ktorej som sa dostal aj vďaka vyjadreniu vášho ministerstva na vašich oficiálnych stránkach? Ďakujem za vyjadrenie. |
|
|
|
|
|
#2 |
|
Moderátor
Registrovaný od: May 2011
Príspevky: 286
|
Inštitút ochranného pásma lesa bol jednoznačne zadefinovaný už v § 8 ods.2 vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 12/1978 Zb. o ochrane lesného pôdneho fondu pri územnoplánovacej činnosti, podľa ktorého „Rozhodnutie o umiestnení stavby a o využití územia na pozemky vo vzdialenosti do 50 metrov od okraja lesných pozemkov možno vydať len so súhlasom orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Tento súhlas sa udeľuje v rámci územného konania; podmienky, ktorými sa zabezpečuje ochrana lesného pôdneho fondu a lesných porastov, sa zahŕňajú do územného rozhodnutia.“
Stavby v blízkosti lesa v nedávnej minulosti (70-te roky a mladšie) vznikali na základe rozhodnutí v danej dobe kompetentných orgánov, avšak, aj v tej dobe, bohužiaľ vznikali takéto stavby nekoordinovane a bez príslušných povolení. Súčasné znenie § 10 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch neodopiera možnosť postaviť si stavby v ochrannom pásme lesa. Pri využívaní územia sa majú rešpektovať limity uvedené v záväzných častiach platných územnoplánovacích dokumentácii. Vo väzbe na obmedzenie vlastníckeho práva, toto je možné obmedziť len na základe zákona. Osobitné zákony definujú svoje špecifické ochranné pásma a obmedzenia pre vlastníkov nehnuteľností. Podobne, aj zákon o lesoch definuje, že les má svoje ochranné pásmo k využitiu ktorého je potrebné záväzné stanovisko príslušného orgánu štátnej správy. V súčasnosti by „línia“ ochranného pásma lesa mala byť zakreslená v územnoplánovacích dokumentoch. Obmedzenie vlastníctva v rámci ochranného pásma lesa je limitované existenciou lesa ako „ekosystému“ so svojim pôdnym a vzdušným prostredím a v tomto kontexte by sa mali vykonávať aj činnosti v najbližšom okolí lesa – v ochrannom pásme lesa. Existencia lesa nie je prekážkou na využitie pozemkov v ochrannom pásme lesa pre Vami definovaný účel rekreácie. Hospodárenie v lesoch sa má vykonávať takým spôsobom, aby zabezpečilo trvalo udržateľné hospodárenie, pričom nie je rozdiel či ide o „stred“ lesa alebo o jeho okraj. Rizikové – krízové situácie je možné riešiť obhospodarovateľom lesa, prípadne operatívne aj z Vašej strany, a to na základe § 31 ods. 3 zákona o lesoch, podľa ktorého „sa na činnosti odvrátenia ohrozenia života alebo zdravia alebo bezprostredného ohrozenia majetku“ nevzťahujú niektoré zakázané činnosti na lesných pozemkoch. Výrub stromov na okraji lesov, resp. vo všeobecnosti využitie cudzích pozemkov pri prácach súvisiacich s ťažbou a prepravou dreva upravuje § 24 zákona o lesoch. Obhospodarovateľ lesa je oprávnený použiť cudzie pozemky len v odôvodnených prípadoch v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutnú dobu, pričom toto oprávnenie je viazané na dohodu s vlastníkom cudzieho pozemku. V zmysle uvedeného, nároky na Vaše pozemky sa môžu uplatniť iba s Vašim súhlasom. Vo veci Vami uvádzanej možnosti rozhodnúť o ďalších opatreniach na zaistenie bezpečnosti osôb a majetku Vám oznamujeme, že uvedená myšlienka je súčasťou znenia § 33 ods. 2 zákona o lesoch a jej znenie nie je možné chápať bez kontextu na znenie § 33 ods. 1 zákona o lesoch, podľa ktorého je „vlastník nehnuteľnosti alebo investor stavby povinný vykonať opatrenia, ktorými sa zabezpečí nehnuteľnosť alebo stavba pred škodami, ktoré by mohlo spôsobiť najmä zosúvanie pôdy, padanie kameňov, stromov z lesných pozemkov“. Predmetný paragraf zároveň upravuje spôsob určenia rozsahu týchto opatrení. Znenie uvádzané vo Vašom prípade je prevzaté z následného odseku (§ 33 ods. 2), ktoré poukazuje na to, že ak nestačia opatrenia realizované vlastníkom nehnuteľnosti alebo stavby (v rozsahu podľa odseku 1), tak je možné rozhodnúť o zmene spôsob využitia dotknutých lesných pozemkov. Toto ustanovenie zákona o lesoch sa uplatňuje najmä pri veľkých investičných akciách, cestách, železniciach a pod. Riziko ohrozenia života pri využívaní lesov verejnosťou je zákonom o lesoch riešené v rámci § 30 ods. 1, podľa ktorého „každý má právo na vlastnú zodpovednosť, nebezpečenstvo vstupovať na lesné pozemky...“ Uvedený rozsah rizika sa primerane vzťahuje aj na pohyb v rámci bezprostrednej blízkosti okolia lesných pozemkov, t.j. na vlastnú zodpovednosť a nebezpečenstvo. Ak by došlo k mimoriadnej nepredvídateľnej situácii (napr. veterná smršť) v takomto prípade ide o živelnú pohromu. Riešenie „významného ohrozenia života“, ktoré hrozí z lesných pozemkov v rámci ochranného pásma lesa je možné realizovať uplatnením už citovaného § 31 ods. 3 zákona o lesoch. V prípade, ak nejde o „významné“ ohrozenie, tak preventívne opatrenia nielen na ochranu majetku, ale aj na ochranu okolitého lesa sa ukladajú v podmienkach uvedených v záväznom stanovisku vydaného podľa § 10 zákona o lesoch, prípadne v podmienkach k vydaniu územného rozhodnutia. Zväčša k takýmto podmienkam patrí spevnenie strešnej konštrukcie navrhovanej stavby, vybudovanie oplotenia, ktoré zásadným spôsobom nezasiahne do koreňového systému stromov rastúcich na lesných pozemkoch, umiestnenie lapača iskier na komínové telesá a vonkajšie krby, zákaz otvorených ohnísk a pod. Obhospodarovateľ lesa je podľa § 2 písm. p) zákona o lesoch právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá hospodári na lesných pozemkoch. Správcom, podľa § 2 písm. q) zákona o lesoch, je právnická osoba, ktorej zakladateľ, alebo zriaďovateľ zveril do správy lesný majetok štátu. Lesy Slovenskej republiky š.p. sú v tomto kontexte správcom. Správca majetku štátu má v konaniach podľa zákona o lesoch postavenie vlastníka, pričom takéto postavenie má aj v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch. Stavebné povolenie – rozhodnutie o povolení stavby, ako aj územné rozhodnutie sú rozhodnutiami vydávanými v správnom konaní režimom podľa stavebného zákona. V týchto konaniach má vlastník, alebo správca susedného pozemku postavenie účastníka konania a správny orgán v týchto konaniach musí brať na zreteľ jeho práva a právom chránené záujmy. Pri vydávaní záväzného stanoviska, podľa § 10 zákona o lesoch, nie je orgán štátnej správy viazaný stanoviskom obhospodarovateľa lesa. Obhospodarovateľ lesa, teda vlastník, alebo správca lesného pozemku má možnosť uplatniť svoje požiadavky pri územnom konaní v rámci svojej kompetencie vyplývajúcej mu z postavenia účastníka konania (účastníkom konania je aj vlastník susedného pozemku alebo stavby). S ohľadom na už dlhodobo existujúci inštitút ochranného pásma lesov (od roku 1978) nebola oficiálna potreba osobitne usmerniť uplatňovanie tohto zákonného ustanovenia. V súčasnom období Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR predpokladá, že v priebehu roku 2015 vydá v súlade s § 58 ods. 1 písm. m) zákona o lesoch usmernenie vo veci uplatňovania okrem iného aj § 10 zákona o lesoch. Vami uvádzaná odpoveď uvedená na Agrofóre v roku 2012 je správna aj v súčasnosti. V prípade riešenia následkov pádu stromu Vám podrobnosti vysvetlia špecialisti v oblasti poisťovníctva. Existencia ochranného pásma lesa ako špecifický inštitút sama o sebe poukazuje na možnosť – existenciu akéhokoľvek rizika, ktoré súvisí s lesom. Vo všeobecnosti, riešenie rizika pádu stromu z cudzieho pozemku, resp. riešenie susedských vzťahov upravuje Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (zákon č. 40/1964 Zb.) a zákon o lesoch, ako „lex specialis“ len upravuje všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka na špecifiká súvisiace s lesom a lesnými pozemkami. Na konanie podľa § 10 zákona o lesoch sa nevzťahujú ustanovenia správneho poriadku. Podľa zákona o prokuratúre sa takého úkony považujú za opatrenie orgánu štátnej správy. Posúdenie zákonnosti takto vydaných úkonov (opatrení) orgánov štátnej správy dozorujú príslušné orgány prokuratúry. V zmysle uvedeného Vám v predmetnej veci odporúčame obrátiť sa s podnetom na vykonanie prokurátorského dozoru na miestne príslušný orgán prokuratúry SR. Naposledy upravil Odbor komunikácie 1 : 22-05-2015 o 11:52. |
|
|
|