[Odbor komunikácie 1]

V predmetnom záväznom stanovisku by mal orgán štátnej správy uviesť také podmienky, ktoré zabezpečia ochranu okolitých lesných pozemkov. Pritom tieto podmienky by mali byť v plnom rozsahu premietnuté do stavebného alebo územného rozhodnutia.
Ako príklad, väčšinou okresné úrady uplatňujú podmienku – požiadavku, aby sa hlavná stavba neumiestnila bližšie ako určitá vzdialenosť napr. 25 metrov od hranice lesného pozemku, aby sa na dotknutom pozemku - na navrhovanej stavbe zabezpečili lapače iskier na komínoch a ohniskách a pod. Taktiež sa môžu vyskytnúť podmienky, ktorými sa v súlade s § 33 zákona o lesoch určí povinnosť vykonať také opatrenia, ktorými sa zabráni padaniu stromov, skál a zosuvov z lesných pozemkov, prípadne iné podmienky.

Týmito podmienkami sa chráni les, ale aj majetok na pozemkoch mimo lesa, napr. vzdialenosť pre umiestnenie stavby na susednom pozemku je určená s ohľadom na koreňový systém stromov, výšku stromov, ktorá by v budúcnosti mohla ohroziť stavbu na susednom pozemku a pod.

§ 10 zákona o lesoch, ani iný právny predpis nekonkretizuje, aké podklady má orgán štátnej správy lesného hospodárstva použiť pri vydávaní predmetného záväzného stanoviska. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR je toho názoru, že ide o samostatnú a osobitnú kompetenciu orgánov štátnej správy lesného hospodárstva.

Orgány štátnej správy môžu v zmysle príslušných ustanovení Ústavy SR konať len v rozsahu, aký im ukladá všeobecne záväzný právny predpis. S ohľadom na skutočnosť, že z § 10 zákona o lesoch nevyplýva pre orgán štátnej správy lesného hospodárstva podmienka rešpektovať stanovisko vlastníka alebo obhospodarovateľa dotknutého lesného pozemku pri vydávaní záväzného stanoviska v zmysle § 10 zákona o lesoch, z uvedeného dôvodu orgán štátnej správy lesného hospodárstva nie je kompetentný svoje záväzné stanovisko viazať na súhlas alebo nesúhlas vlastníka alebo obhospodarovateľa dotknutého lesného pozemku.

Pre úplnosť ešte uvádzame, že rozhodnutie o umiestnení stavby a rozhodnutie o využití územia sú rozhodnutiami vydávanými v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, pričom tieto rozhodnutia sú rozhodnutiami vydávanými postupom podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

Stavebný zákon jednoznačne v § 34 a v § 59 konkretizuje, kto je účastníkom konania pri územnom konaní a pri stavebnom konaní.

V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. (§ 34 ods. 2)

§ 59 ods. 1 písm. b) Účastníkmi stavebného konania sú
osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté
V zmysle uvedeného, vlastník, alebo obhospodarovateľ dotknutých „susediacich“ lesných pozemkov má možnosť uplatniť svoje podmienky a požiadavky k využitiu pozemku v ochrannom pásme lesa, ako riadny účastník konania v rámci konaní vedených podľa stavebného zákona.

K časti Vašej otázky týkajúcej sa či je naše stanovisko možné považovať za „právny výklad“ Vám oznamujeme, že výklad zákona môže robiť iba autor zákona, ktorým je Národná rada SR a súdy, ktorým táto kompetencia vyplýva z osobitných všeobecne záväzných právnych predpisov.