Re: O včelárstve
Vážený pán minister Simon!
Z Vašej odpovedi na môj príspevok zažiarilo svetielko nádeje pre včelárov, že predsa len sa čosi pozitívneho udeje v prospech rozvoja včelárstva v SR a náš včelársky stav nadobudne vážnosť aspoň takú, akú mal za éry budovania socializmu u nás. Vtedy však stavy včelstiev v SR boli cca dvojnásobne vyššie ako je tomu v súčasnosti. Vaši ministerskí predchodcovia po r. 1989 však dopustili taký stav, aký „evidujeme“ v súčasnosti. Domnievam sa, že v skutočnosti je nižší. Nepovažovali za potrebné novelizovať vyhl. č. 35/1978 Zb., ktorá je už zastaralá a nevyhovuje súčasným potrebám praxe. Ani pán Hetényi nepojal včelárstvo do pojednania o rozvoji ŽV. na DS MP SR. Z veterinárnej stránky takisto postrádam pojednanie o hubení najúhlavnejšieho nepriateža včiel, parazita klieštika včelieho, atď.
Olejniny smelo možno nazvať už aj ako strategické plodiny, lebo ich význam pre NH vežmi vzrástol /výroba rastlinných olejov, tukov a bionafty/. Napr. sme nútení dovážať semeno repky olejnej z ČR, lebo doma ho nevieme dopestovať v potrebnom množstve. Verejnosti, ale aj rektorátu SPU náhodne čítajúcim moju odozvu chcel by som zopakovať aspoň jeden dobre známy poznatok, že optimálnym prísunom silných včelstiev v počte 3-4 na 1 ha kvitnúceho porastu repky olejnej možno zvýšiť ha. úrody až o 35 % a tak by som mohol pokračovať ďalej o význame optimálneho opežovania hmyzomilných rastlín, stromov a krov.
Cena kvalitných stredoeurópskych medov značne vzrástla v tomto roku. Prečo je tomu tak, dobre viem, ale tuná nie je miesto pre také zdôvodnenie.
Želal by som si, aby Ustav požnohospodárskej ekonomiky fundovane vypracoval a podal správu sektoru MP SR a aj objektívne a pravdivo zverejnil, prečo sme v SR dospeli až tak ďaleko, že už nemáme dostatok opežovačov – včiel. Aj tie, ktoré máme, spravidla nie sú prisúvané ku kvitnúcim hmyzomilným kultúram, ako tomu bolo prv. Spravidla pestovatelia svoje včelstvá nechovajú. Nech sa zdôvodní, prečo je tomu tak. Navrhujem prieskumom zistiť cestou ROMP SR, ako manažment RV v ich regiónoch zabezpečil a aj mieni zabezpečovať opežovanie hmyzomilných kultúr. Do RV plynie pestovatežom na jednotlivé projekty značná podpora vo forme dotácii, ale ich priznanie nie je viazané – diferencované aj podža toho, aby motivovali pestovatežov tak, aby sa zaujímali aj o chov včiel, alebo o ich prísun od súkromných včelárov. Získať o 35 % vyšší ha. výnos optimálnym opelením bez ďalších nákladových vstupov, to zostane aj naďalej spočívať v "trezore“ latencie tohoto druhu? Z môjho pohžadu rovnostárske poskytovanie dotácii pestovatežom hmyzomilných kultúr bez ohžadu na tento fenomén, je neekonomické a nemotivujúce.
Ján Hájek, včelár a člen Ústredia SVS.
|