Slovenský roľník kolabuje.
 

Príroda i počasie nám tento rok ako tak priali a porasty, či už obilnín,kukuríc, ale aj olejnín, iných plodín no, pekné. V čase žatvy a mokro,dažde si zobrali svoju daň na kvalite, každým dňom predĺžených žatevných prác obrovské straty, ale sedliak i keď ľúbi lamentovať a najmä nad počasím, pretože ho nevie ovplyvniť, sa dostal do pasce takých cenových prepadov obilia,olejnín, s ktorými nerátal ani ten najlepší analytik. Samozrejme ak ste robili plán tržieb z rastlinnej výroby na rok 2008 v žiadnom prípade ste nedávali minuloročné ceny rastlinných komodit, to nie, ale že pokles cien bude tak dramatický stým najskôr nerátal skoro nikto.
Ceny v rastlinnej výrobe po žatve 2008 nekryjú náklady a tie tento rok a hlavne materiálové náklady a hlavne v položke prihnojovanie a hnojenie miestami prekročili hranicu 100%. Ak som v roku 2007 zaplatil za 244,7 t umelých hnojív a 490 litr. Baktomixu 2,561 milióna SK, tak tento rok to isté množstvo v tom istom zložení som zaplatil 5,301 milión Sk a pretože sedliak má rád nielen svojú prácu, ale aj svoju pôdu, tak po minuloročnom hospodárskom zisku som investoval taktiež do prihnojovania na celej výmere viac ako 1000 ha hlbkovo ekologické Harmony. No,porasty krásne, úrody pekné, ale prepad cien ma postavil pred neriešiteľný problém. A čo ďalej? Ešte sa nestalo, aby som bol platobne neschopný, ale je to tu. Tohtoročný cenový krach v poľnohospodárskej výrobe nie je iba mojím, sme v tom všetci roľníci. Čo ma mrzí je dosť liknavý prístup nášho a nami plateného stavovského zástupcu Poľ.potr.komora, ktorý zatiaľ stačil akurát dať nejaké prehlásenie do tv TA3 o problémoch roľníka na východnom Slovensku. A to je všetko? Už dávno mal bubnovať na poplach nielen prezident komory, ale aj minister rezortu a hlavne mali sa začať pripravovať opatrenia na zníženie negatívnych dopadov v tomto tak dôležitom odvetví.
Dnešným dňom rozposielam pre mňa určite veľmi nepríjemnú poštu, kde som nútený oznámiť nielen mojim obchodným partnerom, banke ale aj zdravotným poisťovnia, sociálke a daňovému úradu, že nie som schopný si plniť svoje záväzky a povinnosti. Bohužiaľ, je to tak a stalo sa mi to po prvý krát po 31 rokoch práce v poľnohospodárstve a po viac ako 10 rokoch našej súkromnej spoločnosti. Tieto riadky píšem aj preto, že poznám už aj nákupnú cenu zrnovej kukurice o ktorej zatiaľ len chodili chýry, koľko platia v Maďarsku alebo celkom na juhu, no ponúkaná nákupná cena je zlý sen 2500,-Sk / 1 tona
a to je už môj totálny krach, kukurice máme na výmere 430 ha.
Nie som pesimista, to by som nemohol byť roľníkom, ale ak nášmu slovenskému poľnohospodárstvu nepomôže zázrak... no a ešte možno štát, ale to by tiež musel byť nový druh zázraku, i keď toto je prvá vláda a prvý premiér, ktorému ako tak dôverujem.
Prajem všetkým roľníkom veľa pevných nervov a hlavne ten zázrak.