AgroFórum - ošíparne

Pri posúdení vhodnej veľkosti chovu ošípaných nie je možné jednoznačne konštatovať, že zakladanie menších chovov je vhodnejším spôsobom chovu ošípaných. Pri porovnaní vhodnej veľkosti chovu ošípaných je potrebné posúdiť viaceré hľadiská, napr. zabezpečenie chovu pred nákazami, efektivitu práce, možnosť výkonu šľachtenia a plemenitby, zabezpečenie welfare/pohody zvierat, ochrana životného prostredia a mnohé ďalšie faktory.
Bezpečnosť chovu zo zverozdravotného hľadiska nie je podmienená veľkosťou chovu a majetkovými vzťahmi. Chovateľ ošípaných je povinný dodržiavať zásady, ktoré sú ustanovené platnými predpismi bez ohľadu na veľkosť chovu. Vo veľkochovoch ošípaných je možné zabezpečiť vysokú produktivitu práce so znižovaním nákladov na výrobu bravčového mäsa, rýchlejšie zavádzanie nových poznatkov do praxe, zníženie presunov medzi jednotlivými chovmi, zabezpečenie kvalifikovaných pracovníkov s ďalším vzdelávaním. Naopak v malých chovoch je možné sa viac venovať šľachtiteľskej a plemenárskej práci, zabezpečiť pohodu zvierat nad rámec ustanovený legislatívou, individuálny prístup k ošípaným, čo však zvyšuje náklady na kg vyrobeného bravčového mäsa. Možnosť zavlečenia klasického moru ošípaných s následnou likvidáciou teda nezávisí od veľkosti chovu, ale od mnohých ďalších faktorov, napr. zabezpečenie chovu pred možným prenosom nákazy s prísnym dodržiavaním stanovených pravidiel, výskyt klasického moru v diviačej populácii, skrmovanie kuchynských odpadov. Ďalším zdrojom nákazy môže byť prevoz zvierat dopravnými prostriedkami, ktoré neboli vyčistené a upravené tak, aby nevypadávali výkaly, moč a stelivo ako možný zdroj nákazy, vstup iných osôb do areálu a mnohé ďalšie.
Klasický mor ošípaných nie je ochorenie prenosné na ľudí, ale rýchlosťou šírenia predstavuje ekonomicky závažnú infekciu, ktorá sa nelieči a choré a podozrivé zvieratá v ohnisku prípadne aj mimo neho musia byť usmrtené.

S pozdravom

Ing. Jarmila Dubravská, PhD.
generálna riaditeľka
sekcie poľnohospodárstva