Záhradkové osady a znalecký posudok

[Zdefil]

Dobrý deň.

Ak je záhradkova osada v konaní podľa novely zákona 64/1997 Z.z. platnej od 1.4.20011, znalec určený SPF je povinný oceniť osady podľa vyhlášky 492/2004 alebo 254/2010?

Ak znalec vyberie metódu polohovej deferenciácie:
- sú jednotlivé koeficienty (ks, kp, kd, kv, ki,kz,kr) a východzia cena podľa klasifikácie obce pre výpočet ceny záväzné
alebo
- sú pre neho len podkladom a cenu určí znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by mala dosiahnuť na realitnom trhu.

Ak medzi vyhotovením znaleckého posudku a odovzdaním návratky PÚ došlo k zmene podmienok(kalamita) je povinný znalec zohľadniť tieto skutočnosti v znaleckom posudku? resp. Ak niektoré podmienky(existencia ochranného pásma, zákonné vecné bremeno) znalec v posudku neuviedol je povinný prehodnotiť tento posudok?

Ďakujem za odpoveď
ZF

[Odbor komunikácie 1]

Vyhláška MS SR č. 254/2010 Z.z. mení od 01.07.2010 vyhlášku MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, pričom znalec oceňujúci záhradkové osady pre potreby konania o vysporiadanie vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách pred príslušným obvodným pozemkovým úradom je povinný dodržiavať legislatívu platnú v čase vyhotovenia znaleckého posudku.

V zmysle § 4 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov pri stanovení všeobecnej hodnoty majetku sa postupuje podľa príloh tejto vyhlášky (na pozemky v zriadených záhradkových osadách sa vzťahuje príloha č. 3 "Postup stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb“), vždy s prihliadnutím na osobitosti a technicko-ekonomické určenie tejto zložky majetku, čiže pre určenie všeobecnej hodnoty pozemku v zriadenej záhradkovej osade, ako výslednej objektivizovanej hodnote majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Je potrebné, aby znalec určil najprv jednotkovú východiskovú hodnotu pozemku s ohľadom na názov obce alebo počet jej obyvateľov a zistil vplyv polohy a ostatných faktorov (napr. intenzita využívania, vybavenosť, dopravné spojenie...) vplývajúcich na všeobecnú hodnotu v mieste a čase. Na základe zistenia týchto skutočností môže potom stanoviť jednotkovú všeobecnú hodnotu pozemku počítanú na 1 m2 a následne na celú počítanú výmeru.

Čo sa týka výkonu odbornej znaleckej činnosti a jej výstupov (znalecký posudok) Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ani príslušné obvodné pozemkové úrady konajúce vo veci vysporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách, nie sú oprávnené posudzovať správnosť znaleckého posudku (jeho závery). Správny orgán iba hodnotí, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. V zmysle § 34 ods. 2 Správneho poriadku je znalecký posudok spolu s výsluchom svedkov, listinami, ohliadkou, jedným z dôkazných prostriedkov, ktoré sa využívajú v správnom konaní v procese dokazovania. Znalecký posudok tak správny orgán hodnotí rovnako ako ostatné dôkazy, teda každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov.
Keďže vzdelávanie, overovanie odbornej spôsobilosti, dohľad vo vzťahu k znalcom a zároveň vybavovanie sťažností na znalcov pri výkone znaleckej činnosti zabezpečuje Ministerstvo spravodlivosti SR, odporúčame Vám obrátiť sa prípadne aj na Ministerstvo spravodlivosti SR, Odbor občianskeho a správneho práva, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, infolinka: 02/59 353 407.

JUDr. Jaroslav PUŠKÁČ
generálny riaditeľ
Sekcia legislatívy MPRV SR