Dobrý deň.
Zaujímal by ma názor p. ministra na Rybársky zákon. Konkrétne mám na mysli § 4 ods. 3 - Ministerstvo pridelí Slovenskému rybárskemu zväzu výkon rybárskeho práva vo vodných tokoch (súčasťou sú aj všetky vodné nádrže). Prečo takýto monopolizmus??? Prečo má jedno občianske združenie všetky revíry (99%) a ostatní občania a združenia nemajú možnosť legálne požiadať o výkon rybárskeho práva v niektorom z revírov??? Aká je toto demokracia??? Prečo Zákon o rybárstve 20 rokov po páde socializmu diskriminuje väčšinu občanov Slovenska??? Prečo štát dovolí desaťročia ryžovať Slovenskému rybárskemu zväzu 100ky miliónov eur z rybárskych revírov, pričom neexistuje zo strany štátu žiadna kontrola, ktorá by tieto 100ky miliónov v SRZ kontrolovala??? Veď cena ročnej povolenky na ryby pre nečlena SRZ je 1000,-€ !!! Len si prečítajte rybárske fórum, kde sa píše o mnohých podvodoch s finančnými prostriedkami za predané povolenky na ryby. Tu je odkaz:
http://www.srz.nazory.cz/index.php?stred=knihy/srz .
Je toto v poriadku??? Prečo štát stále zvyšuje dane nám občanom a na povolenkách na ryby si necháva strácať 100ky miliónov € v čiernej diere???
Ďakujem
esoxtn
Odbor komunikácie MPSR
09-09-2010, 10:12
Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR má podľa § 4 ods. 3 zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rybárstve“) dispozičné právo k výkonu rybárskeho práva podľa charakteru vôd, v ktorých možno rybárske právo uplatniť, pričom ministerstvo môže výkon rybárskeho práva bezplatne delegovať na zákonom určené subjekty podľa § 4 ods. 3 až 6 zákona o rybárstve. Ministerstvo môže prideliť výkon rybárskeho práva Slovenskému rybárskemu zväzu vo vodných tokoch, ďalej organizácii spravujúcej lesný majetok štátu a organizácii spravujúcej majetok vo vojenských obvodoch vo vodných tokoch nachádzajúcich sa na území, ktoré spravujú. Ministerstvo môže výkon rybárskeho práva taktiež prideliť školám so študijným odborom rybárstvo, vzdelávacím ustanovizniam, organizáciám ochrany prírody a správcovi príslušnej vodárenskej nádrže. Podľa § 4 ods. 2 zákona o rybárstve rybárske právo patrí štátu. Zásada, že rybárske právo patrí štátu vychádza z Čl. 4 Ústavy SR, podľa ktorého podzemné vody a vodné toky sú vo vlastníctve štátu, resp. Slovenskej republiky.
Zmienené subjekty a organizácie počas svojej dlhoročnej existencie permanentne disponujú vysokou odbornosťou a skúsenosťami svojich zamestnancov, ako aj dostatočnou materiálovou základňou, čo je dôležitý predpoklad a zároveň aj záväzok, aby ministerstvom pridelenému výkonu rybárskeho práva vo vodných útvaroch venovali náležitú pozornosť, ktorá zodpovedá spoločenskej požiadavke. Navyše na územiach, ktoré vyššie uvedené organizácie spravujú platí osobitný režim upravený príslušnými právnymi normami (napr. zákon o lesoch, zákon o vojenských obvodoch a pod.), čo len zdôrazňuje ich zákonnú povinnosť, ktorá im vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o rybárstve. To znamená právo chrániť, chovať a loviť ryby vo vodách určených ako rybárske revíry a ulovené ryby si privlastňovať, ako aj oprávnenie užívať na to v nevyhnutnej miere pobrežné pozemky. Z uvedeného práva pre dotknuté subjekty zároveň vyplýva významná povinnosť, udržiavať genofond a druhovú rozmanitosť (biodiverzitu) rýb v našich vodách.
Na druhej strane ustanovenia § 4 ods. 8, 9 a § 34 ods. 3, 4 zákona o rybárstve cestou rybárskeho využívania vôd dávajú fyzickým a právnickým osobám legálnu možnosť užívať svoj majetok pozostávajúci z pozemkov nachádzajúcich sa pod vodnými plochami, ktoré nie sú vodným tokom. V prípade, že títo vlastníci preukážu väčšinový podiel vlastníctva k dotknutým pozemkom pod danou vodnou plochou môže im ministerstvo prideliť výkon rybárskeho práva na účely podnikania v osobitnom režime. Ministerstvo môže prideliť výkon rybárskeho práva aj nájomcom takýchto pozemkov, ktorí preukážu nájomnou zmluvou, uzatvorenou s vlastníkom majoritnej časti pozemkov, právo užívania takéhoto pozemku. Zákon č. 102/1963 Zb. o rybárstve, ktorý bol platný do 31. marca 2002 takúto, v súčasnosti už ústavnú výsadu, neumožňoval.
Na záver je potrebné poznamenať, že princíp ustanovení § 4 ods. 8, 9 a § 34 ods. 3, 4 zákona o rybárstve, keď ministerstvo môže prideliť výkon rybárskeho práva na ostatných vodných plochách (§ 2 ods. 2 písm. h) zákona) na základe žiadosti napr. fyzickej osoby, je nezlučiteľný so štatútom, ktorý štát prostredníctvom zákona určil organizáciám spravujúcim lesný majetok štátu a majetok vo vojenských obvodoch, prípadne ďalším subjektom podľa § 4 ods. 3 až 6 zákona o rybárstve. Okrem vyššie zmienených dôvodov, prečo si tieto zákonom taxatívne určené organizácie nemôžu uplatniť možnosť vyplývajúcu z ustanovení § 4 ods. 8, 9 a § 34 ods. 3, 4 zákona o rybárstve je aj skutočnosť, že tieto subjekty sú iba správcovia pozemkov pod predmetnými vodnými plochami. Nemajú teda oprávnenie aké prináleží len vlastníkovi, t. j. prenajať pozemky inému záujemcovi.
S pozdravom
Ing. Dušan Čerešňák
generálny riaditeľ sekcie vôd
vBulletin v3.5.4, Copyright ©2000-2026, Jelsoft Enterprises Ltd.