PDA

View Full Version : režim pre energetické plodiny


andrej bezák
13-02-2007, 17:33
Vážený pán minister,
poskytovanie priamej podpory pestovania energetických plodín je, podľa môjho názoru, jednou z najkomplikovanejších a mimoriadne kontraverzných foriem podpory poľnohospodárom. Podobné stanovisko zaujala Komisia ES Rade (ES) k jej nariadeniu 1782/2003, kde sa, okrem iného konštatuje, že poľnohospodári strácajú možnosť slobodného výberu odberateľa v čase žatvy. Žiadateľ (poľnohospodár) totiž, podáva žiadosť podstatne skôr (máj !), teda v čase, keď ešte nevie, či lepšie nespeňaží svoju úrodu (kukurica, repka) predajom potravinárom, či krmovinárom. Toto samozrejme znamená potenciálnu stratu jeho zisku. V čase podania žiadosti o platbu už totiž musí mať uzatvorenú zmluvu so spracovateľom/nákupcom.. Je pravdepodobné, že túto skutočnosť využijú výrobcovia metylesteru, či bioetanolu (privátne spoločnosti !), pri vyjednávaní o cene. Argument, že poľnohospodár už získal "svoj profit" inkasovaním platby je pri obchodných jednaniach použiteľný. (Pozn.: 45 EUR/1 ha predstavuje napr. pri kukurici vyšší profit z jej pestovania o približne 220.-Sk/1 t produkcie pri úrode 7t/1ha). Preto je, podľa môjho názoru, diskutabilné konštatovanie ministerstva pôdohospodárstva (viď dôvodová správa k návrhu nariadenia vlády SR), že predkladaný návrh bude mať pozitívny vplyv na podnikanie v poľnohospodárstve. Naopak, poľnohospodárom zväzuje ruky a oberá ich o slobodnú voľbu pri predaji.
Okrem iného Komisia tiež konštatovala, že suroviny (komodity) v režime energetických plodín konkurujú na trhu potravinovým a kŕmnym plodinám. Na základe toho sa domnievam, že príslušné nariadenie Rady a následne národné nariadenie, evidentne smerujú k zvýšeniu konkurencieschopnosti (teda zvýhodneniu) súkromných spoločností - producentov biopalív, na úkor iných súkromných spoločností vyrábajúcich potraviny, či krmivá.

Miroslav Jureňa
23-04-2007, 07:35
Vážený pán Bezák,

podporou energetických plodín sa sleduje podpora využitia energetického potenciálu agrárneho sektora a napĺňanie cieľov tak agrárnej ako aj energetickej politiky EÚ. Žiadatelia o energetické plodiny musia mať v deň podania žiadosti podpísanú zmluvu s prvým spracovateľom alebo nákupcom. Z tohto pohľadu táto schéma nie je vhodná pre poľnohospodárov, ktorí vsádzajú na pohyb ceny . Na druhej strane existujú tiež poľnohospodári, ktorí ocenia stabilitu odbytu a dotáciou zvýšený príjem a práve pre nich bude táto schéma prínosom. Vami uvádzaná skutočnosť, že odberatelia si takúto dotáciu v plnej miere odrátajú z ceny, je príkladom zlyhania v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, avšak nie je možné takéto správanie zovšeobecňovať na všetkých odberateľov. Skutočnosť, že energetické využitie spôsobí konkurenciu potravinárskemu využitiu, je práve jedným z dôvodov zavedenia tejto schémy. V EÚ existuje dlhodobo prebytok poľnohospodárskych komodít a táto schéma je jedným z nástrojov jeho znižovania. Ponúkajú sa tu tak dve výhody – diverzifikácia odbytu komodít a zníženie dopadov na rozpočet v dôsledku zníženej potreby intervencií. Prípadná konkurencia medzi potravinárskym a energetickým využitím pritom zabráni skutočnosti, že by odberatelia znižovali cenu svojim dodávateľom na úkor dotácie. Zapojenie do tejto schémy je pre poľnohospodárov dobrovoľné a je na ich rozhodnutí, či budú pestovať svoje komodity na energetické využitie.


S pozdravom
Miroslav Jureňa
minister pôdohospodárstva SR