AgroFórum  

Naspäť   AgroFórum > Fórum ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR > Fórum ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (moderované fórum)
Registrácia FAQ (otázky a odpovede) Zoznam členov Kalendár Hľadaj Dnešné príspevky Označ fóra ako prečítané

Fórum ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (moderované fórum) Tu môžete klásť otázky ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Odpovedať
 
Práca s témou Vyhľadávanie v téme
Starý 12-05-2011, 07:21   #1
dana125k
člen
 
dana125k's Avatar
 
Registrovaný od: May 2011
Príspevky: 5
Počiatočné Škody spôsobované divou zverou

Vážený pán minister,
sme neveľká rodinná farma, (cca 100ha pôdy ), ktorá už roky bojuje s veternými mlynmi, máme nevyriešiteľný problém s divou zverou, ktorá každým rokom spôsobuje väčšie a väčšie škody. Tie začína robiť od jari a do jesene kedy by sme mali konečne pozberať úrodu po ťažkej práci niet čo zberať, pretože zver postupne spustoší všetko. V pustošení jej nezabráni ani ohradenie pozemkov, (ohrádzanie je len strata času), nakoľko výsledok je rovnaký. Na jar, len zíde sneh už sú trvalé trávnaté porasty ako poorané polia, následne sa musia vynaložiť nemalé prostriedky na to, aby sme ich dali aspoň do takého stavu, aby sa dali cez leto pokosiť. Tento rok sme napr. zasiali, do týždňa boli polia ako znova poorané, zrno ktoré tie diviaky nepojedli to ostalo na povrchu a uschlo, takže vyklíčila cca 1/2 osiva, ktoré bolo zasiate. Keďže je už obilie asi 10-15 cm vysoké chodí ho spásať jelenia a srnčia zver, z takéhoto spaseného obilia bude asi len 1/2 klasov. Podľa logickej matematiky, úrody ostáva už len 1/4 obsiatej plochy. Klasy nedozrejú za dva dni, a diviaky sa vracajú. Je to naozaj na zaplakanie, keď vidíte čo po toľkej robote ostane pre Vás. Ďalšou pochutinou pre zver sú zemiaky, tie nám tento rok diviaky vyorali už 2-krát. 1-krát do týždňa od vysadenia, tak sme sa rozhodli, že plochu vysadíme opäť, veď nemôžeme mať toľko smoly aby nám takúto plochu( ohradenú el. ohradníkom ) spustošili dva krát, ale mýlili sme sa, diviaky sa dostavili do dvoch dní! Ani obyčajný ľudia už nemajú chuť sadiť, pretože sa úrody nedočkajú. Zver sa u nás už naozaj ničoho nebojí na pravé poludnie srnky oberajú úrodu uhoriek len 30 m od rodinného domu a tak pod. Poobede, keď idem autobusom z mesta domov, pripadám si ako v dokumentárnych filmoch o safari, len s našimi zvieratami. Jelenia zver si pokojne prežúva vedľa hlavnej cesty šťavnatý chumáč nedávno vyklíčeného žita a ani s ňou nepohne fakt, že okolo nej prefrčal autobus. Je to krásny pohľad pre toho kto v tom chumáči nemá svoje peniaze a mozole.
A prečo boj s veternými mlynmi? Pretože nás v takomto prípade neochraňuje žiadny zákon!
- Keď podáte sťažnosť na obvodný lesný úrad, pokiaľ zostavia komisiu a vôbec sa dostavia na miesto škodovej udalosti už niet čo hodnotiť pretože väčšinou na poli už nič nezostalo. Napokon skontrolujú poľovnému združeniu ako plnia plán odstrelu, keďže ho ako tak plnia škoda spôsobená divou zverou ostane na pleciach poľnohospodárovi a členovia poľovného združenia sa mu smejú do očí, a s týmto úsmevom hovoria, že sa im aspoň zver vykŕmi.
Naozaj myslíte, že je to v poriadku? Skúste prosím presadiť, aby napr. poľnohospodár ( pokiaľ je poľovníkom ale nieje členom poľovného združenia ) smel zastreliť zver, ktorá mu spôsobuje škodu na ploche , ktorú obhospodaruje ( pravdaže len tú, ktorá sa v danom období strieľať môže ). Alebo nejakým spôsobom lepšie ošetriť náhradu škôd spôsobených zverou. Prípadne aby mali poľovné združenia povinnosť prijať za člena do poľovného združenia poľnohospodára, ktorý v ich revíry obhospodaruje poľnohospodárske pozemky, pretože v poľovnom združení, ktoré u nás poľuje sú členovia, ktorý bývajú v meste v panelákoch a prácu na poliach ani len nevideli , nie si ju tak ešte vyskúšali, takže nevedia koľko práce sa skrýva za výsledným produktom. Preto sa správajú tak ako sa správajú.
Ďalej Vás chcem poprosiť o radu, ako postupovať s tou aroganciou členov poľovného združenia, ktorý nám úmyselne ničia elektrické ohradníky, keď sa na autách potrebujú dostať až úplne pod posed a je im jedno čo im stojí v ceste.
V zime krmivo pre zver vysypú z tatry ( napr. siláž, orezky cukrovej repy a pod. ) priamo k ploche na ktorej na jar zasejeme alebo zasadíme zemiaky, a keďže sa za zimu zver naučí, že na tomto mieste najde potravu, potom tam chodí po celý rok.
Ste naša posledná šanca na spravodlivosť, spravte prosím niečo na záchranu menších fariem, pretože tieto škody sú naozaj likvidačné a ak sa nič nezmení tak nás položia na kolená a zapríčinia opäť nárast nezamestnaných.

S pozdravom

Dana
dana125k je offline   Odpovedať s citovaním
Starý 27-07-2011, 11:08   #2
Odbor komunikácie MPSR
člen
 
Registrovaný od: Dec 2007
Príspevky: 318
Počiatočné Re: Škody spôsobované divou zverou

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (ďalej len „ministerstvo“) sa zaoberá so zvýšeným výskytom škôd spôsobených lesnou a poľovnou zverou. Boli usmernené krajské a obvodné lesné úrady na zabezpečenie znižovania početnosti diviačej a muflonej zveri. Na základe tohto usmernenia môžu obvodné lesné úrady zmeniť plán poľovníckeho hospodárenia počas plánovaného obdobia a tým znížiť možnosť vzniku škôd na pôde a poľnohospodárskych plodinách.
Ministerstvo v tomto roku pripravuje novelu zákona č. 274/2009Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) a vyhlášky č. 344/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov ich súčasťou bude i úprava bonitácie raticovej zveri a úprava kmeňových stavov zveri tak, aby sa minimalizovali škody spôsobené zverou.
V súčasnosti platný zákon rieši zodpovednosť užívateľa poľovného revíru za škody spôsobené nesprávnym užívaním poľovného revíru, ktoré je v rozpore s § 26 ods. 1 zákona. Podľa § 69 zákona je užívateľ poľovného revíru povinný uhradiť škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru na poľovných pozemkoch alebo na poľných plodinách. Zároveň citovaný paragraf ukladá vlastníkovi alebo nájomcovi poľovných pozemkov urobiť primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou. Za primerané opatrenie sa považuje najmä výsev odpútavacích plodín a výsadba ohryzových plôch. Ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov takéto opatrenia neurobí, znáša škodu podľa miery jeho zavinenia.
V prípade vzniku škody na pôde alebo poľnohospodárskych plodinách nárok na náhradu škody si uplatní poškodený u užívateľa poľovného revíru v termíne do 15 dní odo dňa, keď škodu zistil alebo do 2 mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla. Pri škode na lesných porastoch, ak škody vznikli od 1.júla predchádzajúceho kalendárneho roka do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka v lehote 30 dní od uplynutia uvedeného obdobia. Súčasne s uplatnením nároku na náhrady škody podľa ods. 2 § 70 zákona poškodený uvedie výšku škody. Ak poškodený vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov v lehotách uvedených v ods. 1 vznik škody nenahlási a súčasne nenahlási požadovanú výšku náhrady a neuvedie opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou, jeho nárok na náhradu škody zaniká.
K časti možnosti odstrelu zveri poľnohospodárom pokiaľ je poľovníkom uvádzame, že v takomto prípade nie je možný odstrel ale myslíme si, že ak vlastní 100 ha pôdy v poľovnom revíri môže ako spoluvlastník poľovného revíru po splnení zákonných podmienok byť členom poľovného združenia a podieľať sa na odstrele zvery.
K časti prikrmovania zvery spôsobom vysypania krmiva priamo na plochu, ktorá sa poľnohospodársky obrobila alebo sa má na jar obrobiť zaujímame stanovisko, že spôsob užívania poľovných pozemkov na prikrmovanie zvery a možné lokality by mali byť predmetom zmluvy o užívaní poľovného revíru. Odporúčame pisateľke aby užívateľa poľovného revíru vyzvala na rokovanie a dohodla možné lokality na prikrmovanie, na ktorých sa nevykonáva hospodárska činnosť.
V prípade vzniku škôd na poľnohospodárskej pôde a plodinách Vám odporúčame uplatniť si právo na náhradu škôd u užívateľa poľovného revíru postupom podľa § 69 a § 70 zákona.

S pozdravom


Ing. Igor Olajec
generálny riaditeľ
sekcie lesného hospodárstva
a spracovania dreva
Odbor komunikácie MPSR je offline   Odpovedať s citovaním
Odpovedať


Práca s témou Vyhľadávanie v téme
Vyhľadávanie v téme:

Rozšírené hľadanie

Pravidlá prispievania
- nemôžete začať novú tému
- nemôžete odpovedať na príspevky
- nemôžete posielať príspevky s prílohami
- nemôžete upravovať vaše príspevky

vB kód je zapnutý/í
Smajlícizapnutý/í
[IMG] kód je zapnutý/í
HTML kód je vypnutý
Prejdi na


Všetky časové údaje sú vo "svetovom čase" +1 hodiny. Teraz je 14:53.


Fórum používa : vBulletin Version 3.5.4
Copyright ©2000 - 2024, Jelsoft Enterprises Ltd.
Copyright © 2006 Agroinštitút Nitra, š.p..