View Single Post
Starý 16-10-2019, 15:36   #1
infoobstaravatel
člen
 
Registrovaný od: Oct 2019
Príspevky: 1
Počiatočné verejný obstarávateľ ako potravinársky podnik

Dobrý deň,
chcela by som sa spýtať, či je verejný obstarávateľ spĺňajúci podmienky podľa ustanovenia § 7 zákon č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o verejnom obstarávaní“), ktorý v rámci výkonu predmetu podnikania vykonáva aj činnosti nákupu potravín a ich predaja konečnému spotrebiteľovi, viazaný zákonom č. 91/2019 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami“)? Najmä, či je viazaný zákazom používania neprimeraných podmienok podľa ustanovenia § 3 ods. 5 Zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, ktoré by sa mohli vysúťažiť? (napr. podľa ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami:
f) neuhradenie kúpnej ceny v lehote splatnosti, ktorá je najviac 20 dní odo dňa doručenia faktúry za potravinu, najneskôr však do 30 dní odo dňa dodania potraviny, alebo neuhradenie kúpnej ceny v lehote splatnosti, ktorá je najviac 10 dní odo dňa doručenia faktúry za vybranú potravinu, najneskôr však do 15 dní odo dňa dodania vybranej potraviny,
g) kratšia lehota splatnosti peňažného plnenia dodávateľa odberateľovi, ako je dohodnutá lehota na úhradu kúpnej ceny,
m) kúpa potraviny odberateľom za nižšiu kúpnu cenu, ako sú ekonomicky oprávnené náklady dodávateľa,
w) zmluvná pokuta alebo iná zmluvná sankcia za nedodanie tovaru dodávateľom, ak má dodávateľ voči odberateľovi pohľadávky po lehote splatnosti,
x) zmluvná pokuta alebo iná zmluvná sankcia za nedodanie tovaru dodávateľom, ak medzi účastníkmi obchodného vzťahu nedôjde k dohode o kúpnej cene do dvoch mesiacov odo dňa doručenia písomného návrhu odberateľovi o zmene kúpnej ceny,
y) požadovanie garantovanej ceny na dobu viac ako 60 dní a pod.
) ?


Vyššie uvedená otázka vyplynula najmä z nasledovných skutočností:
- Zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami definuje v ustanovení § 2 písm. a), že účastníkmi obchodného vzťahu sú odberateľ a dodávateľ, pričom odberateľom je podnikateľ, ktorý je prevádzkovateľom potravinárskeho podniku a odoberá potravinu od dodávateľa;
- Pri definícii potravinárskeho podniku Zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami odkazuje na čl. 3 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín v platnom znení. Podľa uvedeného čl. 3 ods. 2 Nariadenia "potravinársky podnik" znamená akýkoľvek podnik, či už pre zisk alebo nie, štátny alebo súkromný, vykonávajúci ktorúkoľvek z činností súvisiacich s ktorýmkoľvek stupňom výroby, spracúvania a distribúcie potravín;
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky zákonom 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny v znení neskorších predpisov (účinným do 30.04.2019, nahradený Zákonom o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami). Cieľom uvedenej smernice je boj proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách a vzťahuje sa na všetky platby uskutočnené ako odplata za obchodné transakcie. Práva a povinnosti vyplývajúce zo smernice sa vzťahujú aj na „orgány verejnej moci“, ktoré sú definované ako akýkoľvek verejný obstarávateľ.
(Podľa bodu 30 recitálu smernice: „Orgány verejnej moci vo všeobecnosti využívajú bezpečnejšie, predvídateľnejšie a trvalejšie zdroje príjmov ako podniky. Mnohé orgány verejnej moci môžu okrem toho získať financovanie za atraktívnejších podmienok ako podniky. Zároveň sú orgány verejnej moci pri dosahovaní svojich cieľov menej závislé od budovania stálych obchodných vzťahov než podniky. Dlhé lehoty splatnosti a oneskorené platby zo strany orgánov verejnej moci za tovar a služby vedú k neopodstatneným nákladom pre podniky. Preto je vhodné zaviesť osobitné pravidlá týkajúce sa obchodných transakcií pre dodávku tovaru alebo poskytovanie služieb podnikmi orgánom verejnej moci, ktorými by sa stanovili najmä lehoty splatnosti, ktoré za bežných okolností nepresahujú 30 kalendárnych dní, pokiaľ nie je v zmluve výslovne stanovené inak, a za predpokladu, že je to objektívne opodstatnené vzhľadom na osobitný charakter alebo prvky zmluvy, a v každom prípade nepresahujú 60 kalendárnych dní.“)

Ďakujem
infoobstaravatel je offline   Odpovedať s citovaním