[dana125k]

Vážený pán minister,
sme neveľká rodinná farma, (cca 100ha pôdy ), ktorá už roky bojuje s veternými mlynmi, máme nevyriešiteľný problém s divou zverou, ktorá každým rokom spôsobuje väčšie a väčšie škody. Tie začína robiť od jari a do jesene kedy by sme mali konečne pozberať úrodu po ťažkej práci niet čo zberať, pretože zver postupne spustoší všetko. V pustošení jej nezabráni ani ohradenie pozemkov, (ohrádzanie je len strata času), nakoľko výsledok je rovnaký. Na jar, len zíde sneh už sú trvalé trávnaté porasty ako poorané polia, následne sa musia vynaložiť nemalé prostriedky na to, aby sme ich dali aspoň do takého stavu, aby sa dali cez leto pokosiť. Tento rok sme napr. zasiali, do týždňa boli polia ako znova poorané, zrno ktoré tie diviaky nepojedli to ostalo na povrchu a uschlo, takže vyklíčila cca 1/2 osiva, ktoré bolo zasiate. Keďže je už obilie asi 10-15 cm vysoké chodí ho spásať jelenia a srnčia zver, z takéhoto spaseného obilia bude asi len 1/2 klasov. Podľa logickej matematiky, úrody ostáva už len 1/4 obsiatej plochy. Klasy nedozrejú za dva dni, a diviaky sa vracajú. Je to naozaj na zaplakanie, keď vidíte čo po toľkej robote ostane pre Vás. Ďalšou pochutinou pre zver sú zemiaky, tie nám tento rok diviaky vyorali už 2-krát. 1-krát do týždňa od vysadenia, tak sme sa rozhodli, že plochu vysadíme opäť, veď nemôžeme mať toľko smoly aby nám takúto plochu( ohradenú el. ohradníkom ) spustošili dva krát, ale mýlili sme sa, diviaky sa dostavili do dvoch dní! Ani obyčajný ľudia už nemajú chuť sadiť, pretože sa úrody nedočkajú. Zver sa u nás už naozaj ničoho nebojí na pravé poludnie srnky oberajú úrodu uhoriek len 30 m od rodinného domu a tak pod. Poobede, keď idem autobusom z mesta domov, pripadám si ako v dokumentárnych filmoch o safari, len s našimi zvieratami. Jelenia zver si pokojne prežúva vedľa hlavnej cesty šťavnatý chumáč nedávno vyklíčeného žita a ani s ňou nepohne fakt, že okolo nej prefrčal autobus. Je to krásny pohľad pre toho kto v tom chumáči nemá svoje peniaze a mozole.
A prečo boj s veternými mlynmi? Pretože nás v takomto prípade neochraňuje žiadny zákon!
- Keď podáte sťažnosť na obvodný lesný úrad, pokiaľ zostavia komisiu a vôbec sa dostavia na miesto škodovej udalosti už niet čo hodnotiť pretože väčšinou na poli už nič nezostalo. Napokon skontrolujú poľovnému združeniu ako plnia plán odstrelu, keďže ho ako tak plnia škoda spôsobená divou zverou ostane na pleciach poľnohospodárovi a členovia poľovného združenia sa mu smejú do očí, a s týmto úsmevom hovoria, že sa im aspoň zver vykŕmi.
Naozaj myslíte, že je to v poriadku? Skúste prosím presadiť, aby napr. poľnohospodár ( pokiaľ je poľovníkom ale nieje členom poľovného združenia ) smel zastreliť zver, ktorá mu spôsobuje škodu na ploche , ktorú obhospodaruje ( pravdaže len tú, ktorá sa v danom období strieľať môže ). Alebo nejakým spôsobom lepšie ošetriť náhradu škôd spôsobených zverou. Prípadne aby mali poľovné združenia povinnosť prijať za člena do poľovného združenia poľnohospodára, ktorý v ich revíry obhospodaruje poľnohospodárske pozemky, pretože v poľovnom združení, ktoré u nás poľuje sú členovia, ktorý bývajú v meste v panelákoch a prácu na poliach ani len nevideli , nie si ju tak ešte vyskúšali, takže nevedia koľko práce sa skrýva za výsledným produktom. Preto sa správajú tak ako sa správajú.
Ďalej Vás chcem poprosiť o radu, ako postupovať s tou aroganciou členov poľovného združenia, ktorý nám úmyselne ničia elektrické ohradníky, keď sa na autách potrebujú dostať až úplne pod posed a je im jedno čo im stojí v ceste.
V zime krmivo pre zver vysypú z tatry ( napr. siláž, orezky cukrovej repy a pod. ) priamo k ploche na ktorej na jar zasejeme alebo zasadíme zemiaky, a keďže sa za zimu zver naučí, že na tomto mieste najde potravu, potom tam chodí po celý rok.
Ste naša posledná šanca na spravodlivosť, spravte prosím niečo na záchranu menších fariem, pretože tieto škody sú naozaj likvidačné a ak sa nič nezmení tak nás položia na kolená a zapríčinia opäť nárast nezamestnaných.

S pozdravom

Dana