AgroFórum

AgroFórum (http://www.agroforum.sk/index.php)
-   Rastlinná výroba (http://www.agroforum.sk/forumdisplay.php?f=7)
-   -   Biomasa – alternativne palivo (http://www.agroforum.sk/showthread.php?t=1775)

Alstron 30-07-2007 19:38

Biomasa – alternativne palivo
 
Biomasa - alternatívne palivo
z hľadiska chemického zloženia



Úvod
Biomasa je základom obnoviteľných zdrojov energie, o čom v súčasnej dobe už nikto nepochybuje. Dosahuje až 75 % v rámci všetkých obnoviteľných zdrojov, ako je voda, vietor, slnko apod. Preto je taktiež podrobovaná stále väčšiemu výskumu z hľadiska jej využívania. Sleduje se nie len výhrevnosť a efektivita spaľovania, ale aj splodiny jej horenia - emisie. Energetická biomasa využívaná pre priame spaľovanie je celková rastlinná hmota, teda fytomasa, vrátane dreva, slamy a najrôznejších druhov rastlín. Vlastnosti fytomasy sa preto môžu značne odlišovať, podľa jednotlivých rastlinných druhov. Hlavné rozdiely sú medzi fytomasou drevnou a fytomasou nedrevnou (z rastlín bylinného charakteru), z ktorých je možné za hlavného predstaviteľa považovať napr. slamu. Základné vlastnosti si pritom táto fytomasa zachováva pri rôznom spôsobe jej spracovania a využívania, ako sú balíky slamy, rezanka, brikety či peletky.

Chemické zloženie biomasy
V poslednej dobe sa začala sústreďovať pozornosť tiež na chemické zloženie biomasy, najmä na chlór. Často sa šíria názory, že biomasa rostlinného pôvodu – nedrevná, nie je vhodná pre spaľovanie v kotloch, kde by mohla údajne poškodzovať ich vnútorné priestory a že hlavnou príčinou je práve obsah chlóru v tejto fytomase. Charakteristika fytopalív je uvedená v tzv. Předběžné české technické normě (ČSN P CEN/TS 14961). Sú tu uvedené hodnoty v biomase drevnej aj nedrevnej .
Tradičným a najbežnejším predstaviteľom fytomasy je drevo. Nie je preto potrebné jeho spôsoby využívania bližšie popisovať. Drevný materiál je aj dôkladne preskúmaný a jeho kvalita ako paliva je aj z hľadiska chemického zloženia, resp. chlóru všeobecne známa už dlhšiu dobu.
Fytomasa nedrevná – bylinného charakteru má uvedené typické hodnoty pre jednotlivé druhy rastlín iba od r. 2005 v rámci uvedenej normy. Táto predbežná norma nie je ešte dostatočne verejnosti známa, preto sa často stáva, že hodnoty najdené vo fytomase bylinného charakteru sú porovnávané s hodnotami typickými pre drevo. Jednoduchým až skratkovitým hodnotením sa potom často konštatuje, že bylinné fytopalivá nespĺňajú normu. Avšak zpravidla nie je už uvedené, že sa porovnáva neporovnateľné – drevo s bylinnou fytomasou. Stáva sa potom, že bylinné fytopalivá sú niekedy považované za menej kvalitné, či dokonca nežiadúce. Často to býva pri hodnotení emisií, vznikajúcich pri spaľovaní rôznych nedrevných fytopalív. Obsah chlóru v rastlinách a jeho zmeny v chemizmu v priebehu horenia sú iste dôležité poznatky, ale konkrétne vyjadrenie ich vplyvov na odolnosť vnútorných priestorov kotla je veľmi zložité. V súčasnej dobe je možné preto spoľahlivo hodnotiť obsah chlóru a ďalších prvkov, zatiaľ hlavne v rastlinnom materiále.
Predmetom tohoto príspevku je teda hodnotenie výsledkov analýz rastlinných peliet na obsah 2 najdôležitejších prvkov - chlóru a síry. Sú tu uvedené aj analýzy peliet z kŕmneho šťovíku, který sa u nás začína uplatňovať ako jedna z najlepších „energetických“ rastlín, ktorý je ale veľmi často podrobovaný nejrôznejšej aj keď neoprávnenej kritike. Konkrétne výsledky analýz sú uvedené v následujúcom prehľade :
Pelety z rôznych druhov rastlín
Sledované hodnoty , repková slama, šťovík kŕmny , makovina , obilná slama
__________________________________________________ _______________
chlór -- % hm -- 0,14 -- 0,17 -- 0,12 -- 0,81
síra -- % hm -- 0,20 -- 0,09 -- 0,33 -- 0,15

Ako je z výsledkov zrejmé, najvyšší obsah chlóru je v slame obilnej - tj. 0,81 % hm. Všetky ostatné druhy peliet majú obsah chlóru až 6x nižší, od 0,12 do 0,17 % hm.
Výsledky týchto analýz je možné porovnať s hodnotami typickými pre fytopalivá z rôznych druhov rastlín, podľa hore uvedenej predbežnej technickej normy – viď nasledovný prehľad :

% - Cl, chlór - rozsah, S, Síra – rozsah
__________________________________________________ _______________
Drevo, -- 0,01 -- 0,01 – 0,04 -- 0,04 -- 0,01 – 0,08
Topoľ -- 0,01 -- 0,01 – 0,05 -- 0,03 -- 0,02 – 0,10
Slama -- 0,4 -- 0,1 – 1,2 -- 0,1 -- 0,05 – 0,2
Slama-repka -- 0,5 -- 0,1 – 1,2 -- 0,3 -- 0,05 – 0,8
Chrastica rákos. -- 0,6 -- 0,2
Seno všeobecne -- 0,8 -- 0,2
Miscanthus -- 0,2 -- 0,2

kŕmny šťovík -- 0,17 -- 0,09

Oproti hodnote obsahu chlóru v drevných peletách, který je len 0,01 %hm (rozsah od 0,01 do 0,04 %) je obsah chlóru vo všetkých analyzovaných bylinných peletách vyšší, čo plne odpovedá aj typickým hodnotám obsahu chlóru uvedeným v ČSN P CEN/TS 14961. Z toho jednoznačne vyplýva, že nie je možné fytomasu z rastlín (nedrevnú) posudzovať podľa obsahu chlóru vo fytomase drevnej. Z výsledkov analýz peliet možno ale taktiež doložit, že slama je fytomasa, ktorá by mala zaťažovať priestory kotla nejviacej. Pritom je bežné, že práve slama je fytopalivo, které sa v rámci bylinnej fytomasy používa nejčastejšie pri vykurovaní obcí a miest. Svedčia o tom už niekoľko rokov úspešne fungujúce kotolne, kde sa používa ako palivo výhradne slama ! Takéto kotolne fungujú k plnej spokojnosti napr.v Rakúsku, Dánsku i v ČR a inde, pričom nie sú žiadne správy o tom, že v krátkej dobe ničí kotle, ako sa u nás občas tieto nepodložené domnienky v poslednej dobe šíria. Relativne vyšší obsah chlóru v slame a v niektorých ďalších druhoch bylinnej fytomasy oproti obsahu chlóru v drevných fytopalivách nie je teda zásadnou závadou týchto typov fytomasy.

Pri posudzovaní obsahu chlóru (podľa uvedených analýz) podľa druhov fytomasy je zrejmé, že fytomasa šťovíku kŕmneho patrí mezi tie druhy, ktoré obsahujú podstatne menej chlóru ako slama. Pritom je práve šťovík často pokladaný (úplne bezdôvodne) za druh, který je z hľadiska chlóru nevhodný a preferuje sa naopak predovšetkým slama. Ako bolo už uvedené, slama nie je zásadne nevhodné palivo, ale šťovík je rozhodne lepší. Svedčí o tom taktiež najnižší obsah síry. Výhodou šťovíkovej fytomasy je aj jej relatívne vysoká výhrevnosť. Podľa výsledkov jednej z posledných analýz šťovíkovej rezanky bola zistená výhrevnosť až 16,80 MG/kg, pri vlhkosti 10,7 %. Podobné hodnoty sú zisťované v šťovíkovej fytomase aj z výsledkov väčšiny ďalších analýz.
Z uvedených výsledkov a ich hodnotenia je teda zrejmé, že sú vedľa slamy ďalšie druhy rastlín, které sú z hľadiska „nebezpečného“ chlóru prijatelnejšie. Ide predovšetkým o šťovík kŕmny, ale aj ďalšie druhy. Z tohoto hľadiska je preto potrebné preferovať tieto rastliny pred slamou a už vôbec nie je prijatelné označovať šťovík za nevhodný ako fytopalivo. Proto nie je žiadúce, aby sa „fytoenergetika“ začala masovo rozvíjať iba a výhradne na báze pestovania obilnín, najmä tritikale, čo v poslednej dobe niektorí podnikatelia u nás výrazne presadzujú. Vedie ich k tomu okrem iného predovšetkým to, že poľnohospod. obiloviny dôverne poznajú a bez problémov ich vedia úspešne pestovať. Je pravda, že mnohé „energetické“ rastliny nie sú tradičné a poľnohospod. sa ich musia učit pestovať. Majú ale vedľa uvedených priaznivých hodnôt aj radu ďaľších výhod. Vytrvalé alebo viacročné energetické rastliny naviac pôsobia ako protierózne opatrenie, lebo zaistia celoročné vegetačné pokrytie, pôsobiace účinne proti odplavovaniu ornice. To jednoročné plodiny zaistiť nemôžu. Vedľa tejto nespornej výhody pestovaním aj ďaľších druhov rastlín (mimo obilovin) sa zaistí aj širšia druhová biodiversita, čo je z ekologického hľadiska vždy vítané, lebo prispieva k stabilite ekosystémov. Aj tak je potrebné všeobecne konštatovať, že sa bez pestovania obilovín nezaobídeme, nie je ale možné ich preferovať jednostranne, ale naopak cielene pestované energetické rastliny doplňovať ďalšími druhmi, čo má radu výhod, ako bolo uvedené.

Súhrn a záver
Biomasa je zdrojom obnoviteľných zdrojov energie a preto je potrebné využívať všetky jej dostupné možnosti. Pre docielenie požadovaného objemu biomasy je nevyhnutné získavať ju cieleným pestovaním „energetických“ rastlín. V záujme priaznivejšieho chemického zloženia niektorých druhov rastlín a rozšírenia druhovej biodiversifikácie je potrebné k tomu účelu pestovať rôzne druhy, rozhodne nie je vhodné tento program zaisťovať výhradne slamou. Je to nevhodné aj preto, že slama má spravidla vyšší obsah chlóru, čo je v poslednej dobe dokonca predmetom úvah, aj keď zcela neopodstatnených, o problematickom využívaní biomasy všeobecne. Pestovanie obilovín (najmä tritikale) je ale výhodné doplňovať v širšej miere ďalšími druhmi cielene pestovaných energetických rastlín.


Autor : Vlasta Petříková
Spracoval: Alstron, s.r.o., 07/2007

stiffel 19-09-2007 09:56

Re: Biomasa – alternativne palivo
 
rôzne články o biomase, a obnoviteľných zdrojoch energie nájdete aj na stránke agroporadenstva - odd - obnoviteľné zdroje energie:
http://www.agroporadenstvo.sk/oze/

windpower.sk 22-02-2009 12:19

Re: Biomasa – alternativne palivo
 
články o biomase a obnoviteľných zdrojoch energie nájdete aj na stránke www.windpower.sk

sidewinder 05-03-2009 16:20

Re: Biomasa – alternativne palivo
 
Ďalšie informácie k biomase a alternatívnym zdrojom paliva:
http://www.agroserver.sk/temy/biomasa-biopaliva.html


Všetky časové údaje sú vo "svetovom čase" +1 hodiny. Teraz je 02:26.

Fórum používa : vBulletin Version 3.5.4
Copyright ©2000 - 2024, Jelsoft Enterprises Ltd.
Copyright © 2006 Agroinštitút Nitra, š.p..