Ján Hájek
23-11-2003, 15:55
a vysoké školstvo papierovo personálne máme obsadené na vysokej úrovni čo sa týka udelených akademických titulov, ale napriek tomu úroveň našej ekonomiky v požnohospodárstve je žalostná. Prvovýrobcovia požnohospodári živoria a iba sa trápia vo výrobe. Mnohí to už vzdali, lebo zničili ich straty ku ktorým dospeli vo výrobe. Stav pracovníkov sa znižuje, ale aj tak máme ešte privysoké kvóty napr. vo výrobe mlieka, podža plánov EÚ. Mnohé vežkofarmy hovädzieho dobytka a ošípaných zanikli. Niektoré budovy vežkofariem ešte stoja nevyužívané, ale mnohé boli zrovnané so zemou, alebo sú v ruinách a zaplatili sme ich všetci. Subvencie, dotácie na ich výstavbu nikdy sa nevrátia tak, ako bolo prv dojednané a naplánované. Prirodzene, že na neexistujúcich farmách a odstavených z prevádzky nič sa nevyprodukuje. Badáme, že niet kedysi naplánovaných príjmov. Zostali iba nedobytné pohžadávky bánk. Nastala chudoba aj z týchto dôvodov. Na dôvažok tento rok zakúsili sme katastrofálne sucho a extrémne vysoké horúčavy, čo napomohlo neúrode v tomto roku. Štátna výpomoc za sucho doteraz nebola vyplatená.
Zaujímať sa o veci verejné doporučoval verejnosti aj prezident SR Schuster vo svojom novembrovom prejave. Nemyslím si, že by jeho výzva bola občanmi SR prijatá kladne, lebo žudia neprejavujú mať vôžu k verejnej diskúzii a nevežmi sú zdielni navonok. Ani zo strany MP SR nie vždy je vidieť vyčerpávajúce odpovede mnohých žiadostí a dotazov napísaných vo fóre a zaiste to nedobre pôsobí na takých prispievatežov, zle im to padne.
Kedysi platilo, že na ornej pôde sa hnojilo maštažným hnojom spravidla každý 4. rok, načo sa iba nostalgicky zaspomína, lebo je mnoho ha ornej pôdy v SR, ktorú hnoja organickým hnojivom už iba vrabce, vrany a ostatné vtáctvo. Zajace a ostatná malá požovná zver nie vežmi, lebo mnohé zostali sterilné z dôvodov rezíduí jedov vpravovaných po dlhé roky do pôdy k ochrane rastlín. Vežmi pôsobivé bolo čítať na Internete transparent francúzskej včelárky pri pochode z príležitosti protestu voči používaniu insekticídov pri pestovaní olejnín v RV: “Aujourd´hui nos abeilles et demain vos enfants!“ /Dnes naše včely a zajtra vaše deti/. V SR máme hádam svetovú raritu, lebo existuje Výnos MP SR, ktorý dovožuje výnimku pestovatežom , že v istých prípadoch možno striekať insekticídmi aj kvitnúci porast olejnín.
Tzv. rozpad trhu s požnohospodárskymi komoditami cynicky sa trpí ešte aj v tomto mesiaci /u jatočných ošípaných/ a koristenie požnohospodárov pokračuje. Vstupy do požn. výroby narastajú, ale úmerne nenarastá aj reálna cena požn. produktov.
Ako vybŕdnuť z tejto šlamastiky snaha je možná, ale to samo o sebe nestačí doopravdy ako dôvod neplatiť úroky a anuity bankám za dlhy prvovýrobcov potravín. Nemienim suplovať v tejto úvahe zdôvodnenia našich kompetentných vedeckých výskumných pracovníkov a vysokoškolských učitežov. Želal by som si však ako občan, aby bolo aj u nich vidieť snahu zlepšiť pomery v požnohospodárstve. Prv nebola sloboda slova, teraz ju už máme, ale registrujeme hospodársky úpadok a nespokojnosť verejnosti, čomu by bolo potrebné čeliť a to by si mali uvedomiť predovšetkým naši vzdelanci sektoru MP SR. Žiaž politici rozprávajú spravidla o inom napriek tomu, že politika a ekonomika úzko spolu súvisia. Narastanie chudoby v spoločnosti tak či tak bude sa vytýkať práve im a preto vznikajú tlaky na predčasné vožby a zastrájanie sa hlasovať o dôvere vláde.
Vymizli školské hospodárstva z čias VŠP, kde by študenti mohli nadobudnúť aj praktické vedomosti popri teórii. Domnievam sa, že likvidácia bola z dôvodu, lebo ani rozumy tých najučenejších nedokázali, aby tieto podniky boli ako tak rentabilné a preto sa praktická výučba študentov ukončila. Konkrétne mám na mysli náuku o včelárstve. Som toho názoru, že vzdelanie absolventov terajšej rozčlenenej agronomickej fakulty SPU nemali by v ostatnom zvyšku civilizovaného sveta uznávať, lebo SPU vychováva, vyučovala svojich absolventov tak, že sa ocitli bez elementárnych praktických znalosti v študijnom obore. Je tiež na škodu v tomto odvetví, že ani katedra MHZ a VÚŽV, Ústav včelárstva sú natožko oklieštené, že ani výkonnej praxi nevedia pomáhať. Ostatne včelárstvo ani nebolo MP SR pojaté ani do plánu rozvoja vidieka do r. 2006.
Niže uvádzam úryvok copy z formátu pdf „Plán rozvoja vidieka do r.2006“. Nasledovné údaje, mali by si pozrieť aj nespokojní odborári, že kto je na tom naozaj najhoršie v SR.
5.10.4.3 MZDY V POźNOHOSPODÁRSTVE
Tabužka 25: Vývoj priemerných nominálnych mesačných miezd v Sk
r. 1989 r. 2000 r. 2001
Požnohospodárstvo spolu 3 410 9076 9 842
Priemysel 3 189 12 718 14 013
Národné hospodárstvo spolu 3 194 11 864 12 931
Zdroj: Zelená správa, MP SR, 2001
V porovnaní s rokom 2000 došlo v roku 2001 v požnohospodárstve k zvýšeniu priemernej mesačnej
nominálnej mzdy o 8,4%. Podobný trend bol zaznamenaný aj v priemysle, kde zmena priemernej
nominálnej mesačnej mzdy predstavovala 10,2 %. Stúpajúci trend vývoja priemerných nominálnych
mesačných miezd v národnom hospodárstve sa prejavil zvýšením o 8,9%.
Mzdy v požnohospodárstve stále viac zaostávajú za priemerom mzdy v národnom hospodárstve .
Mzdová parita v roku 2001 dosahovala 76,1 % .
Vyslovujem uznanie pánovi Romanovi Grebáčovi, redaktorovi SRo. za moderovanie odvysielanej relácie Rožnícka beseda dnes, t.j. dňa 23.11. Jeho slová a účastníkov RB z požn. prvovýroby boli precítené, nebojácne, vežmi správne a pravdivé. Domnievam sa, že ak také slová nenájdu odozvu u bezcitných kompetentných, tak potom právom takých apatických neprajníkov rožníkov požnohospodári voliť nebudú, ak by predsa len prišlo k predčasným vožbám, ku ktorým sa schyžuje. Vyzerá to tak, že požnohospodári už inej možnosti nemajú, mali by mať tiež svoju dôstojnosť, ďalej nenariekať a nepoučovať vládu, ktorá má vládnuť predovšetkým podža vlastných úsudkov a nie byť pod neustálym spravodlivým tlakom zdola. Domáci živitelia obyvatežov SR mali by mať právo i možnosť žiť za lepších životných podmienok v našej krásnej vlasti.
Ján Hájek
.
Zaujímať sa o veci verejné doporučoval verejnosti aj prezident SR Schuster vo svojom novembrovom prejave. Nemyslím si, že by jeho výzva bola občanmi SR prijatá kladne, lebo žudia neprejavujú mať vôžu k verejnej diskúzii a nevežmi sú zdielni navonok. Ani zo strany MP SR nie vždy je vidieť vyčerpávajúce odpovede mnohých žiadostí a dotazov napísaných vo fóre a zaiste to nedobre pôsobí na takých prispievatežov, zle im to padne.
Kedysi platilo, že na ornej pôde sa hnojilo maštažným hnojom spravidla každý 4. rok, načo sa iba nostalgicky zaspomína, lebo je mnoho ha ornej pôdy v SR, ktorú hnoja organickým hnojivom už iba vrabce, vrany a ostatné vtáctvo. Zajace a ostatná malá požovná zver nie vežmi, lebo mnohé zostali sterilné z dôvodov rezíduí jedov vpravovaných po dlhé roky do pôdy k ochrane rastlín. Vežmi pôsobivé bolo čítať na Internete transparent francúzskej včelárky pri pochode z príležitosti protestu voči používaniu insekticídov pri pestovaní olejnín v RV: “Aujourd´hui nos abeilles et demain vos enfants!“ /Dnes naše včely a zajtra vaše deti/. V SR máme hádam svetovú raritu, lebo existuje Výnos MP SR, ktorý dovožuje výnimku pestovatežom , že v istých prípadoch možno striekať insekticídmi aj kvitnúci porast olejnín.
Tzv. rozpad trhu s požnohospodárskymi komoditami cynicky sa trpí ešte aj v tomto mesiaci /u jatočných ošípaných/ a koristenie požnohospodárov pokračuje. Vstupy do požn. výroby narastajú, ale úmerne nenarastá aj reálna cena požn. produktov.
Ako vybŕdnuť z tejto šlamastiky snaha je možná, ale to samo o sebe nestačí doopravdy ako dôvod neplatiť úroky a anuity bankám za dlhy prvovýrobcov potravín. Nemienim suplovať v tejto úvahe zdôvodnenia našich kompetentných vedeckých výskumných pracovníkov a vysokoškolských učitežov. Želal by som si však ako občan, aby bolo aj u nich vidieť snahu zlepšiť pomery v požnohospodárstve. Prv nebola sloboda slova, teraz ju už máme, ale registrujeme hospodársky úpadok a nespokojnosť verejnosti, čomu by bolo potrebné čeliť a to by si mali uvedomiť predovšetkým naši vzdelanci sektoru MP SR. Žiaž politici rozprávajú spravidla o inom napriek tomu, že politika a ekonomika úzko spolu súvisia. Narastanie chudoby v spoločnosti tak či tak bude sa vytýkať práve im a preto vznikajú tlaky na predčasné vožby a zastrájanie sa hlasovať o dôvere vláde.
Vymizli školské hospodárstva z čias VŠP, kde by študenti mohli nadobudnúť aj praktické vedomosti popri teórii. Domnievam sa, že likvidácia bola z dôvodu, lebo ani rozumy tých najučenejších nedokázali, aby tieto podniky boli ako tak rentabilné a preto sa praktická výučba študentov ukončila. Konkrétne mám na mysli náuku o včelárstve. Som toho názoru, že vzdelanie absolventov terajšej rozčlenenej agronomickej fakulty SPU nemali by v ostatnom zvyšku civilizovaného sveta uznávať, lebo SPU vychováva, vyučovala svojich absolventov tak, že sa ocitli bez elementárnych praktických znalosti v študijnom obore. Je tiež na škodu v tomto odvetví, že ani katedra MHZ a VÚŽV, Ústav včelárstva sú natožko oklieštené, že ani výkonnej praxi nevedia pomáhať. Ostatne včelárstvo ani nebolo MP SR pojaté ani do plánu rozvoja vidieka do r. 2006.
Niže uvádzam úryvok copy z formátu pdf „Plán rozvoja vidieka do r.2006“. Nasledovné údaje, mali by si pozrieť aj nespokojní odborári, že kto je na tom naozaj najhoršie v SR.
5.10.4.3 MZDY V POźNOHOSPODÁRSTVE
Tabužka 25: Vývoj priemerných nominálnych mesačných miezd v Sk
r. 1989 r. 2000 r. 2001
Požnohospodárstvo spolu 3 410 9076 9 842
Priemysel 3 189 12 718 14 013
Národné hospodárstvo spolu 3 194 11 864 12 931
Zdroj: Zelená správa, MP SR, 2001
V porovnaní s rokom 2000 došlo v roku 2001 v požnohospodárstve k zvýšeniu priemernej mesačnej
nominálnej mzdy o 8,4%. Podobný trend bol zaznamenaný aj v priemysle, kde zmena priemernej
nominálnej mesačnej mzdy predstavovala 10,2 %. Stúpajúci trend vývoja priemerných nominálnych
mesačných miezd v národnom hospodárstve sa prejavil zvýšením o 8,9%.
Mzdy v požnohospodárstve stále viac zaostávajú za priemerom mzdy v národnom hospodárstve .
Mzdová parita v roku 2001 dosahovala 76,1 % .
Vyslovujem uznanie pánovi Romanovi Grebáčovi, redaktorovi SRo. za moderovanie odvysielanej relácie Rožnícka beseda dnes, t.j. dňa 23.11. Jeho slová a účastníkov RB z požn. prvovýroby boli precítené, nebojácne, vežmi správne a pravdivé. Domnievam sa, že ak také slová nenájdu odozvu u bezcitných kompetentných, tak potom právom takých apatických neprajníkov rožníkov požnohospodári voliť nebudú, ak by predsa len prišlo k predčasným vožbám, ku ktorým sa schyžuje. Vyzerá to tak, že požnohospodári už inej možnosti nemajú, mali by mať tiež svoju dôstojnosť, ďalej nenariekať a nepoučovať vládu, ktorá má vládnuť predovšetkým podža vlastných úsudkov a nie byť pod neustálym spravodlivým tlakom zdola. Domáci živitelia obyvatežov SR mali by mať právo i možnosť žiť za lepších životných podmienok v našej krásnej vlasti.
Ján Hájek
.