Ján Hájek
21-09-2003, 07:37
Čokožvek poviete - napíšete môže byť použité proti vám
Má teda nejaký konštruktívny zmysel pre jednotlivca činného vo výrobe, aby sa usiloval prispieť svojim názorom k zlepšeniu vo výrobe a v obchode s vyprodukovanými produktmi? Konkrétne mám na mysli chov včelstiev. Táto výrobná činnosť už dávnejšie nie je doménou aj vežkoproducentov v obore pôdohospodárstva. Zo strany MPSR tomuto druhu výroby nevenuje sa taká pozornosť akú by si tento chov zasluhoval. Výsledok je, že tento potenciál zostáva v štádiu poklesu, útlmu a nie rozvoja.
Tento rok počas extrémne vysokých horúčav a sucha výsledky v zisku včelích produktov boli vysoké až rekordné na juhu SR a to znáška zo slnečnice. Zaujímavé na tom bolo, že kvitnúce porasty slnečnice produkovali nadmerné množstvo nektáru napriek tomu, že trpeli suchom a extrémne vysokými horúčavami. Včelstvá narástli do nebývalej sily a dokázali dobrým chovatežom, že ak majú dobré podmienky vedia aj nadmerne produkovať.
Včelia usilovnosť kladie sa za príklad aj žuďom. Predovšetkým mladí žudia nejavia valný záujem o túto činnosť napriek tomu, že na vidieku bol by to aj solídny príjem pre ich obživu. Pred r. 1989 štát výdatne podporoval včelárstvo, ale v súčasnej dobe okrem dotácie má eminentný záujem aj na opatreniach, ktoré sú pre chovatežov včelstiev nepopulárne a škodiace. Výsledok je, že v súčasnosti chová sa cca polovica včelstiev než ako pred r. 1989. Takáto tendencia poklesu výroby hlavne medu je aj v ostatných štátoch Európy a u nich stúpa záujem o import medu z krajín, kde jeho produkcia prevyšuje spotrebu u domáceho obyvatežstva.
Tento rok v našich podmienkach na juhu SR dobrí včelári dosiahli vynikajúce úspechy, ale ako k tomu došlo, to si nechajú pre seba, lebo tento štát im nepraje a odrádza ich predovšetkým daňová povinnosť, aby na seba „nešili búdu“. Ako sa teda majú podnietiť mladí adepti včelárenia, keď ich nikto nebude vnadiť a odporúčať im činnosť výkonného včelára? Serióznym rozborom pravdivého líčenia a porovnávania podmienok včelárenie pred r. 1989 a teraz mnohé by sa ozrejmilo a mohlo by sa aj napraviť, ale to neláka nikoho z povolaných a tí sú platení zo zdrojov MPSR.
Obchod s medom vo vežkom v SR deje sa primitívne. Slovenskí exportéri robia väčšinou iba vykupovačov pre vežkých importérov z ČR /Špaček/, ktorí náš med ďalej exportujú hlavne do Nemecka. Nemci dovážajú na 1 obyvateža zhruba 1 kg medu, čo činí 80.000 ton ročne a naša produkcia v SR na export predpokladám, že tento rok je možná maximálne cca do 5.000 ton.. Aj ostatné štáty EU nie sú sebestačné z domácej produkcie medu a zvyšujú tlak na import medu z ostatnej Európy. Uvedomujú si, že tento med je vysokokvalitný a nie je z iných svetadielov, odkiaž mohol by byť aj potencionálnym nositežom chorôb a rezíduí škodlivých látok pre žudské zdravie. Náš kvalitný slnečnicový med už je prakticky vyvezený do cudziny za nízke ceny, vykupoval sa aj za 70 Sk/kg. Tento med má reálnu cenu v supermarketoch západnej Európy 7 E.
So súhlasom ĄSVPS pre domácich spotrebitežov sme doviezli a zostáva trčať na regáloch supermarketov /Kaufland N. Zámky/ med s nápisom Umelý, Tekutý a Číry, čo je zahustená sacharóza, repný cukor. Tento podvod doteraz je trpený a nesankcionovaný, lebo veterinári mali by sankcionovať aj seba, resp. signatárov slovenského potravinárskeho kódexu, ktorý je v rozpore s medzinárodne platným Kódex alimentarius. Tohoto podvodu bez ostychu, provokatívne štátne orgány sa zúčastňujú a tento stav trpia z jednoduchého dôvodu, lebo jedná sa o zhodnotenie repného cukru ale iba finančne, nie však pre spotrebiteža aj nutrične. Na tento nedostatok som upozornil ešte dňa 7. 4. t.r., ale nadarmo.
Ján Hájek
Má teda nejaký konštruktívny zmysel pre jednotlivca činného vo výrobe, aby sa usiloval prispieť svojim názorom k zlepšeniu vo výrobe a v obchode s vyprodukovanými produktmi? Konkrétne mám na mysli chov včelstiev. Táto výrobná činnosť už dávnejšie nie je doménou aj vežkoproducentov v obore pôdohospodárstva. Zo strany MPSR tomuto druhu výroby nevenuje sa taká pozornosť akú by si tento chov zasluhoval. Výsledok je, že tento potenciál zostáva v štádiu poklesu, útlmu a nie rozvoja.
Tento rok počas extrémne vysokých horúčav a sucha výsledky v zisku včelích produktov boli vysoké až rekordné na juhu SR a to znáška zo slnečnice. Zaujímavé na tom bolo, že kvitnúce porasty slnečnice produkovali nadmerné množstvo nektáru napriek tomu, že trpeli suchom a extrémne vysokými horúčavami. Včelstvá narástli do nebývalej sily a dokázali dobrým chovatežom, že ak majú dobré podmienky vedia aj nadmerne produkovať.
Včelia usilovnosť kladie sa za príklad aj žuďom. Predovšetkým mladí žudia nejavia valný záujem o túto činnosť napriek tomu, že na vidieku bol by to aj solídny príjem pre ich obživu. Pred r. 1989 štát výdatne podporoval včelárstvo, ale v súčasnej dobe okrem dotácie má eminentný záujem aj na opatreniach, ktoré sú pre chovatežov včelstiev nepopulárne a škodiace. Výsledok je, že v súčasnosti chová sa cca polovica včelstiev než ako pred r. 1989. Takáto tendencia poklesu výroby hlavne medu je aj v ostatných štátoch Európy a u nich stúpa záujem o import medu z krajín, kde jeho produkcia prevyšuje spotrebu u domáceho obyvatežstva.
Tento rok v našich podmienkach na juhu SR dobrí včelári dosiahli vynikajúce úspechy, ale ako k tomu došlo, to si nechajú pre seba, lebo tento štát im nepraje a odrádza ich predovšetkým daňová povinnosť, aby na seba „nešili búdu“. Ako sa teda majú podnietiť mladí adepti včelárenia, keď ich nikto nebude vnadiť a odporúčať im činnosť výkonného včelára? Serióznym rozborom pravdivého líčenia a porovnávania podmienok včelárenie pred r. 1989 a teraz mnohé by sa ozrejmilo a mohlo by sa aj napraviť, ale to neláka nikoho z povolaných a tí sú platení zo zdrojov MPSR.
Obchod s medom vo vežkom v SR deje sa primitívne. Slovenskí exportéri robia väčšinou iba vykupovačov pre vežkých importérov z ČR /Špaček/, ktorí náš med ďalej exportujú hlavne do Nemecka. Nemci dovážajú na 1 obyvateža zhruba 1 kg medu, čo činí 80.000 ton ročne a naša produkcia v SR na export predpokladám, že tento rok je možná maximálne cca do 5.000 ton.. Aj ostatné štáty EU nie sú sebestačné z domácej produkcie medu a zvyšujú tlak na import medu z ostatnej Európy. Uvedomujú si, že tento med je vysokokvalitný a nie je z iných svetadielov, odkiaž mohol by byť aj potencionálnym nositežom chorôb a rezíduí škodlivých látok pre žudské zdravie. Náš kvalitný slnečnicový med už je prakticky vyvezený do cudziny za nízke ceny, vykupoval sa aj za 70 Sk/kg. Tento med má reálnu cenu v supermarketoch západnej Európy 7 E.
So súhlasom ĄSVPS pre domácich spotrebitežov sme doviezli a zostáva trčať na regáloch supermarketov /Kaufland N. Zámky/ med s nápisom Umelý, Tekutý a Číry, čo je zahustená sacharóza, repný cukor. Tento podvod doteraz je trpený a nesankcionovaný, lebo veterinári mali by sankcionovať aj seba, resp. signatárov slovenského potravinárskeho kódexu, ktorý je v rozpore s medzinárodne platným Kódex alimentarius. Tohoto podvodu bez ostychu, provokatívne štátne orgány sa zúčastňujú a tento stav trpia z jednoduchého dôvodu, lebo jedná sa o zhodnotenie repného cukru ale iba finančne, nie však pre spotrebiteža aj nutrične. Na tento nedostatok som upozornil ešte dňa 7. 4. t.r., ale nadarmo.
Ján Hájek