Ing. Nuoška, Ing. Storoška
15-08-2003, 13:32
Vážený pán minister,
chceme využiť aj túto formu k vyjadreniu našich názorov na systém výpočtu škôd za sucho. Pri poslednej návšteve sme si vypočuli Vašu filozofiu vyjadrenia škôd za sucho, ktorá sa odlišuje od tej v roku 2000. K tejto filozofii nemáme zásadnejšie výhrady. Príležitosť na podrobnejšiu osobnú diskusiu o samotnom spôsobe výpočtu nebola , lebo charakter tabuliek sa v tom čase menil. Hneď po obdržaní oficiálnych tabuliek sme Vás cez SPPK upozorňovali na niektoré skutočnosti, ktoré výrazne a neobjektívne ovplyvňovali vyčíslenú výšku škôd za sucho. Situáciu sme prejednali v Predstavenstve Zvolenskej požnohospodárskej a potravinárskej komory a naše niektoré pripomienky sme sa rozhodli zverejniť aj týmto spôsobom. Jedná sa o tieto skutočnosti:
1. Podža metodiky vyčíslenia škôd za sucho v tabužke 1 na riadku 21 a 22 sa do príjmov celkom započítavala aj celková podpora podža par. 3 výnosu 148/1/2003-100, ktorou je podpora v znevýhodnených oblastiach. Podža nášho názoru by podpora podža tohto paragrafu nemala byť zahrňovaná do príjmov pre vyčíslenie škôd za sucho , nakožko táto podpora je poskytovaná na podmienky hospodárenia a nie na plodiny. Môžeme však hovoriť aj o možnom podiele týchto dotácií pri ich započítavaní. Platnou metodikou sa teda vybrala jedna časť celkových podpôr a to podpora v znevýhodnených podmienkach a tá sa v celej výške započítala do príjmov všetkých plodín. Sme toho názoru, že výška dotácii v znevýhodnených oblastiach sa odvíja od celkom iných faktorov a parametrov a nie len od úrodnosti plodín, na ktoré sa vyčísžujú škody zo sucha. Doterajší systém výpočtu nie je, podža nášho názoru, zrovnatežný ani so systémom výpočtu príjmov v intenzívnych oblastiach, kde sú do riadku 21 a 22 zahrňované len podpory podža par. 7 výnosu 2. Takto sa v podnikoch , ktoré hospodária v znevýhodnených podmienkach započítavajú do príjmov na plodiny dve z položiek dotácií a to dotácie podža par. 3 výnosu č. l a dotácie podža par. 7 výnosu 2. V intenzívnych oblastiach je to len jedna položka dotácií podža par. 7. Týmto spôsobom sa do príjmov plodín v znevýhodnených oblastiach dostala prakticky podpora, ktorá sa nedotýka len plodín na pôde, ale aj živočíšnej výroby a ostatných časti výroby. Pritom odvetvie živočíšnej výroby je v znevýhodnených podmienkach rozhodujúcim odvetvím. Teda dotácie , ktoré sú určené v znevýhodnených podmienkach najmä na podporu rozhodujúceho odvetvia – živočíšnej výroby sa započítali pri suchu v celej výške len na plodiny rastlinnej výroby. Taktosi ,podža nášho názoru, všetky subjekty v znevýhodnených podmienkach umelo zvýšili príjmy plodín RV na riadku 23 a tým následne sa znížili vyčíslené škody zo sucha u týchto plodín. Máme potvrdené vlastnými výpočtami, že ide skutočne o neobjektívny výpočet škôd pre podniky hospodáriace v znevýhodnených podmienkach. V našom konkrétnom prípade sa škody za sucho týmto oficiálne stanoveným výpočtom znížili indexom 0,63. Považujeme preto takto postavenú metodiku výpočtu škôd zo sucha za neobjektívnu a vedome poškodzujúcu podniky hospodáriace v znevýhodnených oblastiach. Pýtame sa preto priamo. Kto má záujem takýmto spôsobom výpočtu skresžovať výsledky dopadov extrémneho sucha v znevýhodnených oblastiach ?
2. Druhým problémom sú lúky a pasienky, na ktoré boli tiež rozpočítavané dotácie. Pri intenzifikačných vkladoch však rozsah dotácií bol tak vysoký, že prekročil náklady a výsledkom je to, že údajne škoda nevznikla. V tomto
prípade ide o dvojaký vplyv. Prvý krát sa dostala na lúky a pasienky vyššia dotácia tým, že do položky „príjmy“ sa rozpočítavali dotácie z celkovej sumy na znevýhodnené podmienky, teda viac ako im prináleží a keďže lúk a pasienkov je ďaleko viac ako ornej pôdy predpokladaný výnos z týchto podpôr je znásobený aj počtom hektárov. Výsledky doterajšieho výpočtu v znevýhodnených podmienkach v oblasti lúk a pasienkov len ukazujú a potvrdzujú naše stanovisko, že výpočet nie je správny lebo škody tu skutočne boli, ale vo výpočtoch sa to prejavilo tak, že vo väčšine subjektov žiadne škody nevznikli. Podža nášho názoru je pravdou, že skutočné škody na TTP vznikli a všetci, ktorí videli a dokumentovali stav lúk a pasienkov to môžu žahko dokázať. Kto hospodári v znevýhodnených podmienkach sa cíti, a právom, ukrivdený, lebo aj keď v týchto podmienkach investoval druhú kosbu neurobil lebo porasty boli spálené a vôbec nerástli. Namiesto tejto škody si ale musel do príjmov ešte pripočítať takú hodnotu podpory, ktorá oprávnene nepatrí pre túto plodinu, ale pre celkový systém hospodárenia v tejto oblasti. Položme si otázku, či žiadne škody na pasienkoch a lúkach nevznikli? Či slnko a sucho pôsobili ináč na plodiny na ornej pôde ako na lúky v tom istom katastri? Alebo existujú sústredené návrhy ako znižovať dotácie do znevýhodnených oblasti? Tieto i iné otázky by sme nekládli ak by terajší spôsob výpočtu zisťovania škôd z extrémneho sucha v znevýhodnených podmienkach bol objektívnejší. Potom by sa boli do škôd dostali aj škody na lúkach a pasienkoch.
Vážený pán minister,
berieme na vedomie Vaše odhodlanie riešiť výpočet škôd zo sucha iným spôsobom ako to bolo v roku 2000. Z Vašich vystúpení v tomto smere sme pochopili, že máte snahu vyhnúť sa a neopakovať niektoré aj negatívne javy a skúsenosti z roku 2000. Máme za to, že filozofia pojmu škoda, o ktorú sa opierate, nenachádza oporu v spôsobe výpočtu pre znevýhodnené podmienky. Obávame sa, že ak bude použitý tento výpočet pre znevýhodnené podmienky rozsah celkových škôd zapríčinených suchom sa umelo zníži, na čo doplatia takmer všetky subjekty v znevýhodnených oblastiach. Rozsah podnikov hospodáriacich v znevýhodnených oblastiach je Vám známy. Snaha o spravodlivé, objektívne a transparentné riešenie sa vežmi rýchlo zmení na nespravodlivosť, neobjektívnosť a ďalšie prívlastky , ktoré nájdu aj svojho adresáta. Vyslovujeme preto svoj názor aj touto formou ešte v štádiu, keď sa všetko dá zmeniť a opraviť. Nami navrhované riešenia vidíme ako východisko pre zabezpečenie elementárnej objektivity a transparentnosti, ktoré svojim vyjadrovaním v tomto smere chcete presadzovať.
S pozdravom
Ing. Juraj Nuoška, v.r. Ing. Michal Storoška,PhD., v. r.
predseda ZPPK Zvolen riaditež úradu ZPPK Zvolen
chceme využiť aj túto formu k vyjadreniu našich názorov na systém výpočtu škôd za sucho. Pri poslednej návšteve sme si vypočuli Vašu filozofiu vyjadrenia škôd za sucho, ktorá sa odlišuje od tej v roku 2000. K tejto filozofii nemáme zásadnejšie výhrady. Príležitosť na podrobnejšiu osobnú diskusiu o samotnom spôsobe výpočtu nebola , lebo charakter tabuliek sa v tom čase menil. Hneď po obdržaní oficiálnych tabuliek sme Vás cez SPPK upozorňovali na niektoré skutočnosti, ktoré výrazne a neobjektívne ovplyvňovali vyčíslenú výšku škôd za sucho. Situáciu sme prejednali v Predstavenstve Zvolenskej požnohospodárskej a potravinárskej komory a naše niektoré pripomienky sme sa rozhodli zverejniť aj týmto spôsobom. Jedná sa o tieto skutočnosti:
1. Podža metodiky vyčíslenia škôd za sucho v tabužke 1 na riadku 21 a 22 sa do príjmov celkom započítavala aj celková podpora podža par. 3 výnosu 148/1/2003-100, ktorou je podpora v znevýhodnených oblastiach. Podža nášho názoru by podpora podža tohto paragrafu nemala byť zahrňovaná do príjmov pre vyčíslenie škôd za sucho , nakožko táto podpora je poskytovaná na podmienky hospodárenia a nie na plodiny. Môžeme však hovoriť aj o možnom podiele týchto dotácií pri ich započítavaní. Platnou metodikou sa teda vybrala jedna časť celkových podpôr a to podpora v znevýhodnených podmienkach a tá sa v celej výške započítala do príjmov všetkých plodín. Sme toho názoru, že výška dotácii v znevýhodnených oblastiach sa odvíja od celkom iných faktorov a parametrov a nie len od úrodnosti plodín, na ktoré sa vyčísžujú škody zo sucha. Doterajší systém výpočtu nie je, podža nášho názoru, zrovnatežný ani so systémom výpočtu príjmov v intenzívnych oblastiach, kde sú do riadku 21 a 22 zahrňované len podpory podža par. 7 výnosu 2. Takto sa v podnikoch , ktoré hospodária v znevýhodnených podmienkach započítavajú do príjmov na plodiny dve z položiek dotácií a to dotácie podža par. 3 výnosu č. l a dotácie podža par. 7 výnosu 2. V intenzívnych oblastiach je to len jedna položka dotácií podža par. 7. Týmto spôsobom sa do príjmov plodín v znevýhodnených oblastiach dostala prakticky podpora, ktorá sa nedotýka len plodín na pôde, ale aj živočíšnej výroby a ostatných časti výroby. Pritom odvetvie živočíšnej výroby je v znevýhodnených podmienkach rozhodujúcim odvetvím. Teda dotácie , ktoré sú určené v znevýhodnených podmienkach najmä na podporu rozhodujúceho odvetvia – živočíšnej výroby sa započítali pri suchu v celej výške len na plodiny rastlinnej výroby. Taktosi ,podža nášho názoru, všetky subjekty v znevýhodnených podmienkach umelo zvýšili príjmy plodín RV na riadku 23 a tým následne sa znížili vyčíslené škody zo sucha u týchto plodín. Máme potvrdené vlastnými výpočtami, že ide skutočne o neobjektívny výpočet škôd pre podniky hospodáriace v znevýhodnených podmienkach. V našom konkrétnom prípade sa škody za sucho týmto oficiálne stanoveným výpočtom znížili indexom 0,63. Považujeme preto takto postavenú metodiku výpočtu škôd zo sucha za neobjektívnu a vedome poškodzujúcu podniky hospodáriace v znevýhodnených oblastiach. Pýtame sa preto priamo. Kto má záujem takýmto spôsobom výpočtu skresžovať výsledky dopadov extrémneho sucha v znevýhodnených oblastiach ?
2. Druhým problémom sú lúky a pasienky, na ktoré boli tiež rozpočítavané dotácie. Pri intenzifikačných vkladoch však rozsah dotácií bol tak vysoký, že prekročil náklady a výsledkom je to, že údajne škoda nevznikla. V tomto
prípade ide o dvojaký vplyv. Prvý krát sa dostala na lúky a pasienky vyššia dotácia tým, že do položky „príjmy“ sa rozpočítavali dotácie z celkovej sumy na znevýhodnené podmienky, teda viac ako im prináleží a keďže lúk a pasienkov je ďaleko viac ako ornej pôdy predpokladaný výnos z týchto podpôr je znásobený aj počtom hektárov. Výsledky doterajšieho výpočtu v znevýhodnených podmienkach v oblasti lúk a pasienkov len ukazujú a potvrdzujú naše stanovisko, že výpočet nie je správny lebo škody tu skutočne boli, ale vo výpočtoch sa to prejavilo tak, že vo väčšine subjektov žiadne škody nevznikli. Podža nášho názoru je pravdou, že skutočné škody na TTP vznikli a všetci, ktorí videli a dokumentovali stav lúk a pasienkov to môžu žahko dokázať. Kto hospodári v znevýhodnených podmienkach sa cíti, a právom, ukrivdený, lebo aj keď v týchto podmienkach investoval druhú kosbu neurobil lebo porasty boli spálené a vôbec nerástli. Namiesto tejto škody si ale musel do príjmov ešte pripočítať takú hodnotu podpory, ktorá oprávnene nepatrí pre túto plodinu, ale pre celkový systém hospodárenia v tejto oblasti. Položme si otázku, či žiadne škody na pasienkoch a lúkach nevznikli? Či slnko a sucho pôsobili ináč na plodiny na ornej pôde ako na lúky v tom istom katastri? Alebo existujú sústredené návrhy ako znižovať dotácie do znevýhodnených oblasti? Tieto i iné otázky by sme nekládli ak by terajší spôsob výpočtu zisťovania škôd z extrémneho sucha v znevýhodnených podmienkach bol objektívnejší. Potom by sa boli do škôd dostali aj škody na lúkach a pasienkoch.
Vážený pán minister,
berieme na vedomie Vaše odhodlanie riešiť výpočet škôd zo sucha iným spôsobom ako to bolo v roku 2000. Z Vašich vystúpení v tomto smere sme pochopili, že máte snahu vyhnúť sa a neopakovať niektoré aj negatívne javy a skúsenosti z roku 2000. Máme za to, že filozofia pojmu škoda, o ktorú sa opierate, nenachádza oporu v spôsobe výpočtu pre znevýhodnené podmienky. Obávame sa, že ak bude použitý tento výpočet pre znevýhodnené podmienky rozsah celkových škôd zapríčinených suchom sa umelo zníži, na čo doplatia takmer všetky subjekty v znevýhodnených oblastiach. Rozsah podnikov hospodáriacich v znevýhodnených oblastiach je Vám známy. Snaha o spravodlivé, objektívne a transparentné riešenie sa vežmi rýchlo zmení na nespravodlivosť, neobjektívnosť a ďalšie prívlastky , ktoré nájdu aj svojho adresáta. Vyslovujeme preto svoj názor aj touto formou ešte v štádiu, keď sa všetko dá zmeniť a opraviť. Nami navrhované riešenia vidíme ako východisko pre zabezpečenie elementárnej objektivity a transparentnosti, ktoré svojim vyjadrovaním v tomto smere chcete presadzovať.
S pozdravom
Ing. Juraj Nuoška, v.r. Ing. Michal Storoška,PhD., v. r.
predseda ZPPK Zvolen riaditež úradu ZPPK Zvolen