MVDr. Rastislav Kolesár
30-07-2003, 16:12
Vážený pán minister
Obraciam sa na Vás s otázkou či doterajší spôsob legislatívnej úpravy likvidácie psov pohybujúcich sa v požovných revíroch sa Vám zdá adekvátny dnešnej dobe a spoločenským pomerom.
Mimovládne organizácie pri prebiehajúcej novele požovného zákona navrhovali aby §21 ods 1. písm b) Zákona 23/1962 Zb. týkajúci sa odstrelu psov požovníkmi, (ktorý zastrelia cca v 1500 prípadoch ročne na Slovensku nepytliačiace psy s majitežom na prechádzke) v lese bol pozmenený. Súčasné znenie paragrafu umožňuje zastreliť každého psa, ktorý "hžadá" zver. Za takéhoto psa je však považovaný každý pes, ktorý sa pohybuje po lese 50 m od majiteža s hlavou sklonenou pri zemi.
Dovožujem si poznamenať že skúmať terén čuchom je prirodzený behaviorálny prejav psa a 90% psov pohybujúcich sa v lese sa pohybuje s hlavou sklonenou pri zemi čo navodzuje dojem hžadania zveri.
Domnievam sa že ako taký by nemal byť dôvodom pre automatické zatrelenie psa požovníkom.
Problematické sú časté výskyty zastrelenia psov, s ktorými sa na mimovládne organizácie obracajú majitelia psov zastrelených členmi požovníckej stráže a členmi požovných združení , v prímestských oblastiach Bratislavy a iných miest na Slovensku, ktoré plnia najmä rekreačnú funkciu. Takmer v 100% prípadoch sa jedná o neodôvodnené zastrelenie psov, ktorí sú v blízkosti a pod vplyvom majiteža.
Často dochádza k zneužívaniu znenia § 21 ods. 1 písm. b) Zákona 23/1962 Zb. o požovníctve požovníkmi a zastreleniu psov z osobných dôvodov. Požovníkov však nemožno postihnúť v 90 % prípadov, pretože poškodení majitelia psov zväčša nemajú svedkov, ktorí by potvrdili, že pes bol pod ich vplyvom, zver nehžadal, neprenasledoval a ani sa k nej neplazil. Tak nie je možné vyvrátiť falošné tvrdenia požovníkov, ktorí tvrdia opak. Vyšetrovanie takýchto prípadov na OO PZ končí pri svedectve majiteža psa, proti svedectvu jednej prípadne viacerých osôb (požovníci) v neprospech poškodeného majiteža psa.
Odstrel psov požovníkmi za takýchto podmienok považujem za irelevantný aj z dôvodu zmeny spoločenskej situácie a zmeny legislatívy. V súčasnosti existuje na Slovensku 35 odchytových a karanténnych staníc, ktoré v čase tvorby zákona v 60-tych rokoch neexistovali a ktoré si plnia funkciu odchytu zvierat aj v prímestských rekreačných oblastiach a lesoch. odchytové služby a karanténne stanice po nahlásení vykonávajú odchyt zatúlaných psov takmer vo všetkých rekreačných oblastiach prímestských lesov hlavného mesta Bratislavy a aj iných miest.
Mimovládnymi organizáciami navrhované zmeny predmetného paragrafu však zo strany MP SR neboli akceptované napriek rozporovému konaniu.
Preto sa Vás pýtam pán minister na Vaše stanovisko. Som prevedčený, že vy ako aktívny a problematiky znalý požovník budete vedieť posúdiť túto problematiku.
S pozdravom
Kolesár
Obraciam sa na Vás s otázkou či doterajší spôsob legislatívnej úpravy likvidácie psov pohybujúcich sa v požovných revíroch sa Vám zdá adekvátny dnešnej dobe a spoločenským pomerom.
Mimovládne organizácie pri prebiehajúcej novele požovného zákona navrhovali aby §21 ods 1. písm b) Zákona 23/1962 Zb. týkajúci sa odstrelu psov požovníkmi, (ktorý zastrelia cca v 1500 prípadoch ročne na Slovensku nepytliačiace psy s majitežom na prechádzke) v lese bol pozmenený. Súčasné znenie paragrafu umožňuje zastreliť každého psa, ktorý "hžadá" zver. Za takéhoto psa je však považovaný každý pes, ktorý sa pohybuje po lese 50 m od majiteža s hlavou sklonenou pri zemi.
Dovožujem si poznamenať že skúmať terén čuchom je prirodzený behaviorálny prejav psa a 90% psov pohybujúcich sa v lese sa pohybuje s hlavou sklonenou pri zemi čo navodzuje dojem hžadania zveri.
Domnievam sa že ako taký by nemal byť dôvodom pre automatické zatrelenie psa požovníkom.
Problematické sú časté výskyty zastrelenia psov, s ktorými sa na mimovládne organizácie obracajú majitelia psov zastrelených členmi požovníckej stráže a členmi požovných združení , v prímestských oblastiach Bratislavy a iných miest na Slovensku, ktoré plnia najmä rekreačnú funkciu. Takmer v 100% prípadoch sa jedná o neodôvodnené zastrelenie psov, ktorí sú v blízkosti a pod vplyvom majiteža.
Často dochádza k zneužívaniu znenia § 21 ods. 1 písm. b) Zákona 23/1962 Zb. o požovníctve požovníkmi a zastreleniu psov z osobných dôvodov. Požovníkov však nemožno postihnúť v 90 % prípadov, pretože poškodení majitelia psov zväčša nemajú svedkov, ktorí by potvrdili, že pes bol pod ich vplyvom, zver nehžadal, neprenasledoval a ani sa k nej neplazil. Tak nie je možné vyvrátiť falošné tvrdenia požovníkov, ktorí tvrdia opak. Vyšetrovanie takýchto prípadov na OO PZ končí pri svedectve majiteža psa, proti svedectvu jednej prípadne viacerých osôb (požovníci) v neprospech poškodeného majiteža psa.
Odstrel psov požovníkmi za takýchto podmienok považujem za irelevantný aj z dôvodu zmeny spoločenskej situácie a zmeny legislatívy. V súčasnosti existuje na Slovensku 35 odchytových a karanténnych staníc, ktoré v čase tvorby zákona v 60-tych rokoch neexistovali a ktoré si plnia funkciu odchytu zvierat aj v prímestských rekreačných oblastiach a lesoch. odchytové služby a karanténne stanice po nahlásení vykonávajú odchyt zatúlaných psov takmer vo všetkých rekreačných oblastiach prímestských lesov hlavného mesta Bratislavy a aj iných miest.
Mimovládnymi organizáciami navrhované zmeny predmetného paragrafu však zo strany MP SR neboli akceptované napriek rozporovému konaniu.
Preto sa Vás pýtam pán minister na Vaše stanovisko. Som prevedčený, že vy ako aktívny a problematiky znalý požovník budete vedieť posúdiť túto problematiku.
S pozdravom
Kolesár