PDA

View Full Version : Novela požovného zákona a odstrel psov


MVDr. Rastislav Kolesár
30-07-2003, 16:12
Vážený pán minister
Obraciam sa na Vás s otázkou či doterajší spôsob legislatívnej úpravy likvidácie psov pohybujúcich sa v požovných revíroch sa Vám zdá adekvátny dnešnej dobe a spoločenským pomerom.

Mimovládne organizácie pri prebiehajúcej novele požovného zákona navrhovali aby §21 ods 1. písm b) Zákona 23/1962 Zb. týkajúci sa odstrelu psov požovníkmi, (ktorý zastrelia cca v 1500 prípadoch ročne na Slovensku nepytliačiace psy s majitežom na prechádzke) v lese bol pozmenený. Súčasné znenie paragrafu umožňuje zastreliť každého psa, ktorý "hžadá" zver. Za takéhoto psa je však považovaný každý pes, ktorý sa pohybuje po lese 50 m od majiteža s hlavou sklonenou pri zemi.

Dovožujem si poznamenať že skúmať terén čuchom je prirodzený behaviorálny prejav psa a 90% psov pohybujúcich sa v lese sa pohybuje s hlavou sklonenou pri zemi čo navodzuje dojem hžadania zveri.
Domnievam sa že ako taký by nemal byť dôvodom pre automatické zatrelenie psa požovníkom.
Problematické sú časté výskyty zastrelenia psov, s ktorými sa na mimovládne organizácie obracajú majitelia psov zastrelených členmi požovníckej stráže a členmi požovných združení , v prímestských oblastiach Bratislavy a iných miest na Slovensku, ktoré plnia najmä rekreačnú funkciu. Takmer v 100% prípadoch sa jedná o neodôvodnené zastrelenie psov, ktorí sú v blízkosti a pod vplyvom majiteža.
Často dochádza k zneužívaniu znenia § 21 ods. 1 písm. b) Zákona 23/1962 Zb. o požovníctve požovníkmi a zastreleniu psov z osobných dôvodov. Požovníkov však nemožno postihnúť v 90 % prípadov, pretože poškodení majitelia psov zväčša nemajú svedkov, ktorí by potvrdili, že pes bol pod ich vplyvom, zver nehžadal, neprenasledoval a ani sa k nej neplazil. Tak nie je možné vyvrátiť falošné tvrdenia požovníkov, ktorí tvrdia opak. Vyšetrovanie takýchto prípadov na OO PZ končí pri svedectve majiteža psa, proti svedectvu jednej prípadne viacerých osôb (požovníci) v neprospech poškodeného majiteža psa.

Odstrel psov požovníkmi za takýchto podmienok považujem za irelevantný aj z dôvodu zmeny spoločenskej situácie a zmeny legislatívy. V súčasnosti existuje na Slovensku 35 odchytových a karanténnych staníc, ktoré v čase tvorby zákona v 60-tych rokoch neexistovali a ktoré si plnia funkciu odchytu zvierat aj v prímestských rekreačných oblastiach a lesoch. odchytové služby a karanténne stanice po nahlásení vykonávajú odchyt zatúlaných psov takmer vo všetkých rekreačných oblastiach prímestských lesov hlavného mesta Bratislavy a aj iných miest.

Mimovládnymi organizáciami navrhované zmeny predmetného paragrafu však zo strany MP SR neboli akceptované napriek rozporovému konaniu.
Preto sa Vás pýtam pán minister na Vaše stanovisko. Som prevedčený, že vy ako aktívny a problematiky znalý požovník budete vedieť posúdiť túto problematiku.

S pozdravom

Kolesár

Zsolt Simon
07-08-2003, 11:22
Vážený Kolesár,


problematika usmrcovania zvierat, škodlivých požovníctvu, medzi ktoré patria aj psy je nesporne citlivá a to nielen z pohžadu majiteža psa ale i z pohžadu požovníkov a milovníkov prírody. Preto ju aj doterajší zákon rieši z oboch strán, tak aby chránil i majiteža psa, ale zároveň i záujmy ochrany prírody a požovníctva.
V prvom rade treba mať na zreteli, že zákon v § 21 ods.3 zakazuje vlastníkom psov a mačiek nechať ich vožne pobehovať v požovnom revíri. Toto obmedzenie vyplýva zo skutočnosti, že práve vožný pohyb týchto zvierat v požovnom revíri spôsobuje nebezpečie durenia zveri, likvidácie jej mláďat, vyrušovanie zveri a pod.
Ak však k takémuto vožnému pohybu z akejkožvek príčiny dôjde, požovník nemôže takto vožne pobehujúceho psa mimo vplyvu svojho vedúceho usmrtiť, pokiaž sa nevzdiali od trvale obývaného domu viac ako 200 m a pokiaž zver nehžadá, neprenasleduje alebo sa k nej neplazí. V praxi to znamená, že ak v okruhu do 200 m od trvale obývaných domov napriek zákazu majitelia psov nechajú psov pri prechádzke vožne pobehovať, psom ešte nehrozí podža zákona usmrtenie. Zákon však nedokáže eliminovať nezodpovedné konanie, v tomto prípade niektorého požovníka, tak ako nedokáže eliminovať ostatnú trestnú činnosť na území štátu. Tu musí prísť k slovu osveta a zároveň nekompromisné potrestanie porušovatežov zákona.
Vo svojej otázke uvádzate, že cca v 1500 prípadov ročne dôjde k zastreleniu nepytliačiaceho psa s majitežom na prechádzke. Dal som preveriť právoplatné disciplinárne rozhodnutia Okresných úradov - odborov PP a LH za rok 2002 a ani v jednom prípade nebolo zistené vedenie disciplinárneho konania pre porušenie predpisov, týkajúcich sa neoprávneného zastrelenia psa v požovnom revíri.
Mimovládne organizácie navrhli zmenu ust. § 21 ods. 1 písm. b zákona č.23/1962 Zb. o požovníctve v tom zmysle, že navrhli presunúť dôkazné bremeno z vlastníka psa na požovníka. Podža ich návrhu pri vymáhaní náhrady za usmrteného psa by mal požovník dokazovať, že psa usmrtil v súlade so zákonom, v opačnom prípade by mal uhradiť náhradu za usmrteného psa. Dokazovať, že pes bol mimo vplyvu svojho vedúceho a zver hžadal, plazil sa k nej alebo ju prenasledoval predtým, ako bol usmrtený, ak nie sú na to svedkovia, by bolo opäť tvrdenie proti tvrdeniu, tentokrát však s priamym dopadom na toho, kto chráni požovný revír. Takáto zmena by namiesto možnosti účinnej ochrany požovnej zveri mala za následok opačný efekt, neistotu v radoch požovníckej stráže a požovníkov pri ochrane požovných revírov, čo nie je ciežom novely zákona.

S pozdravom
Zsolt Simon
minister pôdohospodárstva