Jan Husty
28-05-2003, 09:29
Váž.pán minister!
Na úvod trochu približenia, či zbliženia?. Nespokojnosť so stavom veci posúva žudské generácie vpred. Ak prerastie v akciu v pravej chvíli sa naplní, ak na to nie sú podmienky, reakcia ju zmetie do zabudnutia.
S potešením sledujem optimistický vývoj veci reformy v štatných lesov, kde ako dúfam dôjde k naplneniu kréda "lacná výroba".
Podstata každej reformy je ale v podmienkách , za akých sa bude vykonávať, myslím prostredie - legislatíva. Za posledné desaťročie štátne lesy prešli rôznymi reformami, ale prostredie sa nikdy nezmenilo. Legislatívne zámery o novom lesnom zákone sa posúvali z roka na rok dozadu. Tu je achilová päta problému. Komisie sa vymenujú s každým novým ministrom, volebné obdobie prejde a zase nič. Mať troch generálnych riaditežov počas minulého volebného obdobia, ktorý by mal byť garantom týchto zmien je trocha frustrujúce. Dúfam , že tentoraz to s vymenovaním GR lesníckej sekcie vyjde, a že sa mu podarí doviesť do chválenia nový - moderný lesný zákon.
Tretia , osobitá, slovenská cesta nie je možná!
Chcem sa opýtať, či podstatná časť terajšej komisie k novému zákonu je skutočne tou pravou, či žudia , ktorí sú pri tom tzv. koryte s deformáciou vyplývajúcou zo svojích postavení a rokov, sú garantami zmien , ktoré prinesú skutočnú reformu a nie len gramatickú úpravu paragrafov a prácu do dôchodku na vykonávacích vyhláškach.
Akým spôsobom sa v zákone naplní právo nakladať s majetkom podža záujmu vlastníka, bude mať zákon dve oddelenia, platné pre štátny a neštátny sektor, alebo sa to len znova všetko schová pod rúško verejného záujmu a pre socialistické blaho spoločnosti. To , že les plní aj iné ako ekonomické funkcie je každému jasné. Vlastník sa stále musí dívať na svoj majetok tak, aby ho zvežadoval a posunul dopredu ďalším generáciam v lepšom stave, ale ho hlavne zhodnocoval. Ako to má urobiť sám vlastník, keď tú dobrú predstavu o tom ako má vyzerať jeho les mu urobí štát? Ako má vlastne prejaviť skutočný záujem o svoje vlastníctvo, keď mu niekto diktuje, čo má robiť.
Nový zákon by mal vytvoriť také jednoduché prostredie, kde by sa zhruba vedel zorientovať každý vzdelaný subjekt, jednoduché pravidla, kde každému bude jasne o akú hru ide. Čím zložitejší zákon, viacej paragrafov, tým viacej nadstavby v podobe štátnej réžie, ako štátna správa , poverené organizácie a podobne.
Konzervatívne sily v lesníctve majú jeden významný argument v tom , ako budú lesy vydrancované vlasníkmi podporované silnou verejnou mienkou cielené umocňovanou enviromentalistickou aktivitou na všetkých úrovniach, či štátnych i dobrovožných. A tu nastáva tá chvíža, či nespokojnosť uvedomelých vlastníkov sa zaktivizuje natožko, aby vzniklo niečo nové (moderný lesný zákon), alebo reakcia zmetie do zabudnutia túto skutočnosť.
Po tejto úvahe navrhujem, aby lesný zákon v prvom rade rešpektoval záujmy vlastníka, štátne vlastníctvo nech sa zvežaduje na blaho spoločnosti a neštátne na blaho vlastníka. Ak chce štát a verejnosť zvežaďovať iný majetok,musí vytvoril také dobrovožné nástroje, ktoré by vlastníkov nenutili príkazom vykonávať, ale vykvatnifikovaným dotačným rozdielom medzi bežným hospodárením(nie v ponímaní terajšej legislatívy, ale zmeneným) a spoločenský zaujímavou "činnosťou" na lesnej pôde dať na výber neštátnemu vlastníkovi.
Roky sa neviem dočkať skutočnej reformy v lesníctve, mne ostáva i teraz len dúfať, že sa stanete nositežom a realizátorom novým myšlienok , nových podmienok na uspokojení záujmov všetkých skupín, ktorým sú lesy vzácne a skutočným naplnením svojích predstáv lesníckeho života.
S pozdravom veža úspechov a odvahy Ján Hustý.
Na úvod trochu približenia, či zbliženia?. Nespokojnosť so stavom veci posúva žudské generácie vpred. Ak prerastie v akciu v pravej chvíli sa naplní, ak na to nie sú podmienky, reakcia ju zmetie do zabudnutia.
S potešením sledujem optimistický vývoj veci reformy v štatných lesov, kde ako dúfam dôjde k naplneniu kréda "lacná výroba".
Podstata každej reformy je ale v podmienkách , za akých sa bude vykonávať, myslím prostredie - legislatíva. Za posledné desaťročie štátne lesy prešli rôznymi reformami, ale prostredie sa nikdy nezmenilo. Legislatívne zámery o novom lesnom zákone sa posúvali z roka na rok dozadu. Tu je achilová päta problému. Komisie sa vymenujú s každým novým ministrom, volebné obdobie prejde a zase nič. Mať troch generálnych riaditežov počas minulého volebného obdobia, ktorý by mal byť garantom týchto zmien je trocha frustrujúce. Dúfam , že tentoraz to s vymenovaním GR lesníckej sekcie vyjde, a že sa mu podarí doviesť do chválenia nový - moderný lesný zákon.
Tretia , osobitá, slovenská cesta nie je možná!
Chcem sa opýtať, či podstatná časť terajšej komisie k novému zákonu je skutočne tou pravou, či žudia , ktorí sú pri tom tzv. koryte s deformáciou vyplývajúcou zo svojích postavení a rokov, sú garantami zmien , ktoré prinesú skutočnú reformu a nie len gramatickú úpravu paragrafov a prácu do dôchodku na vykonávacích vyhláškach.
Akým spôsobom sa v zákone naplní právo nakladať s majetkom podža záujmu vlastníka, bude mať zákon dve oddelenia, platné pre štátny a neštátny sektor, alebo sa to len znova všetko schová pod rúško verejného záujmu a pre socialistické blaho spoločnosti. To , že les plní aj iné ako ekonomické funkcie je každému jasné. Vlastník sa stále musí dívať na svoj majetok tak, aby ho zvežadoval a posunul dopredu ďalším generáciam v lepšom stave, ale ho hlavne zhodnocoval. Ako to má urobiť sám vlastník, keď tú dobrú predstavu o tom ako má vyzerať jeho les mu urobí štát? Ako má vlastne prejaviť skutočný záujem o svoje vlastníctvo, keď mu niekto diktuje, čo má robiť.
Nový zákon by mal vytvoriť také jednoduché prostredie, kde by sa zhruba vedel zorientovať každý vzdelaný subjekt, jednoduché pravidla, kde každému bude jasne o akú hru ide. Čím zložitejší zákon, viacej paragrafov, tým viacej nadstavby v podobe štátnej réžie, ako štátna správa , poverené organizácie a podobne.
Konzervatívne sily v lesníctve majú jeden významný argument v tom , ako budú lesy vydrancované vlasníkmi podporované silnou verejnou mienkou cielené umocňovanou enviromentalistickou aktivitou na všetkých úrovniach, či štátnych i dobrovožných. A tu nastáva tá chvíža, či nespokojnosť uvedomelých vlastníkov sa zaktivizuje natožko, aby vzniklo niečo nové (moderný lesný zákon), alebo reakcia zmetie do zabudnutia túto skutočnosť.
Po tejto úvahe navrhujem, aby lesný zákon v prvom rade rešpektoval záujmy vlastníka, štátne vlastníctvo nech sa zvežaduje na blaho spoločnosti a neštátne na blaho vlastníka. Ak chce štát a verejnosť zvežaďovať iný majetok,musí vytvoril také dobrovožné nástroje, ktoré by vlastníkov nenutili príkazom vykonávať, ale vykvatnifikovaným dotačným rozdielom medzi bežným hospodárením(nie v ponímaní terajšej legislatívy, ale zmeneným) a spoločenský zaujímavou "činnosťou" na lesnej pôde dať na výber neštátnemu vlastníkovi.
Roky sa neviem dočkať skutočnej reformy v lesníctve, mne ostáva i teraz len dúfať, že sa stanete nositežom a realizátorom novým myšlienok , nových podmienok na uspokojení záujmov všetkých skupín, ktorým sú lesy vzácne a skutočným naplnením svojích predstáv lesníckeho života.
S pozdravom veža úspechov a odvahy Ján Hustý.