Ján Hájek
06-04-2003, 23:25
Nevďační Slovenskí požnohospodári a EÚ
Z môjho pohžadu vidím situáciu nasledovne, lebo zámery EÚ a slovenskú odbornosť možno chápať aj takto:
Po r. 1989 požnohospodárska výroba v SR postupne začala upadať. Mnohé bývalé JRD a ŠM upadli do konkurzu a terajšie transformované už PD a Agrárne spoločnosti v lepšom prípade živoria, alebo niektoré aj zanikli.
Nie je tomu tak dávno, keď bolo veža kriku za to, že požnohospodárom sa podarilo vyviezť, exportovať „strategické“ zásoby pšenice. Vypisovalo sa a hlásalo, že ohrozili sebestačnosť výživy národa. Pre nedostatok peňazí za tržby svojich produktov doma, či sa mali ich výrobcovia trebárs ísť pásť, o tom sa nehovorilo. Teraz pre zmenu aj keď úroda obilia sústavne v SR klesá, zásoby slovenskej pšenice sú nepredajné za slušnú cenu, lebo mlynári nakupujú tú lacnejšiu z dovozu. Ich vlády asi usúdili, že je výhodnejšie lacno predať ju do SR, ako vysypať do mora, či dať zadarmo napr. hladujúcim občanom Etiópie.
V Novozámockom okres v súčasnosti chová sa sotva ¼ stavu kráv ako pred r. 1989. Prirodzene tým pádom klesajú aj stavy ostatného HD. Na dôvažok pribudla aj choroba BSE a po hovädzom mäsu sa znížil dopyt a poriadne zdraželo, lebo spotrebitež znáša značnú časť nákladov na predpísané laboratórne testy BSE. Nie je bez zaujímavosti zamyslieť sa nad tým, že kým v CR sú hlásené 2 prípady výskytu BSE, v SR 9.
Postupne sa likvidovali v SR vežkovýkrmne, odchovne a matečníky ošípaných, moderné štvorradové i ostatné kravíny a odchovne mladého dobytka. Sebestačnosť v potravinách z vlastných zdrojov v týchto prípadoch zo živočíšnej výroby, predovšetkým politikom SR neprichádzala na um. Post revolučné vlády SR chytili sa na návnadu dovozu lacných potravinových článkov. Lakomosť slušne zaplatiť aj našich pracovníkov v požnohospodárstve a vežké náklady na štátnu správu a ostatné štátne inštitúcie zapríčinili, že sústavne sa šetrilo na výdavkoch pre požnohospodárstvo.
Nie je badatežná snaha vypracovať dostatočný počet atraktívnych projektov podža inštrukcií správcu fondu Sapard. Agropodnikatežov neláka ani to, že na výstavbu a technológiu požnohospodárskych maštalí z polovice prispeje fond Sapard. Načo by sa aj unúvali v prípadoch, keď niektoré stavby pre HD sú ešte zachovalé, prázdne a požnohospodári dúfajú, že časom sa situácia zmení, ale ich nádej je bez vyhliadok. Mlieka vyrábame nadbytok podža schválených prístupových plánov EÚ. Už mi to lezie krkom, keď sústavne čítam a počúvam, akí sú tí požnohospodári SR nerozhodní a nemajú záujem o také výhody štedrej EÚ. Pochvažovaní sú aj slovenskí vyjednávači s EÚ, aké dobré výsledky dosiahli. Ja mám však taký názor, že vyjednávať mali skutoční požnohospodári, ktorí veci rozumejú a nie takí, pre ktorých je požnohospodárstvo ako španielska dedina, lebo takí, napr. z MZa. nikdy v ňom nepracovali a prejavili sa podža dohody v prístupovom procese ako povožní nevzdelaní laici z oboru požnohospodárstva. Ak požnohospodári SR dostanú v budúcnosti keď už budeme v EÚ zo začiatku iba 40 % priamych platieb a ostatní pôvodní členovia 55, alebo aj viac, tak to bude vyzerať asi tak, ako hovoria bratia Česi: No jo semenec, ale zobat ho z lahve.
Podža tabužky MP SR ako je Informácia o vývoji zahraničného obchodu s požnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami za obdobie január a február 2003, celkom za SR vyviezli sme p. komodity za 3239 mil. Sk a doviezli sme za 6075 mil. Sk. Napriek tomu, že už sa urobili čiastočné opatrenia v obmedzovaní dovozu a zvyšovaní vývozu, situácia je nepriaznivá. Podivil som sa napr. v supermarkete Kaufland, N. Zámky a aj v iných obchodoch, že sa tam objavili rakúske konzumné zemiaky za 11 Sk/kg. Zaiste vo Viedni sú drahšie, ale prečo by ich prebytok mali skŕmiť rakúskym ošípaným, keď čas súri a výhodnejšie je ich predať nezdatným odborníkom v SR. Jednoduchý prepočet zootechnika je, že také zemiaky a v tomto čase v prepočte na obsah škrobových jednotiek voči pšenici obsahujú ich iba jednu pätinu a strávitežných bielkovín iba stopy. Keď počítame, že 0,20 kg pšenice u nás stojí 0,84 Sk a poskytuje pri výkrme ošípaných úhradu 14,5 škrobových jednotiek, tak ako 1 kg rakúskych zemiakov a navyše Rakúšania museli by zemiaky ešte aj uvariť – upariť, aby ich mohli skŕmiť pre ošípané, tak aj bez toho z takéhoto exportu tejto komodity majú 1309 percentný zisk. V prípade, že u nás vyrobené naše konzumné zemiaky nepredali by sme za 11 Sk /kg a museli by sme ich skŕmiť, tak by sme utrpeli my 1309 percentnú stratu. Plánovať množstvo konzumných zemiakov na zimné uskladnenie až do novej úrody je vežmi dôležité. Na mestskom trhovisku i v obchodoch stále bol dostatok našich slovenských zemiakov, preto som sa divil takémuto druhu importu.
Ján Hájek
P. s.
Táto verzia príspevku je platná!
Z môjho pohžadu vidím situáciu nasledovne, lebo zámery EÚ a slovenskú odbornosť možno chápať aj takto:
Po r. 1989 požnohospodárska výroba v SR postupne začala upadať. Mnohé bývalé JRD a ŠM upadli do konkurzu a terajšie transformované už PD a Agrárne spoločnosti v lepšom prípade živoria, alebo niektoré aj zanikli.
Nie je tomu tak dávno, keď bolo veža kriku za to, že požnohospodárom sa podarilo vyviezť, exportovať „strategické“ zásoby pšenice. Vypisovalo sa a hlásalo, že ohrozili sebestačnosť výživy národa. Pre nedostatok peňazí za tržby svojich produktov doma, či sa mali ich výrobcovia trebárs ísť pásť, o tom sa nehovorilo. Teraz pre zmenu aj keď úroda obilia sústavne v SR klesá, zásoby slovenskej pšenice sú nepredajné za slušnú cenu, lebo mlynári nakupujú tú lacnejšiu z dovozu. Ich vlády asi usúdili, že je výhodnejšie lacno predať ju do SR, ako vysypať do mora, či dať zadarmo napr. hladujúcim občanom Etiópie.
V Novozámockom okres v súčasnosti chová sa sotva ¼ stavu kráv ako pred r. 1989. Prirodzene tým pádom klesajú aj stavy ostatného HD. Na dôvažok pribudla aj choroba BSE a po hovädzom mäsu sa znížil dopyt a poriadne zdraželo, lebo spotrebitež znáša značnú časť nákladov na predpísané laboratórne testy BSE. Nie je bez zaujímavosti zamyslieť sa nad tým, že kým v CR sú hlásené 2 prípady výskytu BSE, v SR 9.
Postupne sa likvidovali v SR vežkovýkrmne, odchovne a matečníky ošípaných, moderné štvorradové i ostatné kravíny a odchovne mladého dobytka. Sebestačnosť v potravinách z vlastných zdrojov v týchto prípadoch zo živočíšnej výroby, predovšetkým politikom SR neprichádzala na um. Post revolučné vlády SR chytili sa na návnadu dovozu lacných potravinových článkov. Lakomosť slušne zaplatiť aj našich pracovníkov v požnohospodárstve a vežké náklady na štátnu správu a ostatné štátne inštitúcie zapríčinili, že sústavne sa šetrilo na výdavkoch pre požnohospodárstvo.
Nie je badatežná snaha vypracovať dostatočný počet atraktívnych projektov podža inštrukcií správcu fondu Sapard. Agropodnikatežov neláka ani to, že na výstavbu a technológiu požnohospodárskych maštalí z polovice prispeje fond Sapard. Načo by sa aj unúvali v prípadoch, keď niektoré stavby pre HD sú ešte zachovalé, prázdne a požnohospodári dúfajú, že časom sa situácia zmení, ale ich nádej je bez vyhliadok. Mlieka vyrábame nadbytok podža schválených prístupových plánov EÚ. Už mi to lezie krkom, keď sústavne čítam a počúvam, akí sú tí požnohospodári SR nerozhodní a nemajú záujem o také výhody štedrej EÚ. Pochvažovaní sú aj slovenskí vyjednávači s EÚ, aké dobré výsledky dosiahli. Ja mám však taký názor, že vyjednávať mali skutoční požnohospodári, ktorí veci rozumejú a nie takí, pre ktorých je požnohospodárstvo ako španielska dedina, lebo takí, napr. z MZa. nikdy v ňom nepracovali a prejavili sa podža dohody v prístupovom procese ako povožní nevzdelaní laici z oboru požnohospodárstva. Ak požnohospodári SR dostanú v budúcnosti keď už budeme v EÚ zo začiatku iba 40 % priamych platieb a ostatní pôvodní členovia 55, alebo aj viac, tak to bude vyzerať asi tak, ako hovoria bratia Česi: No jo semenec, ale zobat ho z lahve.
Podža tabužky MP SR ako je Informácia o vývoji zahraničného obchodu s požnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami za obdobie január a február 2003, celkom za SR vyviezli sme p. komodity za 3239 mil. Sk a doviezli sme za 6075 mil. Sk. Napriek tomu, že už sa urobili čiastočné opatrenia v obmedzovaní dovozu a zvyšovaní vývozu, situácia je nepriaznivá. Podivil som sa napr. v supermarkete Kaufland, N. Zámky a aj v iných obchodoch, že sa tam objavili rakúske konzumné zemiaky za 11 Sk/kg. Zaiste vo Viedni sú drahšie, ale prečo by ich prebytok mali skŕmiť rakúskym ošípaným, keď čas súri a výhodnejšie je ich predať nezdatným odborníkom v SR. Jednoduchý prepočet zootechnika je, že také zemiaky a v tomto čase v prepočte na obsah škrobových jednotiek voči pšenici obsahujú ich iba jednu pätinu a strávitežných bielkovín iba stopy. Keď počítame, že 0,20 kg pšenice u nás stojí 0,84 Sk a poskytuje pri výkrme ošípaných úhradu 14,5 škrobových jednotiek, tak ako 1 kg rakúskych zemiakov a navyše Rakúšania museli by zemiaky ešte aj uvariť – upariť, aby ich mohli skŕmiť pre ošípané, tak aj bez toho z takéhoto exportu tejto komodity majú 1309 percentný zisk. V prípade, že u nás vyrobené naše konzumné zemiaky nepredali by sme za 11 Sk /kg a museli by sme ich skŕmiť, tak by sme utrpeli my 1309 percentnú stratu. Plánovať množstvo konzumných zemiakov na zimné uskladnenie až do novej úrody je vežmi dôležité. Na mestskom trhovisku i v obchodoch stále bol dostatok našich slovenských zemiakov, preto som sa divil takémuto druhu importu.
Ján Hájek
P. s.
Táto verzia príspevku je platná!