PDA

View Full Version : Neefektívne využivanie prostriedkov na ochranu lesa v Lesoch SR II.


Ing. Rastislav Jakuš, PhD
07-03-2003, 22:43
Vážený pán minister,

Vzhžadom k tomu že sa situácia okolo Štátnych lesov SR za zdramatizovala rozhodol som sa doplniť môj príspevok a tým podporiť potrebné reformy v tejto organizácii.
Vyjadrujem sa len k problematike ochrany lesa ktorou sa zaoberám. Moju odbornosť môžem doložiť vzdelaním, praktickými výsledkami ozdravných opatrení, publikáciami v medzinárodne uznávaných časopisoch, viacerými zahraničnými strážami, koordináciou a riešením viacerých európskych na národných projektov v ochrane lesa.
Podža môjho názoru došlo v Štátnych lesoch SR viacerým javom, ktoré možno označiť ako netransparentné obstarávanie tovarov a služieb alebo netransparentné hospodárenie. Neviem posúdiť či ide o neodbornosť (neprofesionalitu) niektorých riadiacich pracovníkov Lesov SR alebo rozkrádanie, korupciu alebo klientelizmus. Pravdepodobne je to už predmetom prešetrovania políciou. Týmito prípadmi došlo k poškodeniu Štátnych lesov SR alebo ministerstva pôdohospodárstva pravdepodobne o milióny korún.

Ide o nasledovné prípady:

1) Netransparentný nákup feromónových prípravkov:

O tomto prípade som Vás informoval v predchádzajúcom príspevku. Zhrniem to nasledovne. Lesy SR nakupovali drahé zahraničné feromónové prípravky, zatiaž čo na trhu existovali a existujú domáce ekonomický efektívnejšie feromónové prípravky. Tým došlo k poškodeniu Lesov SR.

2) Neodberné vykonané alebo fingované ozdravné opatrenia v Nízkych Tatrách:

- Lesy SR používali prostriedky na ozdravné opatrenia v relatívne zdravých porastoch v Nízkych Tatrách aj napriek tomu že neboli vykonané vśetky potrebné opatrenia v silne odumierajúcich porastoch na Orave, Kysuciach a Spiši.

- Častou vykonaných ozdravných opatrení došlo k silnému poškodeniu ekologickej stability lesných porastov, k zníženiu ich biodiverzity a ohrozeniu zákonom chránených živočíchov.

- Vykonanými opatreniami sa narušili procesy prirodzenej obnovy lesných porastov a tým vznikajú zvýšené náklady na ich zalesňovanie.

Uvedené fakty môžem potvrdiť poznatkami v odbornej domácej a zahraničnej literatúre alebo ukázať v teréne.

Podporujem reformy v Lesoch SR a dúfam, riadiacich pracovníkov ktorý spôsobili súčastný katastrofálny stav v Lesoch SR nahradia čestný lesníci a profesionáli.
Na záver však podotýkam že si myslím že štátne lesy môžu po reforme plniť všetky funkcie ktoré od nich vyžaduje spoločnosť. Niektoré kroky ministerstva vśak vyzerajú ako príprava na ich privatizáciu. Dúfam, že to je len nedostatok komunikácie s verejnosťou a Lesy SR ostanú vo vlastníctve štátu.

Lesu Zdar,

Ing. Rastislav Jakuš, PhD.

Zsolt Simon
09-04-2003, 09:08
Vážený pán Jakuš,
v prvom rade prijmite moje ospravedlnenie za neskoršiu odpoveď na vaše dva príspevky ktoré ste mi prostredníctvom Fóra ministra poslali. Závažnosť problematiky na ktorú upozorňujete si však vyžiadala z mojej strany dôsledné preverenie uvádzaných skutočností. Pokiaž ide o vaše upozornenie na netransparentný nákup feromónových prípravkov, nemôžem vo všetkom s vami súhlasiť. Ochranu lesných porastov proti podkôrnym a drevokazným škodcom lapačovou technikou individuálnymi a bariérovými technológiami feromónových lapačov robíme v podmienkach Slovenska už desať rokov. Dovolím si preto povedať, že s týmto druhom ochrany má lesnícka prax svoje skúsenosti a má evidentnú snahu neustále zlepšovať projekty obranných opatrení. Jednou z ciest je aj postupná výmena lapačov Ekotrap za rádovo kvalitnejší Theysohn.
Dôvod výmeny však nie je v tom, že Lesy SR zásadne odmietajú nákup domácej produkcie. Dôvodom je snaha eliminovať hrubé chyby vyskytujúce sa pri aplikácii prípravkov. Domáceho výrobcu Fytofarm, s.r.o. Bratislava Lesy požiadali aby odstránil zistené nedostatky a uspôsobil feromónový lapač Ekotrap tak, aby zodpovedal parametrom účinnosti aj v drsných klimatických podmienkach. Lesy ponúkli aj spoluprácu s firmou s vybraným odštepným závodom na testovanie a overovanie produkcie vlastných nových výrobkov. Zatiaž firma na ponuku nereagovala.
Z prevádzkovo overených poznatkov, preto sa aplikujeme dosiaž neprekonané a vysoko účinné feromónové odparníky zahraničnej výroby, ktorých vysoká účinnosť, jednoduchosť prevádzkovania sa subjektívne nedá ovplyvniť.
Aby som bol však adresný lapačovou technikou a feromónovou základňou v zostavách Theysohn, Pheroprax „A“ a Chalkoprax bolo v roku 2002 odchytených viac ako 299 mil. kusov podkôrneho hmyzu, z toho lykožrúta smrekového 154 mil. kusov a lykožrúta lesklého 145 mil. kusov. Celkom bolo prevádzkovaných 14 241 lapačov s priemerným odchytom na 1 lapač viac ako 21 tisíc kusov. Prostredníctvom bónusových náhrad za odobraté feromónové odparníky bola ustálená cena za jeden odparník od 90 do 124 Sk. Táto skutočnosť nesvedčí o tom, že by Lesy SR, š.p. Banská Bystrica zbytočne čerpali finančné prostriedky.
Lesy SR, š.p. Banská Bystrica v roku 1999 v rámci výberového konania na dodávateža feromónových prípravkov oslovili potenciálnych dodávatežov firmy Chemika, a.s. Bratislava, Fytofarm, s.r.o. Bratislava a Cyanamid, s.r.o. Bratislava. Hlavnými kritériami boli efektívnosť, ekologičnosť a ekonomika. Komisia na základe vyhodnotenia kritérií vybrala za dodávateža firmu Cyanamid, s.r.o. Bratislava na Pheroprax „A“ a Chalkoprax a firmu Fytofarm na dodávku Ecolure ako jediného výrobcu feromónového prípravku na drevokaza čiarkovaného.

Čo sa týka vašej druhej otázky, celá kauza bola podrobne sledovaná v médiách, potvrdzujem neodborne vykonaný ťažbový zásah v NP Nízke Tatry v obvode OZ Liptovský Hrádok, Lesná správa Malužiná ktorého rozsah posúdili pracovníci Lesníckej ochranárskej služby LVÚ Zvolen. Na základe ich odborného posudku vyvodili Lesy SR š.p. postihy voči zodpovedným pracovníkom.

S pozdravom
Zsolt Simon
minister pôdohospodárstva SR

Ing. Rastislav Jakus, PhD
14-04-2003, 09:58
Vážený pán minister,

Vežmi si Vážim že ste sa zaoberali mojím podnetom. Aj keď v mnohých bodoch s Vašim listom úplne súhlasím, po jeho prečítaní som dospel k záveru že Vám určitý pracovnici Štátnych lesov S.R., prípadne Vášho rezortu, poskytli neaktuálne alebo skresžujúce informácie. Pravdepodobne sú to sú tí pracovníci, ktorý sú zodpovedný za negatívne javy o ktorých som písal, a prirodzene používajú všetky prostriedky na ospravedlnenie svojej činnosti. Keby bolo všetko tak jednoduché Vôbec by som sa nebol opovážil Vás zaťažovať s mojimi podnetmi.
Súhlasím s Vami v tom že prostriedky na nákup feromónových prípravkov neboli čerpané zbytočne. Podkôrny hmyz je vážny problém a feromónové lapače sú účinný prostriedok na boj s ním. Ale stále zastávam názor že prostriedky na ochranu lesa bolo a bude možné čerpať ekonomicky a biologicky efektívnejšie, ak bude akceptovaný názor odborníkov na danú problematiku.
Takisto som informovaný o prípade Ramža-Rovne. Po tomto prípade som sa však hlbšie zaoberal danou problematikou. Zistil som že pracovníci Štátnych lesov postupovali podobne aj na iných lokalitách v oblasti Nízkych Tatier. Myslím že je mojou povinnosťou Vás o tom podrobnejšie informovať. Podža môjho názoru sa netransparentné praktiky v Štátnych lesoch SR netýkajú len ťažby dreva, ale aj ochrany lesa s ktorou úzko súvisia.
Ostáva mi dúfať že Vami uskutočňovaná reforma prispeje k profesionalizácii, odbornosti a k transparentnosti aj v tejto oblasti. Žiaž po prečítaní Vašej odpovede som nadobudol silné obavy o osud vašich reforiem v oblasti ochrany lesa. Vyzerá to tak že v ochrane lesa ostane všetko po starom. Teda aj zo všetkými negatívnymi javmi o ktorých som písal. Čo sa nevyhnutne prejaví v zhoršujúcom sa zdravotnom stave lesa a vo zvýšených nákladoch na jeho udržanie.
Myslím že po odbornej stránke sú spomínané javy čoraz viac a viditežnejšie a jasnejšie, zvlášť v porovnaní s okolitými štátmi. Ak búdu títo určitý zodpovedný pracovníci Štátnych lesov SR naďalej ignorovať názory odborníkov tak ako doteraz, je len otázka času kedy budú povolaný na zodpovednosť za to čo spôsobili a spôsobujú.

Mám podrobnejšie komentáre k týmto bodom:

I) Feromóny:

Žiaž, mnohé informácie ktoré Vám poskytli určitý pracovníci Štátnych lesov SR nie sú v súlade s aktuálnymi poznatkami vedy a lesníckej praxe v Európe a na Slovensku mimo Štátnych lesov SR.

1) Lapač THEYSOHN nie je rádovo kvalitnejší ako ECOTRAP. Výsledky viacerých pokusov a aplikácií vykonanými aj praktikmi aj vedeckými pracovníkmi poukazujú na podobnú účinnosť týchto dvoch druhov lapačov. Každý z lapačov na výhody aj nevýhody. Problémom lapačov THEYSOHN je ich cena. Ak si vypočítate cenu odchytu 100 lykožrútov, jednoducho nám vyjde že feromónové lapače vyrábané na Slovensku, alebo v Čechách sú ekonomicky oveža výhodnejšie pri rovnakej biologickej účinnosti. Ani otázka prevádzkovej spožahlivosti nie je taká jednoznačná, ako uvádzajú určitý pracovníci Štátnych lesov SR.
Myslím, že spolupráca medzi štátnymi lesy a domácimi výrobcami by bola len prospešná pre obe strany. V prípade že k tomu nedošlo, môžem sa pokúsiť o inicializáciu spolupráce, ak bude ešte stále záujem zo Štátnych lesov.

2) Obávam sa že to že Lesy SR používajú „dosiaž neprekonané a vysoko účinné feromónové odparníky zahraničnej výroby, ktorých vysoká účinnosť, jednoduchosť prevádzkovania sa subjektívne nedá ovplyvniť“ je neaktuálna a zavádzajúca informácia.
Lesy SR používajú prípravok PHEROPRAX-A. Tento prípravok bol vyvinutý v 90-tich rokoch minulého storočia, kedy mal o niečo väčšiu účinnosť ako doma vyrábaný prípravok IT ECOLURE. Potvrdzujem vysoké kvality PHEROPRAXU-A, ktorý som mal možnosť používať pri výskume aj pri ochranných opatreniach.
V súčasnosti však na Slovensku a v Európe existujú prípravky s väčším a trvalejším účinkom s kvalitnejším odchytom a nižšou cenou. Takisto u týchto prípravkov je možnosť vylúčenia subjektívnej manipulácie.
Ďalej si Vás dovožujem upozorniť že existujú vedecké práce ktoré poukazujú na možné riziká výhradného a dlhodobého používania feromónových odparníkov typu Pheroprax-A. Práve z tohto pohžadu by bolo vhodné upustiť od výhradného používania tohto prípravku a pouvažovať o jeho prípadnej kombinácii s inými prípravkami.
V tomto bode by som bol nerád vytlačený do pozície, že som proti používaniu PHEROPRAXU-A. Myslím že je skôr vhodné aby tento prípravok tvoril určité percento z celkového objemu. Snažím sa byť objektívny. Žiaž v stanovisku ktoré Vám dodali určitý pracovníci Štátnych lesov SR až podozrivo chýba objektivita. Vyzerá to skôr ako subjektívny vedecky nepodložený názor niektorých pracovníkov, ktorý sa neoboznámili s celou šírkou danej problematiky.

3) Vami uvádzaná cena feromónových odparníkov je o niečo vyššia ako cena doma vyrábaných odparníkov s porovnatežnou účinnosťou. Podža môjho názoru je cena odparníkov je podstatná pre pochopenie celého problému.
Myslím, že kžúčový je bónus. Podža mne dostupných informácií je za určitý počet odparníkov Pheroprax A poskytnutý lapač Theysohn ako bónus. Cena odparníka sa potom umelo znižuje o cenu pomerne drahého lapača Theysohn. Myslim že by bolo potrebné porovnať cenu toho istého počtu domácich odparníkov a lapačov s porovnatežnou účinnosťou. Predpokladám že domáce produkty sú rádovo lacnejšie pri rovnakej alebo vyššej biologickej účinnosti.
Z reakcie na môj príspevok som pochopil že Štátne lesy majú špeciálne obchodné podmienky, čo je u vežkých odberatežov normálna vec. K cene aby som sa mohol objektíve vyjadriť až po preštudovaní všetkých materiálov. Ak sa v mojom predpoklade mýlim, samozrejme že sa všetkým dotknutým ospravedlním.

4) Na základe predchádzajúcich bodov som presvedčený. Že ochranu porastov v štátnych lesov feromónovými lapačmi je možné urobiť podstatne účinnejšie a efektívnejšie ako je tomu doteraz. Pri uplatnení najnovších vedeckých poznatkov by bolo možne podstatne zväčšiť objem ochranných opatrení, alebo dosiahnuť úspory v objeme miliónov korún.

5) Ďalej si dovožujem upozorniť na to že moderná ochrana lesa si vyžaduje aj iné zásahy ako používanie feromónových lapačov. Počas nízkeho stavu populácii podkôrneho hmyzu je možné použiť klasické lapáky z vývratov, alebo zo stromov z plánovanej ťažby.
Vežké oblasti severného Slovenska by oveža súrnejšie ako pomerne drahú feromónovú ochranu potrebovali vápnenie alebo hnojenie, ako sa to robí vo vyspelých Európskych krajinách. Takže v prípade, že by štátne lesy SR začali akceptovať názory odborníkov a používali by lacnejšie ale efektívne domáce feromónové prostriedky, bolo by možné urobiť výrazne väčšie a kvalitnejšie ozdravné opatrenia ako teraz.
Myslím, že práve v tomto bode je podstata problému používania domácich a zahraničných prípravkov. Vďaka málo efektívnemu využívaniu prostriedkov zbytočne odumierajú hektáre lesov na severe Slovenska. Zvlášť v tomto bode vidím výrazné rezervy v odbornosti a transparentnosti u určitých zodpovedných pracovníkov Štátnych lesov SR.

6) Vďaka mojej práci som v mnohom oboznámený s politikou Európskych štátov a U.S.A. v oblasti vedy a ochrany lesa. Vyspelé štáty podporujú vedu, výskum a inovácie. Podpora malých podnikov a inovácii je jedných z pilierov ekonomického rastu. Na Slovensku štátne lesy výhradne používajú zahraničný, pomerne drahý a niekožko rokov neinovovany produkt vežkého koncernu. Zatiaž čo malé domáce firmy ponúkajú svoje inovované produkty, ktorých kvalita vôbec nezaostáva, skôr naopak. Myslím, že postup štátnych lesov nás skôr zaraduje medzi Africké rozvojové krajiny, ako do Európy. Takýto prístup nemá v Európe obdobu.
Som presvedčený že podpora kvalitných domácich výrobcov a s nimi súvisiaceho výskumu je zárukou rozvoja Slovenska. Žiaž, Štátne lesy SR ktorých zriadovatelom je Vaše ministerstvo, postupujú úplne opačným smerom.

II) Ozdravné opatrenia:

Po tom ako pracovníci štátnych lesov v OLZ Liptovský Hrádok pristúpili k pravdepodobne nelegálnej ťažbe v lokalite Ramža-Rovne som sa podrobnejšie zaoberal danou problematikou v rámci času, ktorý som mal k dispozícii. Študoval som dostupné materiály o ozdravných opatreniach v oblasti Nízkych Tatier. Zistil som že podobný prístup ako v lokalite Ramža-Rovne bol uplatnený aj na iných lokalitách v celom komplexe v Nízkych Tatrier. Takže nejde len o ojedinelý prípad. Analýzu uvádzam v časopise Chránené Územia.

1) Ozdravné opatrenia Štátnych lesov sú vo vežkej miere koncentrované do oblasti Nízkych Tatier. Určitý pracovníci štátnych lesov hovoria o rozpadajúcej sa hornej hranici lesa.
Odborníkovi na horské lesy je jasné, že nemožno hovoriť od rozpade hornej hranice lesa v oblasti Nízkych Tatier. Väčšinou ide o prirodzené a zákonité odumieranie lesa, ktoré by boli lesné porasty zvládnuť, nebyť mnohých neodborne vykonaných zásahov organizovanými určitými pracovníkov štátnych lesov. Týmito zásahmi je potom umelo vytváraná potreba dotácii a ich zneužívanie.
Nehovorím že v oblasti Nízkych Tatier nie sú problémy v súvislosti s imisiami. Rozsah poškodenia imisiami a inými činitežmi je však oveža nižší ako na severnom Slovensku.

2) Mnohými "ozdravnými opatreniami" štátnych lesov a nevhodným hospodárením v o oblasti Nízkych Tatier dochádza k narušeniu ekologickej stability lesov.

3) Na severe Slovenska (Kysuce, Orava, Spiš, Tatry) dochádza k hromadnému odumieraniu smrečín na vežkých rozlohách. Na riešenie tejto problematiky je potrebný rozsiahli výskum, hnojenie a vápnenie porastov.
Žial, tento problém nie je prioritou určitých zodpovedných pracovníkov za ochranu lesa v štátnych lesoch SR.

4) Podža môjho názoru je fiktívny "rozpad hornej hranici lesa v Nízkych Tatier" používaný na účelovú ťažbu nad rámec LHP, a môže byť zneužívaný na krádeže dreva.


Všetky moje tvrdenia môžem podoprieť ukážkami v teréne alebo kvalitnou vedeckou literatúrou. Môžem vypracovať stručnú pilotnú štúdiu k tejto problematike.
Momentálne som pracovne vo Francúzku, a som intenzívne pracovne vyťažený výskumom odumierania lesa. V prípade Vášho záujmu, však môžem Vás alebo Vami povereného pracovníka prísť osobne informovať na ministerstvo. Takisto sa môžeme dohodnúť o forme štúdii alebo o zodpovedajúcich dôkazoch pre moje argumenty, ktoré Vám môžem predložiť.
Záverom Vám ďakujem že ste mi venovali váš čas. Vzhžadom na úlohy, ktoré pred Vami sú pochopím ak sa tomuto problému nebudete ďalej venovať alebo ho necháte nevyriešený. Myslím že Vami uskutočňovaná reforma Štátnych lesov je krok správnym smerom. Reforma oblasti ochrany lesa príde skôr či neskôr. Je to len otázka času. Súčastný stav, a časté ignorovanie názorov odborníkov určitými zodpovednými pracovníkmi Štátnych lesov SR v oblasti ochrany lesa sú dlhodobo neudržatežné veci.
Myslím, že týmto textom som splnil moju morálnu povinnosť oboznámiť Vás o stave problematiky vo vašom rezorte, s ktorou sa dlhodobo zaoberám. V prípade výhrad voči mojej odbornosti vám môžem zaslať môj odborný životopis a zoznam prác.
V každom prípade sa teším na prípadnú ďalšiu spoluprácu s ciežom pomôcť Slovenským lesom. Myslím, že uplatnenie mnohých poznatkov z Európskych krajín a z nášho domáceho výskumu v praxi by štátnym lesom len prospelo.


Ostávam s pozdravom Lesu Zdar, a prajem Vám vela úspechov vo Vašej práci.


Ing. Rastislav Jakuš, PhD.

PS1: moja e-mailová adresa [email protected] je stále aktuálna.

PS2: Podža môjho názoru v pracuje v štátnych lesoch veža kvalitných odborníkov, profesionálov a poctivých lesníkov. Rezervy vidím v koncentrácii moci v rozhodovaní o ochrane lesa, v odbornom zvládnutí celej danej problematiky určitými zodpovednými pracovníkmi a následnom ignorovaní názorov odborníkov v určitých problémoch.

Ing.Fedor Maňkovský
16-04-2003, 08:53
Ak je odborná úroveň, s ktorou sa opakovane a vtieravo prezentuje priamo ministrovi pôdohospodárstva Ing. R. Jakuš, PhD. na takej úrovni, aká je jeho znalosť slovenského pravopisu (viď jeho správy Ing. Z. Simonovi) tak sa vôbec nečudujem, že svoje "pseudopoznatky" neventiluje na príslušných odborných seminároch, prípadne v odbornej tlači.

PS.
Zanietený boj za "ozdravenie lesov" nepochopeného, ale za to silne zakomplexovaného "odborníka Ing. R. Jakuša, PhD." vyznieva skôr, ako boj za pridelenie vytúženej "trafiky" od ministra pôdohospodárstva. Tak budú vytlačení "nekvalifikovaní ovplyvňovatelia " ministra a nastúpi "odborník -profesionál záchranca rozvratu LH v SR".

Ing. Fedor Maňkovský

Ing. Rastislav Jakus, PhD
16-04-2003, 11:11
Vážený pán inžinier Mankovský,

Viem že pravopis nie je moja silná stránka. Takisto mam rečovú vadu, čo môže vyvolávať dojem že som zakomplexovaný. Moje názory verejne prezentujem na odborných seminároch a v domacich a zahraničnych odbornych casopisoch. Stači len navstivit kniznicu a pouzit vyhžadávacie databázy.
Vzhžadom som bol úspešný v medzinárodných konkurzoch, mam teraz prestížne európske štipendium a som v zahraničí. Takže nie som odkázaný na trafiky. Myslím, že určité negatívne javy v Štátnych lesoch, S.R., však dosiahli takú mieru, že považujem za nezodpovedné neinformovat o tom pána ministra. Rozhodol som sa voliť Internet, lebo moja snaha na seminároch a v tlači bola neúspešná. Myslím, že vačšia medializácia problému by bola kontraproduktivna. Lebo uz teraz ma verejnost dost negativny nazor na lesnikov. Myslim a dufam ze lesnici su natolko kvalifikovany, ze si dokazu tieto problemy vyriesit aj sami.
Na zaver dodavam, ze som si vedomy toho ze nie je v mojich silach vyriesit vsetky problemy lesneho hospodársvtva. Na to su tu odbornici z viacerych odbornych institucii. Snažím sa vyjadrovať len v rámci mojej ohraničenej odbornosti, ktorú nemám problém dokázať.

Ostávam s pozdravom Lesu zdar

Ing. Rastislav Jakuš, PhD.

Zsolt Simon
17-04-2003, 08:56
Vážený pán Jakuš,

ďakujem za váš podrobný komentár k otázkam využívania prostriedkov na ochranu lesa, ktorý som dal k dispozícii štátnemu tajomníkovi ministerstva pôdohospodárstva Jánovi Golianovi do ktorého kompetencie spadá príprava transformácie štátneho podniku Lesy slovenskej republiky. Vaše poznatky a návrhy využijeme v tomto procese.


S pozdravom

Zsolt Simon
minister pôdohospodárstva SR

Ing.Fedor Maňkovský
22-04-2003, 09:00
Vážený pán inžinier Jakuš,
vzhžadom na Vašu rýchlu repliku (cca za 2 hod.)na moju pripomienku k Vašej "korešpondencii" s pánom ministrom len jedna otázka: Prečo ste túto "formu" riešenia rozdielnych názorov zvolili práve vtedy, keď drevárska loby robí všetko preto, aby svoju doterajšiu neschopnosť uhrádzať včas platby za drevo a etablovať sa úspešne svojou produkciou na domácom trhu- o zahraničnom radšej pomlčím- zahmlievala útokmi na lesné hospodárstvo podža hesla "zlodej kričí chyťte zlodeja" (viď. masívne a zavádzajúce aktivity v televízii, rozhlase a novinách p. Lispucha a spol.).
Záverom Vám prajem, aby ste na zahraničnom pobyre nadobudli čo najviac nových poznatkov vo Vašej špecializácii a bol by som vežmi rád (a nielen ja), keby ste trošku pozornosti venovali aj spôsobom a formám riešenia názorových rozdielností medzi vedou a praxou v prostredí v ktorom sa pohybujete. Však sám v replike konštatujete, že ..... lesníci sú natožko kvalifikovaní, že si dokážu problémy riešiť sami.... tzn. aj bez iných profesií a ich "profíkov", ktorí sa v súčasnosti pasujú za spasitežov lesného hospodárstva.
S pozdravom Lesu zdar!
Maňkovský

Ing. Rastislav Jakuš, PhD.
25-04-2003, 20:54
Vážený pán minister,


Dakujem.

Prajem Vám veža úspechov.


Ing. Rastislav Jakuš, PhD.

Ing. Rastislav Jakuš, PhD.
25-04-2003, 22:10
Vážený pán inžinier Maňkovský,

Prepáčte že Vám neodpovedám tak rýchlo ako minule. Bol som dosť pracovne vyťažený.
Neviem či je správne viesť našu komunikáciu práve na fóre ministra pôdohospodárstva, ale dúfam že to bude pán minister akceptovať.
Najprv sa Vám pokúsim vysvetliť prečo som sa rozhodol pomerne dosť ostro reagovať práve teraz. - Približne od piatich rokov sa pravidelne pohybujem v oblasti Nízkych Tatier. Postupne som tam začal vidieť narastajúce množstvo negatívnych javov. Zvlášť na ich severnej strane. V posledných rokoch som bol intenzívne pracovne vyťažený v iných pohoriach Slovenska. Tam som sa stretol s kvalitnou prácou mojich kolegov lesníkov. Pri mojich cestách som však videl že v Nízkych Tatrách nie je niečo v poriadku. Bod zlomu bola komisia na lokalite Ramža-Rovne na jar 2003 a všetko čo po tom nasledovalo. Môj pohžad na prípad Ramža-Rovne je uvedený v článku, ktorý vyšiel v Lese na koncom zimy. Preštudoval som si literatúru o tom čo sa robí v Nízkych Tatrách. Dal som si to do súvislosti s tým čo som videl v lese. Výsledky mojej analýzy sú v článku v časopise Chránené územia ktorý vyšiel v zime. Vzhžadom k tomu, že som sa obával aby moje články neupadli do zabudnutia, informoval som aj ministra na jeho stránke.
Vežmi by ma potešilo, keby ste si pozreli lesné porasty na severnej strane Nízkych Tatier v OLZ Liptovský Hrádok, špeciálne v LS Malužiná a povedali mi Vás osobný názor. Myslím, že javy ktoré sa tam dejú (alebo diali ?) v lese nemajú s európskym chápaním lesníctva veža spoločného.
Ďalší aspekt je to čo som videl že sa deje okolo feromónových lapačov. Ale hlavný podnet bola Ramža.

Myslím že situácia okolo štátnych lesov je trochu zložitejšia ako uvádzate. Môj názor je blízky článku pani Rundesovej, ktorý vyšiel v časopise Formát:

http://iformat.sk/index.php?m=detail&article[id]=21331665

Na doplnenie uvádzam, že si myslím že ani drevárska ani priekupnícka lobby pravdepodobne nebude sama drancovať lesy. Lesy v OLZ Liptovský Hrádok boli drancované aj bez vplyvnej drevárskej lobby na ministerstve. Vyzerá to skôr že existuje aj lobby silne ťažobne-exploatačno-dotačne orientovaných žudí s lesníckym vzdelaním, ktorá tiež silno bojuje o moc.
Situácia je vežmi neprehžadná, ale ja vidím aj pozitívne kroky nových žudí na ministerstve a v štátnych lesoch. źuďom, ktorý robia dobré a progresívne veci budem držať palce.

Za záver tejto časti Vás môžem ubezpečiť že do nijakej lobby nepatrím. Vzhžadom k tomu že sa často pohybujem v horách, nechcem aby ma hrýzlo svedomie pri pohžade na lesy. Pre niektorých žudí je svedomie viac ako peniaze.

Myslín že s transferom mojich poznatkov do lesníckej praxe nemám problémy. V prípadoch ktoré opisujem ide skôr o konflikt medzi lesníctvom a jednoduchou ťažbou dreva, prípadne zneužívaním dotácii.


Ostávam s pozdravom lesu zdar,

Ing. Rastislav Jakuš, PhD.