Rozpočet rezortných výskumných ústavov

[Stefan Mihina]

Vážený pán minister,

dovožte, aby som vyslovil svoj názor k súčasným úvahám o rozpočte rezortných výskumných ústavov. Chápem to ako určitý signál k nevyhnutnosti transformovať vedecko-výskumnú základňu rezortu. Považujem za potrebné Vás informovať, že výskumná komunita rezortu sa touto otázkou zaoberá už dávnejšie a bolo vypracovaných niekožko námetov a konkrétnych návrhov. Z iniciatívy aj výskumných ústavov bol v roku 1997 uskutočnený zahraničný audit rezortnej vedecko-výskumnej základne (RVVZ), ktorý v rámci programu PHARE spracovala holandská firma Berenschot EuroManagement Utrecht.
Audit vo svojej správe zhodnotili všetky výskumné inštitúcie rezortu. Poukázal na pozitíva i negatíva. Zameranie výskumnej činnosti i kvalitu dosiahnutých výsledkov ocenil ako porovnatežné s výskumnými ústavmi v EÚ. Upozornil tiež na vysoký podiel nevýskumnej činnosti, ktorá podža ich názoru by mala byť financovaná z nevýskumných zdrojov. Výsledky auditu, ktoré sú vo viacerých smeroch stále aktuálne, navrhovali riešiť prestavbu RVVZ. Boli odovzdané vtedajšiemu vedeniu MP SR. V ďalšom období spracovala Agentúra Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied, jednotlivé výskumné ústavy, či skupiny výskumných ústavov rôzne návrhy na zmenu situácie s ciežom vysporiadať sa s neustále znižovaným prísunom finančných prostriedkov. Ciežom týchto návrhov bolo integráciou, ale aj inými formami znížiť predovšetkým podiel nevýskumnej, režijnej a obslužnej činnosti a tým posilniť zabezpečenie výskumu. Žiaž, žiaden z návrhov nebol ukončený oficiálnym systémovým riešením.
O uvedených otázkach sme informovali aj pána štátneho tajomníka Mariana Radošovského, ktorý naznačil viacero možných riešení. Požiadal Agentúru SAPV pripraviť návrh, ktorý by bol podkladom pre následný systémový prístup k transformácii RVVZ. Súčasne sme boli vyzvaní aktualizovať návrh priorít pôdohospodárskych vied a výskumu. Uvedené materiály pripravujeme.
Transformácia výskumu prebieha v súčasnosti aj v EÚ. Máme o tom presné informácie. Vo viacerých krajinách postupne dochádza k integrácii medzi rezortnými ústavmi i v nadväznosti na univerzity. Celý proces je však realizovaný počas 5 až 10 rokov s detailným rozpracovaním postupných krokov pri mimoriadne citlivom riešení a investičnom posilnení infraštruktúry. Výsledkom takéhoto procesu je zvýšenie účinnosti výskumu a efektívnosti využitia prostriedkov a adresná koncentrácia výskumu na stanovené priority. Väčšinou to má za následok zmenu štruktúry nákladov, hlavne zníženie réžie, nikde však sa celkové výdavky na výskum neznižujú. Pritom pôdohospodársky výskum aj s ohžadom na environmentálne, krajinotvorné a sociálno-ekonomické funkcie pôdohospodárstva je zaraďovaný medzi celospoločenské a štátom podporované priority.
Vážený pán minister, rezortná vedecko-výskumná základňa na Slovensku má svoje miesto aj v európskom výskumnom priestore. Jeden z ústavov získal v roku 2002 štatút excelentného centra podporovaného EÚ. Po Ústave endokrinológie SAV a Žilinskej univerzite je to iba tretia inštitúcia zo Slovenska. Viaceré ústavy pôdohoispodárskeho rezortu získali projekty v 4. a 5. Rámcovom programe EÚ. Dovožujem si vysloviť názor, že akékožvek znižovanie objemu finančných zdrojov môže toto postavenie ohroziť. Spomeniem v tejto súvislosti výňatok zo záverov Svetového fóra požnohospodárskych výskumníkov: "Zo svetového zdroja poznatkov môže čerpať iba ten, čo do neho aktívne vkladá". Som presvedčený, že všetci výskumníci pôdohospodárskeho rezortu Vám za Vašu podporu úprimne poďakujú a svojou prácou dokážu, že Vaša podpora bola opodstatnená.

Štefan Mihina , poverený vedením Agentúry Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied v Nitre

[Ing. Ján Hájek]

Vážený pán Mihina!
Chápem vaše úsilie o získanie dobrých finančných podmienok pre požnohospodársky výskum ako celok. Umožniť využívanie duševného potenciálu našich vedcov malo by byť povinnosťou tohto národa. Na ich pokročilú výchovu – výučbu boli vynaložené nemalé prostriedky zo štátneho rozpočtu. Avšak z pohžadu požnohospodárskej praxe nie menej je žiadúce, aby peniaze investované do výskumu prinášali ďalšie peniaze v podobe zvyšovania efektívnosti a rentability výroby. Následne z toho mali by profitovať výrobné odvetvia a mali by mať primerané zisky.
Kopírujem z vášho príspevku tento úryvok: „Pritom pôdohospodársky výskum aj s ohžadom na environmentálne, krajinotvorné a sociálno-ekonomické funkcie pôdohospodárstva je zaraďovaný medzi celospoločenské a štátom podporované priority.“ Toto konštatovanie je správne. Je však nesprávne, že riaditež VÚŽV nepojal do Plánu rozvoja ŽV včelárstvo a nazverejnil plán jeho rozvoja na IS MP SR. Táto výrobná činnosť v SR na rozdiel od ČR je zaznávaná a opomínaná. Výskum predovšetkým mal by efektívne pomáhať výrobnej praxi a ukazovať jej ako sa to má v praxi správne robiť. Včely nemajú priority environmentálne, krajinotvorné, sociálne ekonomické? Podiežajú sa na zvyšovaní ha. úrod opežovaním hmyzomilných kultúr, poskytujú spoločnosti včelie produkty, vo vyspelom svete dobre je známa apiterapia, atď.
Pre zrovnanie z českým VÚVč Dol skopírujem vám malú pasáž z ich IS:

V roce 1997 byl ústav privatizován a v současné době má přes 40 pracovníků. Vlastní zhruba 1000 včelstev umístěných v sedmi lokalitách s různými snůškovými a klimatickými podmínkami po celé ČR. Ústav obhospodařuje 6 hektarů vinic a přes 10 hektarů pokusných pozemků. Řešíme řadu výzkumných projektů podporovaných ministerstvy zemědělství, životního prostředí a školství. Spolupracujeme se Státní veterinární správou, Českým svazem včelařů a řadou mezinárodních institucí. Vedle výzkumu se ústav zabývá též vývojem a výrobou. Pořádáme přednášky a kurzy pro včelaře, žáky základních, středních i vysokých škol i pro veřejnost.

Mohli by Ste zverejniť porovnanie údajov IS ÚVč. Liptovský Hrádok s VÚVč. Dol?
Ján Hájek

[Stefan Mihina]

Vazeny pan Hajek,

dakujem za Vas zaujem o rozvoj vyskumu. Je viacero veci u nas inak ako v Cechach. Urcite by sme sa mali nad tym zamysliet. Nie vzdy vsak vieme spravne identifikovat zodpovedneho v negativnom i pozitivnom zmysle. Som t.c. mimo pracoviska. Konkretnejsie budem reagovat, az sa vratim

Mihina

[Ing. Ján Hájek]

Vážený pán Mihina!

Z Vašej mini reakcie na moju správu usudzujem, že ani sa Vám nečudujem, že zvažujete napísať, čo si doopravdy myslíte. Napriek tomu, že u nás teoreticky je sloboda slova, reálny stav je taký, že drvivá väčšina aj tých najpovolanejších, teda intelektuálov, nemá sa k očakávanému prejavu svojej mienky. Podža mojej mienky mnohí pamätajú na „zadné kolesá“ a čušia s tým úmyslom, nech si iní pália prsty, my sa radšej odmlčíme, zvezieme sa a bude to bez rizika. Koniec koncov keď „gaštany“ vychladnú, aj tak si na nich pochutnáme. DrSc. už nám nestačí, dokážeme pridať k menu ešte aj PhD, urobí nám to čosi na plate. SR má veža inteligentných žudí. Požnohospodárskych inžinierov SPU za svojej existencie odchovala cca 20.000 a z tých sa mnohí tak vyfarbili, že v požnohospodárstve gazdujeme od tisíca ku stu. To nezavinili jednoduchí žudia, napr. so základným vzdelaním, robotníci a nižší THP. Predstavte si, ako by dopadol v hospodárení požn. podnik, keby jeho vedenie nebralo v úvahu pripomienky svojich manuálnych pracovníkov a ignorovalo by ich požiadavky bez konštruktívneho riešenia. Ja si myslím, že taký riaditež, alebo predseda napr. z maštale musel by zutekať pre hromžiacimi kŕmičmi, hovorí sa tomu hnev žudu. Povedzme si, že my sme inteligentní. S dobrým úmyslom prepadli sme vôli prispievať do Fórum. Trpezlivo vypisujeme a dúfame, že kompetentní naše príspevky aj čítajú a budú sa usilovať nastolené problémy aj zodpovedne riešiť. Keď sledujete Fórum tak vidíte, že mnoho príspevkov nikoho z kompetentných nezaujalo a keďže taký stav sa trpí, tak sa im to vlastne prepieklo. Môžu si smelo povedať, že psy štekajú a karavána ide ďalej. Kam sa takýmto štýlom dostaneme? Zvažujme naše možnosti. MP SR mnohé naše návrhy, pripomienky, podnety atď. nemá za nič, ťaží sa im na ne odpovedať, asi to ich pracovníci a pracovníčky nemajú v pracovnej náplni, lebo Fórum je nová akcia, ktorá nemá pravidlá, resp. má také, ktoré nevyhovujú verejnosti.

Prepáčte mi, že práve Vy Ste mi padli do rany a vylievam si horkosť nad zbytočným vypisovaním do Fórum. Už sme na takej úrovni v tejto akcii, ako Angličania v Hide parku. Zarečnia si, pár žudí im aj zatlieska a je to. Možno pokračujú v nejakom pube, dajú si whisky and sóda, uspokoja sa a zvolajú Long live queen! Môžu si totiž taký prejav dovoliť aj z presvedčenia, lebo v GB za 13 rokov nezhumpžovali ekonomiku a neoslabili libru tak, ako u nás znehodnotili za ten čas slovenskú korunu.

Píšete, že nie vždy vieme identifikovať zodpovedného. Prečo by sme ho my mali identifikovať, ktorí píšeme do Fórum. Naše ministerstvá mávajú najmenej okolo 300 nie hocijakých pracovníkov a prispievatež nemôže na kohosi ukázať. Na to je tam niekto, alebo niektorí na MP SR, aby to urobili a uložili. Keďže u nás je demokracia a tej sa stále iba učíme, nuž uvidíme čo sa bude diať ďalej. V prípade, že pani moderátorka môj príspevok nepustí a neprejde filtrom, pošlem Vám to na Váš osobný e.mail.
Ján Hájek

[Stefan Mihina]

Vážený pán Hájek,
dovožte, aby som reagoval na Vaše predchádzajúce listy. Práve som sa vrátil zo zahraničia, kde som sa mohol dostať k internetu iba na krátky čas, a preto bola moja prvá odpoveď taká stručná.
Na Váš posledný list nechcem reagovať, iba si dovolím oceniť Vašu snahu trafiť klinec po hlavičke. Ďakujem Vám za snahu nám pomôcť a bol by som vežmi rád, keby aj iní užívatelia našich výsledkov sa rovnakým spôsobom o našu prácu zaujímali.
Nerád by som namietal niečo proti Vašim názorom, ale problém zabezpečenia výskumu na Slovensku je oveža širší. Predovšetkým ide o nedokonale formulovanú legislatívu a jej následné deformované aplikovanie v praxi. I keď sme sa na jednej strane potešili, že už existuje zákon o vede, je ho potrebné novelizovať, predovšetkým z dôvodov, že nevytvára rovnaké možnosti pre všetky skupiny výskumných inštitúcií. Stačilo by však vežmi málo. Iba si pozrieť, pozorne prečítať Zákon na podporu vedy a výskumu v Čechách a pochopiť príčiny jeho formulovania a boli by sme minimálne 20 rokov vpredu.
Súčasná situácia neustáleho znižovania výdavkov na výskum, deformované rozdežovanie za nepretržitého zvyšovania cien, ale hlavne mylné pochopenie potreby rozvoja výskumu, nielen požnohospodárskeho výskumu, vedie k znižovaniu úrovne technického a personálneho vybavenia všetkých slovenských vedeckovýskumných inštitúcií a tým, žiaž, postupného opúšťania našich pozícií v európskom výskumnom priestore.
Predovšetkým ma mrzí postupný odchod mladých pracovníkov, ktorí až doteraz boli ochotní pracovať i za nepredstavitežne nízke mzdy. Avšak, keď im nevieme pripraviť ani materiálno-technické podmienky pre prácu, tí šťastnejší odchádzajú do zahraničia, aby pokračovali úspešne vo svojej výskumnej práci a ostatní sa uplatňujú v iných oblastiach hospodárstva u nás. Keď sme dokázali na ich vzdelania vynaložiť nemalé prostriedky, pýtam sa, prečo im nevieme pripraviť odpovedajúce materiálno-technické podmienky pre prácu, ktorú chcú robiť a ktorá je pre rozvoj našej krajiny vežmi potrebná. Jednou z úloh našich výskumných pracovísk je i doktorandská príprava. Až doteraz sa nám podarilo vychovať nemálo odborníkov. Môžeme to dokázať viacerými prípadmi, kedy sa absolventi nášho doktorandského štúdia vežmi dobre uplatnili vo výskumných centrách, ako sú FAL v Nemecku, INRA vo Francúzsku i v ďalších špičkových európskych výskumných pracoviskách . I keď som sžúbil, že sa budem venovať iba Vašej otázke k výskumu včelárstva, trochu som sa nechal uniesť a v krátkosti som načrtol vážnosť problémov, s ktorými sa už viac ako 10 rokov potýkame.
Teraz k samotnému objektu Vašej otázky - výskumu včelárstva. Vyžiadal som si viacero podkladov o práci Ústavu včelárstva v Liptovskom Hrádku. Z materiálov, ktoré som obdržal, musím konštatovať, že postavenie včelárskeho výskumu, v porovnaní s inými oblasťami výskumu živočíšnej výroby, zodpovedá možnostiam, ktoré dnes požnohospodársky výskum má. Z toho tiež vyplýva personálne a finančné zabezpečenie ústavu včelárstva. I keď zameranie výskumnej i realizačnej činnosti je rovnaké ako na ústave v Dole, predsa len celkový objem prostriedkov je oveža nižší. Ústav včelárstva v Liptovskom Hrádku pracuje v podobných oblastiach ako český ústav: plemenitba včiel, patológia včiel a včelárska ekológia. Adekvátne je postavenie Ústavu včelárstva aj v štruktúre výskumného programu Výskumného ústavu živočíšnej výroby. Vo vedecko-technickom projekte, ktorého riešenie sa práve v súčasnosti ukončuje, je problematika včelárstva na úrovni čiastkovej úlohy rovnako ako chov dobytka, oviec, ošípaných a iných druhov hospodárskych zvierat. Takže žiadna diskriminácia výskumu včelárstva. V uvedenom projekte sa riešia otázky prevencie a tlmenia varoózy včiel, prevencie a tlmenia nákaz včelieho plodu, využitia včelstiev pri ekologizácii rastlinnej produkcie a monitoringu medu na obsah cudzorodých látok. Okrem toho boli riešené i niektoré krátkodobé úlohy zadané MP SR a vyžiadané ŠVPS. Aj z uvedeného vyplýva, že rovnako ako český ústav, aj slovenské pracovisko úzko spolupracuje s veterinárnou správou. Ako som bol informovaný aj od predstavitežov Slovenského zväzu včelárov, Ústav včelárstva v Liptovskom Hrádku vežmi rozsiahle spolupracuje s praxou. Ide o rôzne formy, ktoré nebudem teraz detailne popisovať, ale ak máte záujem, môžem Vám poslať celý zoznam aktivít, ktoré som obdržal. Nie je v mojom záujme tvrdiť, že všetko je v poriadku. Včelársky výskum však, je rovnako diskriminovaný ako celý požnohospodársky výskum. Poznámky a námety podobného typu, ako ste uviedli Vy, nám pomáhajú argumentovať pri nekonečných diskusiách s oponentmi, ktorí tvrdia, že výskum v požnohospodárstve a snáď i výskum všeobecne je na Slovensku nepotrebný.
Ešte raz Vám ďakujem za prejavenie záujmu o našu prácu. Som ochotný s Vami komunikovať priamo aj nad rámec internetovej stránky ministerstva.

S úctou

Štefan Mihina

[Ing. Július Kmeť]

Vážený pán Mihina!
Dovožte aby som tiež vyjadril svoj názor na prezentáciu výsledkov Vašej práce. Vo Vašej odpovedi Ing. Hájekovi je napísané:
“Ďakujem Vám za snahu nám pomôcť a bol by som vežmi rád, keby aj iní užívatelia našich výsledkov sa rovnakým spôsobom o našu prácu zaujímali.”
Alebo:
“Ide o rôzne formy, ktoré nebudem teraz detailne popisovať, ale ak máte záujem, môžem Vám poslať celý zoznam aktivít, ktoré som obdržal. Nie je v mojom záujme tvrdiť, že všetko je v poriadku.”
Nuž naozaj tu čosi nie je v poriadku. Pred časom som sa mailom zaujímal na Vašom ústave kde vlastne prezentuje VÚLH výsledky svojej práce. Podža zmluvy medzi MPSR a VÚŽV by mali byť zverejnené. Zatiaž som naozaj nikde na vašom serveri nenašiel takúto prezentáciu. Výskumný ústav bez webovej stránky, to nie je dobrá vizitka. Je potrebné naozaj tak veža prostriedkov na umiestnenie webovej prezentácie na vašom serveri? Ak si pozriete agroportál MPSR sekciu včelárstvo tam nájdete dôkaz že nie.
Viem, že práca VÚLH a jej výsledky sú velmi dobré a na prospech upadajúceho slovenského včelárstva, len ich prosím PREZENTUJTE!

S úctou
Kmeť Július predseda ZO SZV Banská Bystrica

[Zsolt Simon]

Vážený pán profesor,

súhlasím s Vašim názorom, že je potrebné vykonať také racionalizačné opatrenia, ako sú transformácia, resp. integrácia, ktoré povedú k zefektívneniu činnosti pôdohospodárskeho výskumu tak, ako to v súčasnosti prebieha v EÚ.

Zároveň som si vedomý aj tej skutočnosti, že nastolený problém nie je jednoduchý a musíme ho riešiť citlivo a uvážene so stanovením postupných krokov. Práve preto MP SR spracuje v najbližšom období podrobnú analýzu činnosti štátnych príspevkových organizácií rezortnej VVZ, vrátane financovania a výsledkov jej prínosov pre rezort. Na základe tejto analýzy vypracujeme návrh na zefektívnenie jej činnosti.
Vzhžadom na závažnosť danej problematiky sú pri príprave analýzy oslovení aj pracovníci Agentúry Slovenskej akadémie požnohospodárskych vied v Nitre.

S pozdravom

Zsolt Simon
minister pôdohospodárstva SR

[Stefan Mihina]

Vazeny pan minister,

dakujem za Vase stanovisko k danemu problemu. Sucasne Vas vsak prosim, aby ste nam pomohli presadit novelizaciu Zakon a o vede c.132/2002, ktoreho znenie je voci vedeckovyskumnej zakladni rezortu podohospodarstva znacne diskriminacne. Podklady k novelizacii sme vypracovali v spolupraci so vsetkymi odbormi Slovenskej akademie podohospodarskych vied a odovzdali Odobru vedy, vzdelavia, poradenstva a energetiky MP SR. Pomohla nam aj legislativa z Ceskej republiky, ktora je uvazena, realna ale hlavne velmi akcna a dava prilezitost predovsetkym vyspelym vedeckovyskumnym pracoviskam.

Prijmite prosim aj dalsiu nasu prosbu. Obdrzal som niekolko informacii z ustavov, ktore v sucasnosti prezivaju nepredstavitelne neriesitelnu situaciu vo financnom zabezpeceni denneho zivota na ustavoch. Na riesenie vyskumnych projektov a uz vobec na cieleny rozvoj pracoviska nemozu ani pomysliet. Z toho dovodu Vas preto velmi uprimne prosim o zmiernenie prisnych financnych obmedzeni, ktore boli uplatnene pri pridelovani financnych prostriedkov pre rok 2003.

S uctou a vdakou

Stefan Mihina
povereny vedenim Agentury SAPV