Ing. Radovan Pekník
27-01-2003, 08:18
Vážený pán minister,
dovožujeme si Vás v mene členov združenia SLICPEN – Slovenského priemyselného združenia pre obaly a životné prostredie, zastupujúceho 17 slovenských a zahraničných spoločností pôsobiacich v oblasti výroby, dovozu, balenia a plnenia obalov a obalových materiálov požiadať o zaujatie stanoviska k zákonu o odpadoch a zákonu o obaloch a jeho vykonávacím predpisom, vzhžadom na to, že tieto normy zásadným spôsobom poškodzujú podnikatežské prostredie na Slovensku.
Schválený zákon NR SR č. 529/2002 Z.z. o obaloch (zákon o obaloch), ktorý nadväzuje na zákon NR SR č. 223/2001 Z.z. o odpadoch (zákon o odpadoch), predpokladá prevzatie filozofie Recyklačného fondu aj pre obaly bez akejkožvek povinnosti zabezpečenia splnenia ciežov recyklácie a zhodnotenia. Pritom Recyklačný fond zatiaž len generuje finančné prostriedky a nemá žiadnu zodpovednosť ani sankčný postih za nesplnenie ciežov.
Zákon o obaloch však ustanovil povinnosť pre povinné osoby (podnikatež, uvádzajúci na trh obaly alebo balené výrobky) splniť ciele recyklácie/zhodnotenia mimo platieb do Recyklačného fondu za 100% svojej produkcie, čo v praxi znamená dvojité spoplatnenie, naviac pod hrozbou sankcií. Je evidentné, že Minister životného prostredia SR László Miklós nerešpektoval skúsenosti z krajín EÚ, kde má priemysel zákonom stanovené povinnosti, na základe ktorých si buduje a spravuje vlastné systémy nakladania s odpadom z obalov. Naviac, pri schvažovaní zákona o obaloch, poslanci odsúhlasili neobmedzené čerpanie prostriedkov na materiálovo-technické zabezpečenie fondu, čo pri jeho jedinom kontrolnom mechanizme – dozornej rade – nedáva povinným osobám istotu, že prostriedky fondu nebudú zneužité na iné účely, aké mu boli stanovené v zákone o odpadoch.
Aj iné opatrenia zákona o obaloch prekračujú rámec EÚ, navzájom si odporujú a v praxi sú obtiažne realizovatežné. Spomínaný zákon totiž zavádza povinné zálohy aj na nevratné obaly, pričom ukladá povinnej osobe (a tým aj obchodnej sieti) povinnosť spätného odberu týchto vybraných obalov. Črtá sa tu problém pri aplikácii týchto povinností v praxi, lebo obchod tak bude držitežom odpadu podža zákona o odpadoch a budú sa naň vzťahovať špeciálne povinnosti držiteža odpadov. Vežmi nejasný výklad zo strany štátnej správy ako aj vyhláška č. 732/2002 o zozname zálohovaných obalov obchodníkov utvrdzujú v tom, že obchody sa môžu stať zbernými surovinami so všetkými dôsledkami. V určitom zmysle budú obchody suplovať činnosť obecných zberových firiem. Tvorcovia zákona tak nepomysleli ani na to, že týmto opatrením vzniknú pre obchod nielen technické ale aj hygienické problémy, ktorých riešenie si v konečnom dôsledku bude musieť obchod započítať do svojich transakčných nákladov a tie nakoniec zaplatí spotrebitež. Naviac žiadna okolitá krajina tento „systém“ nemá a tak hrozí, že sa budú importovať prázdne obaly na Slovensko, ktoré sa tak stane smetiskom strednej Európy.
Vážený pán minister,
oba uvedené zákony spolu s vykonávacími predpismi majú vážny finančný dopad na povinné osoby, kde len v prvých dvoch týždňoch účinnosti vyhlášky o zálohách vznikla priama finančná strata výrobcom nápojov vo výške 60 miliónov Sk. Uplatnenie zákona o obaloch môže viesť nielen ku kolapsu v zásobovaní potravinami, ale aj k nezáujmu zahraničných investorov z titulu komplikovanej a finančne náročnej odpadovej a obalovej legislatívy. Dovožujeme si Vás preto požiadať o podniknutie konkrétnych opatrení na elimináciu týchto rizík a nekompetentného prístupu ministerstva životného prostredia SR.
Ing. Radovan Pekník, predseda SLICPEN
dovožujeme si Vás v mene členov združenia SLICPEN – Slovenského priemyselného združenia pre obaly a životné prostredie, zastupujúceho 17 slovenských a zahraničných spoločností pôsobiacich v oblasti výroby, dovozu, balenia a plnenia obalov a obalových materiálov požiadať o zaujatie stanoviska k zákonu o odpadoch a zákonu o obaloch a jeho vykonávacím predpisom, vzhžadom na to, že tieto normy zásadným spôsobom poškodzujú podnikatežské prostredie na Slovensku.
Schválený zákon NR SR č. 529/2002 Z.z. o obaloch (zákon o obaloch), ktorý nadväzuje na zákon NR SR č. 223/2001 Z.z. o odpadoch (zákon o odpadoch), predpokladá prevzatie filozofie Recyklačného fondu aj pre obaly bez akejkožvek povinnosti zabezpečenia splnenia ciežov recyklácie a zhodnotenia. Pritom Recyklačný fond zatiaž len generuje finančné prostriedky a nemá žiadnu zodpovednosť ani sankčný postih za nesplnenie ciežov.
Zákon o obaloch však ustanovil povinnosť pre povinné osoby (podnikatež, uvádzajúci na trh obaly alebo balené výrobky) splniť ciele recyklácie/zhodnotenia mimo platieb do Recyklačného fondu za 100% svojej produkcie, čo v praxi znamená dvojité spoplatnenie, naviac pod hrozbou sankcií. Je evidentné, že Minister životného prostredia SR László Miklós nerešpektoval skúsenosti z krajín EÚ, kde má priemysel zákonom stanovené povinnosti, na základe ktorých si buduje a spravuje vlastné systémy nakladania s odpadom z obalov. Naviac, pri schvažovaní zákona o obaloch, poslanci odsúhlasili neobmedzené čerpanie prostriedkov na materiálovo-technické zabezpečenie fondu, čo pri jeho jedinom kontrolnom mechanizme – dozornej rade – nedáva povinným osobám istotu, že prostriedky fondu nebudú zneužité na iné účely, aké mu boli stanovené v zákone o odpadoch.
Aj iné opatrenia zákona o obaloch prekračujú rámec EÚ, navzájom si odporujú a v praxi sú obtiažne realizovatežné. Spomínaný zákon totiž zavádza povinné zálohy aj na nevratné obaly, pričom ukladá povinnej osobe (a tým aj obchodnej sieti) povinnosť spätného odberu týchto vybraných obalov. Črtá sa tu problém pri aplikácii týchto povinností v praxi, lebo obchod tak bude držitežom odpadu podža zákona o odpadoch a budú sa naň vzťahovať špeciálne povinnosti držiteža odpadov. Vežmi nejasný výklad zo strany štátnej správy ako aj vyhláška č. 732/2002 o zozname zálohovaných obalov obchodníkov utvrdzujú v tom, že obchody sa môžu stať zbernými surovinami so všetkými dôsledkami. V určitom zmysle budú obchody suplovať činnosť obecných zberových firiem. Tvorcovia zákona tak nepomysleli ani na to, že týmto opatrením vzniknú pre obchod nielen technické ale aj hygienické problémy, ktorých riešenie si v konečnom dôsledku bude musieť obchod započítať do svojich transakčných nákladov a tie nakoniec zaplatí spotrebitež. Naviac žiadna okolitá krajina tento „systém“ nemá a tak hrozí, že sa budú importovať prázdne obaly na Slovensko, ktoré sa tak stane smetiskom strednej Európy.
Vážený pán minister,
oba uvedené zákony spolu s vykonávacími predpismi majú vážny finančný dopad na povinné osoby, kde len v prvých dvoch týždňoch účinnosti vyhlášky o zálohách vznikla priama finančná strata výrobcom nápojov vo výške 60 miliónov Sk. Uplatnenie zákona o obaloch môže viesť nielen ku kolapsu v zásobovaní potravinami, ale aj k nezáujmu zahraničných investorov z titulu komplikovanej a finančne náročnej odpadovej a obalovej legislatívy. Dovožujeme si Vás preto požiadať o podniknutie konkrétnych opatrení na elimináciu týchto rizík a nekompetentného prístupu ministerstva životného prostredia SR.
Ing. Radovan Pekník, predseda SLICPEN