Egon Gyarmathy
20-01-2003, 12:17
Vážený pán minister!
S potešením som privítal možnosť položiť Vám otázky týkajúce sa Vášho rezortu. Viem, že v tomto období máte veža dôležitých úloh, ktoré musíte v krátkom čase riešiť, ale verím, že si nájdete čas riešiť aj nasledovnú problematiku, ktorá je rovnako dôležitá.
Aktívne pôsobím v Slovenskom zväze chovatežov, ako aj vo Zväze chovatežov oviec a kôz na Slovensku, kde prichádzam do kontaktu s chovatežmi oviec a kôz a s ich problémami. Hlavným problémom v chove východofrízskych oviec, ktoré patria medzi plemená s najvyššou produkciou mlieka a v chove bielej kozy krátkosrstej je nedostatok línií. V dôsledku toho sme doviezli niektoré línie zo zahraničia (napr. Česká republika) za vysoké ceny, pričom z krajín s vynikajúcim genofondom (napr. Nemecko) si dovoz plemenníkov ani nemôžeme dovoliť. Z tohto dôvodu môže dôjsť k neželatežnej príbuzenskej plemenitbe, ktorá by nepriaznivo ovplyvnila šžachtitežskú prácu v chove oviec a kôz.
Väčšiu časť kôz (na základe štatistických odhadov je ich na Slovensku asi 51 tisíc) chovajú drobnochovatelia. Prevažná väčšina chovatežov nepodniká, a teda ani nepoberá dotácie na podporu chovu. U týchto chovatežov prevláda čierna plemenitba, teda využívajú na plemenitbu capov, ktorí neprešli hodnotením výberovou komisiou na nákupných trhoch. Keďže drobnochovatelia nepoberajú dotácie, väčšina z nich nie je nikde organizovaná a ani evidovaná, a teda nie je možná ani ich kontrola. V tomto roku bolo vyprodukovaných 24 plemenných capov, z ktorých sa predalo len 12 kusov. Hoci predpokladám, že vzhžadom na vysoký počet kôz (asi 36 000 matiek) by sa na Slovensku malo ročne predať niekožko desiatok capov. Nezáujem o nákup vyprodukovaných plemenných capkov odrádza chovatežov zapojených v Slovenskom zväze chovatežov produkovať plemenné zvieratá a títo v budúcnosti za takýchto podmienok odmietajú produkovať kozičky a capky na ďalšiu plemenitbu. V tomto roku bola prvýkrát poskytnutá MP SR dotácia 12 Sk na kŕmny deň na odchov plemenného capka. Avšak táto dotácia nerieši odbyt plemenného materiálu. Na porovnanie v Českej republike je poskytovaná dotácia 3000 Kč chovatežovi, ktorý vyprodukuje plemenného capka a 20 Kč na kŕmny deň chovatežovi, ktorý drží capka. Týmto spôsobom je podporovaná produkcia, ale aj predaj plemenných zvierat. V roku 2002 sa v ČR predalo viac ako 200 plemenných capkov. Podobná situácia je na Slovensku aj v chove východofrízskych oviec, kde vzhžadom na špecifické nároky zvierat, sú ovce chované v drobnochove. Keďže Ministerstvo pôdohospodárstva SR usmerňuje a zodpovedá za plemenitbu hospodárskych zvierat, žiadam Vás o pomoc pri riešení tejto problematiky.
Doc. Ing. Egon Gyarmathy, CSc.
predseda komisie pre chov oviec a kôz pri Slovenskom zväze chovatežov
S potešením som privítal možnosť položiť Vám otázky týkajúce sa Vášho rezortu. Viem, že v tomto období máte veža dôležitých úloh, ktoré musíte v krátkom čase riešiť, ale verím, že si nájdete čas riešiť aj nasledovnú problematiku, ktorá je rovnako dôležitá.
Aktívne pôsobím v Slovenskom zväze chovatežov, ako aj vo Zväze chovatežov oviec a kôz na Slovensku, kde prichádzam do kontaktu s chovatežmi oviec a kôz a s ich problémami. Hlavným problémom v chove východofrízskych oviec, ktoré patria medzi plemená s najvyššou produkciou mlieka a v chove bielej kozy krátkosrstej je nedostatok línií. V dôsledku toho sme doviezli niektoré línie zo zahraničia (napr. Česká republika) za vysoké ceny, pričom z krajín s vynikajúcim genofondom (napr. Nemecko) si dovoz plemenníkov ani nemôžeme dovoliť. Z tohto dôvodu môže dôjsť k neželatežnej príbuzenskej plemenitbe, ktorá by nepriaznivo ovplyvnila šžachtitežskú prácu v chove oviec a kôz.
Väčšiu časť kôz (na základe štatistických odhadov je ich na Slovensku asi 51 tisíc) chovajú drobnochovatelia. Prevažná väčšina chovatežov nepodniká, a teda ani nepoberá dotácie na podporu chovu. U týchto chovatežov prevláda čierna plemenitba, teda využívajú na plemenitbu capov, ktorí neprešli hodnotením výberovou komisiou na nákupných trhoch. Keďže drobnochovatelia nepoberajú dotácie, väčšina z nich nie je nikde organizovaná a ani evidovaná, a teda nie je možná ani ich kontrola. V tomto roku bolo vyprodukovaných 24 plemenných capov, z ktorých sa predalo len 12 kusov. Hoci predpokladám, že vzhžadom na vysoký počet kôz (asi 36 000 matiek) by sa na Slovensku malo ročne predať niekožko desiatok capov. Nezáujem o nákup vyprodukovaných plemenných capkov odrádza chovatežov zapojených v Slovenskom zväze chovatežov produkovať plemenné zvieratá a títo v budúcnosti za takýchto podmienok odmietajú produkovať kozičky a capky na ďalšiu plemenitbu. V tomto roku bola prvýkrát poskytnutá MP SR dotácia 12 Sk na kŕmny deň na odchov plemenného capka. Avšak táto dotácia nerieši odbyt plemenného materiálu. Na porovnanie v Českej republike je poskytovaná dotácia 3000 Kč chovatežovi, ktorý vyprodukuje plemenného capka a 20 Kč na kŕmny deň chovatežovi, ktorý drží capka. Týmto spôsobom je podporovaná produkcia, ale aj predaj plemenných zvierat. V roku 2002 sa v ČR predalo viac ako 200 plemenných capkov. Podobná situácia je na Slovensku aj v chove východofrízskych oviec, kde vzhžadom na špecifické nároky zvierat, sú ovce chované v drobnochove. Keďže Ministerstvo pôdohospodárstva SR usmerňuje a zodpovedá za plemenitbu hospodárskych zvierat, žiadam Vás o pomoc pri riešení tejto problematiky.
Doc. Ing. Egon Gyarmathy, CSc.
predseda komisie pre chov oviec a kôz pri Slovenskom zväze chovatežov